Žilinský Večerník

19. september 2024 | Konštantín
| 8°C

Šport

Do hokejového neba odišiel legendárny žilinský brankár Ján Hajduk

17. septembra 2024 nadránom dotĺklo veľké hokejové srdiečko jednej z nezabudnuteľných postáv žilinského hokeja, bývalého mládežníckeho trénera, hospodára a špičkového opravára hokejovej výstroje Jána Hajduka, ktorého verejnosť poznal pod prezývkou Janis.

19.09.2024 | 17:10

VEĽKÉ HOKEJOVÉ ÚSPECHY

Hoci je rodák z Jablunkova, sám seba s humorom označuje ako česko-poľského Slováka. Jeho hokejové začiatky sa viažu k zamrznutým jazerám, kde spolu s kamarátmi zvádzali neľútostné súboje. K „ozajstnému“ hokeju sa dostal v roku 1954 na učilišti v Ostrave. „Keď som začínal chytávať, neboli žiadne masky a aj výstroj bola oproti tej dnešnej biedna. O to viac však hráči dávali do hokeja srdce,“ hovorí bývalý gólman, ktorému nikto nepovie inak ako Janis. Dve sezóny pôsobil vo vítkovickom doraste, s ktorým získal aj obhájil titul majstra Československa v tejto vekovej kategórii. Na prelome rokov 1958/1959 začal chytávať za prvé mužstvo ostravského klubu, kde robil „dvojku“ legendárnemu Josefovi Mikolášovi. V roku 1960 narukoval na základnú vojenskú službu do prvoligovej Dukly Litoměřice, z ktorej v roku 1962 prestúpil do Dukly Košice. Na východe republiky bol jednotkou svojho tímu a s touto úlohou prišiel na jeseň 1963 aj do Žiliny. Oplatilo sa, veď do roka oslavoval pod vedením trénera Dalibora Pečalku víťazstvo v D-skupine celoštátnej druhej ligy. Žiaľ, v kvalifikácii o postup do najvyššej súťaže Žilinčania neuspeli.


 

LÁSKA K HOKEJU BOLA VEČNÁ

„Brankárske laminátové masky sa začali vyrábať v roku 1963 a na svoju prvú len tak ľahko nezabudnem. Pred jej odlievaním som si totiž zabudol nakrémovať tvár, a tak mi spoluhráči museli sadru na „ksichte“ doslova rozbíjať,“ smeje sa aj po rokoch. Hoci bol povestný zabávač, život mu neraz pripravil krušné chvíle. Najmä potom ako jeho hokejovú kariéru predčasne ukončil opitý motocyklista, ktorý ho na jeseň 1968 zrazil pri návrate z tréningu na jednom zo žilinských chodníkov. Janis o zranenú nohu takmer prišiel a v nemocniciach v Martine a Bratislave preležal skoro dva roky. K hokeju sa napokon vrátil ako tréner. V roku 1975 začal spolu s Viliamom Pongrácom viesť mladší dorast a neskôr aj „majstrovské“ ženy. Na žilinskom „zimáku“ napokon prevzal aj úlohu hospodára, z ktorého sa postupne premenil na špičkového opravára hokejovej výstroje známeho po celom Slovensku. Bol tiež vášnivý hubár, ktorý spoluhráčov zásoboval zaváranými hríbikmi na kyslo.



 

Autor: - r -

Foto: archív R.K.

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod