Dožiť sa sto rokov, to je obdivuhodné. Ale oslavovať svoje narodeniny ešte štyri roky po tom, to je už naozaj niečo výnimočné! Pani Mária Hrubošková, rodená Štalmachová, z Horného Hričova sa presne na Katarínu dožila nádherných 104. narodenín.
ŽILINA. Keď sme prišli pani Márii osobne zablahoželať k jej nádherným trojciferným narodeninám do Závodia, odkiaľ pôvodne pochádza a už niekoľko rokov tam žije u svojej dcéry Renáty, ihneď nás obdarila milým, úprimným úsmevov a srdečným poďakovaním. Keď sme sa pustili do rozhovoru o jej živote, bez problémov reagovala na všetky naše otázky. Niet divu, veď pani Mária ako 104‑ročná každý deň číta noviny a pozerá správy. Vraj, aby mala o všetkom prehľad.
Jej dom obsadili vojaci
Pani Mária sa narodila 25. 11. 1911 v Závodí ako najstaršia z piatich dcér Františky a Michala Štalmachových. Vyučila sa za obchodníčku a dlhé roky pracovala v Slovene a neskôr vo Váhostave. So svojím manželom Michalom, ktorý zomrel pred viac ako 40 rokmi, sa zoznámila počas ľudovej zábavy. „Keď sa postavila v Závodí kinosála (súčasný kultúrny dom, pozn. redakcie), chodili tam chlapci zo široka‑ďaleka. Tam som spoznala svojho manžela, ktorý pochádzal z Horného Hričova,“ spomína na svojho milovaného manžela pani Mária.
Po svadbe sa presťahovala do Horného Hričova, kde porodila svojmu manželovi tri deti. Popri práci a výchove detí „robotovala“ aj na rodinnom statku. „To boli časy kedysi! Ľudia museli veľa a tvrdo fyzicky pracovať, aby si zarobili zopár korún,“ rozpráva.
Pani Mária prežila aj obe svetové vojny. Dokonca počas druhej svetovej vojny sa na istý čas ubytovala v ich dome „vojenská šarža“, keďže sa dom nachádzal na rohu hlavnej cesty do Bratislavy a mal teda strategickú polohu s výborným výhľadom. „Mali sme šťastie na dobrých vojakov. Boli úctiví, inteligentní, nedovoľovali si a správali sa slušne,“ zachádza so spomienkami do minulosti.
„Marienka moja, máš zlaté ruky.“
Od mlada pracovala aj ako dobrovoľníčka pre Červený kríž. Takto pre nás na toto obdobie zaspomínala: „Opatrovala som takú ženu, ako som teraz ja... Tá mi hovorila: Marienka moja, máš zlaté ruky, len nech ti Pán Boh dá, aby si ďalších sto rokov žila, aby si mohla ľuďom pomáhať. Všetci ľudia mi to priali, aby som sa dožila takého veku a ja som sa naozaj dožila.“
Keď jej kladieme klišé otázku, aký má recept na dlhovekosť, odpovie nám veľmi úprimne. „Ja neviem, prečo nechcem zomrieť. Asi musím spraviť ešte niečo, a preto musím žiť! Ale rada by som ešte bola na svadbách mojich pravnučiek, Adriánky a Sašenky,“ hovorí pani Mária.
Jej dcéra Renáta nám o nej medzi rečou prezrádza, že je tmelom rodiny, anjelom, ktorý chodí po zemi. „Je úžasná, skromná, neuveriteľne pokorná a s veľkým srdcom, obdarovaná prirodzenou inteligenciou. Členovia rodiny si chodia ku nej po rady. Stmeľuje nás, drží nás pohromade,“ s láskou o nej dodáva.
Michala Stehlíková
Snímka archív Márie Hruboškovej
