NEMALI ČAS NA ROZMÝŠĽANIE
Všetko sa zbehlo šialenou rýchlosťou. „Nad ránom som mala mierne bolesti, ktoré som považovala za falošné kontrakcie, takže som si išla dať ešte teplú sprchu na uvoľnenie a ľahla som si späť do postele. Tam som už ale vydržala asi len 10 minút,“ opisuje začiatok Petra Krčmárová.
V momente, keď bolesť začala silnieť, volali mame, aby prišla k prvej dcére Ninke a chceli ísť do nemocnice sami s manželom. „Lenže bolesť nabrala takú intenzitu v tak krátkom čase, že som vedela, že už nie je čas čakať na nič. Manželovi som teda povedala, aby Ninku zobudil, obliekol a bude musieť ísť s nami. Medzitým som šla na toaletu prezliecť sa a tam mi praskla plodová voda. Keď som ucítila hlavičku bolo mi jasne, že Zuzka si od začiatku zvolila šialene tempo, a jediné, čo nám ostalo bolo zavolať 155 a dúfať, že to zvládneme,“ pokračuje v príbehu Petra. Ako hovorí, bála sa neskutočne - najmä o Zuzku. „Čo ak sa niečo pokazí, čo ak sa zasekne a nebudeme jej vedieť pomôcť. Keď v takejto situácii ostanete bez zdravotného dohľadu a jediná vaša pomoc je operátor na telefóne, upnete sa na neho a snažíte sa urobiť všetko, čo vám povie.“
Mladá mamička mala v hlave predstavu druhého pôrodu. „Veď už mám odrodené, viem do čoho idem, všetko bude plus mínus rovnaké. No opak bol pravdou. Toto bol môj druhý pôrod a bol to presný opak toho prvého. Ako prvorodička som v nemocnici bola hneď, ako začala prvá bolesť a kým sa prvá dcéra narodila, prešlo 17 neskutočne dlhých hodín,“ priblížila pôrod prvej dcéry.
Najťažšie bolo pre vystrašených rodičov sa zmieriť s faktom, že to naozaj do nemocnice nestihnú. „Bolesť mi nedovolila už ani vstať zo zeme a nie to ešte sa prezliecť a ísť do auta. Ťažké bolo aj zmieriť sa s tým, že sme ostali s manželom a Andrejom na linke na to sami. Do posledného momentu som čakala, že to tím RZP stihne, ale Zuzka bola rýchlejšia.“ Našťastie maličká je v poriadku, lekári jej opätovne robili vyšetrenia, aby sa vylúčili komplikácie po takomto pôrode. „Je zdravá a krásna. Naše okolie bolo dosť šokované, ale niet sa čo čudovať - aj my sme boli v šoku.“
MANŽEL NESTRATIL HLAVU
Na krušné chvíle si spomína aj otec Peter. „Volali sme 155 a nikto netušil, že odrodíme Zuzku doma. Operátor na linke poslal sanitku. Ja som si myslel, že to stihnú, ale potom povedal, že to budeme musieť zvládnuť my. Vtedy som mal zmiešané pocity, hlavne strach a úzkosť, že sa môže niečo pokaziť. Začal mi radiť, čo mám všetko nachystať - najmä teplú vodu, uteráky atď. Konal som tak, ako mi radil. Bál som sa aj o 4-ročnú dcérku, ktorá veľmi plakala. Chúďatko, nevedela, čo sa deje. Pustil som jej rozprávku a staral sa o manželku a Zuzku, ktorá sa pýtala von,“ hovorí Peter s tým, že všetci boli v šoku. „Zároveň sme boli šťastní, že to dobre dopadlo a trošku ma brali za hrdinu. Necítim sa tak vôbec, pretože podľa mňa ktorýkoľvek človek by to dokázal, keby išlo o život jeho dieťaťa. Bol to riadny adrenalín,“ hovorí skromne otecko.
Hovor trval presne 16 minút a 15 sekúnd. Čo bol čas do príchodu sanitky. „Operátor sa nás snažil od začiatku hovoru upokojovať a začalo to tým, že nám oznámil, že sanitka je už na ceste. To mi dodalo odvahu, ale zároveň povedal, že sa máme pripraviť na pôrod. Stále nás upokojoval počas celého hovoru. Aspoň si to myslím. Nepamätám si to presne. Bolo to naozaj veľmi rýchle. Nakoniec, keď prišla sanitka, tak nám iba povedal, že oni sa už o ostatné postarajú a poďakoval sa nám,“ povedal o operátorovi Andrejovi.
Operátor Andrej Kvasnica (29) rodinu upokojoval
Zavolal vám muž, že jeho žena začína rodiť. Čo sa dialo ďalej?
Hovor začal asi takto: „Dobré ráno, prosím vás, my rodíme, manželka je v termíne, mne sa zdá, že už vidím hlavičku.“ Hneď po tejto prvotnej informácii som začal vyťažovať základné informácie, ako sú adresa, meno a priezvisko pacientky, vek a následne som upokojil otca, že posielam k nim záchrannú zdravotnú službu. V tom momente dostali kolegovia zo záchrannej zdravotnej služby výzvu na výjazd a začali sme s oteckom pripravovať všetko potrebné na pôrod cez telefón.
Ako bol na tom otec, spolupracoval?
Na moje prekvapenie otec bol úplne pokojný, spolupracoval, odpovedal na všetky otázky adekvátne, bez nátlaku. Jednoducho dokonalý spolupracujúci na telefóne. Toto mi veľmi pomáhalo, lebo v opačnom prípade by bolo omnoho ťažšie dieťatko doma odrodiť. Dokonca aj v hovore podporil svoju manželku: “Zvládneme to, neboj sa.”
Bola to vaša prvá podobná skúsenosť?
Momentálne som sa ešte doposiaľ nestretol s pôrodom cez telefón, iba čo som počul svojich kolegov.
