Stopovali i 13 hodín
Stretnúť stopárov v hociktorom kúte sveta je dnes tak bežné, že sa to stalo trendom. „Kočovný“ život na kolesách si toto leto vyskúšali aj Ondrej z Lietavskej Lúčky (19) a Matej zo Žiliny (21).
Tento nápad vznikol jedného pekného dňa, keď kamaráti videli fotku známych z Colorada, ktorú zverejnili na sociálnej sieti. „Pochopili sme, že každý je niekde. Ani my sme nechceli ostať zavretí doma pri počítači,“ hovorí Ondro. Ušetrili si peniaze z brigád, pobalili batoh a opustili teplé hniezdočko domova. Ich nevyspytateľná cesta sa začala v pondelok 8. júla o 14. h pri moste do Brodna. Smer? Nórsko.
Text foto: Matej v cieľovej stanici - Oslo.
Zhodujú sa, že už na fotografiách ich Nórsko očarilo. „Dva roky sme o tom hovorili, a začiatkom júla to konečne prišlo,“ zmieňuje Matej.
Cestovali cez Poľsko, Nemecko, Dánsko, až kým sa dostali do vytúženej krajiny. Okrem Nemecka nemali nikde problém s odvozom. „Jeden deň sme prešli 800 km, a druhý deň sme mali problém prejsť 150 km. V Nemecku bolo ťažké niekoho zastaviť, stopovali sme 13 hodín, až kým nás nevzal Slovák,“ pokračuje Matej.
Väčšinou im „gratis taxikárov“ robili Slováci, Česi a Poliaci. Boli ochotní, chceli mať vraj na cestách spoločnosť. „Jeden z Čadce vravel, že takto jazdí každý týždeň a nebaví ho samého sedieť v aute a počúvať rádio. Kamionisti vraveli, že nás stopárov je ako húb po daždi. Hlavne teraz v lete je to populárne,“ dodáva Ondrej.
Text foto: Cesta stopom z Brodna do Osla trvala 5 dní. Na obrázku Matej.
Novodobí Robinsoni
Do hlavného mesta Nórska dorazili v piatok 12. júla. Ubytovali sa tak, že si rozložili stany a vybrali sa za zážitkami. „Chceli sme precestovať krajinu, ale ostali sme napokon iba v Osle, pretože sa nám tam páčilo. Boli sme pár dní aj na miestnom ostrove, kde to vyzeralo ako z filmu Pán prsteňov,“ opisuje Ondro. Tu lovili i ryby a žili tak trochu ako novodobí Robinsoni.
Štandard severského národa sa prakticky odrážal na cenách všetkého. „Plechovka piva stála až 12 eur,“ hovorí Matej. Raz sa im však s Afričanmi podarilo vymeniť pivo za slivovicu. Dobrou domácou však hostili všelikoho, napríklad i Rusa, ktorý tu bol na dovolenke s rodinou a veľmi mu chutilo. Alkohol sa tu však podľa ich slov predáva iba od 9. do 17. hodiny. „Aby sa niekto neopil a prišiel triezvy do roboty. Majú v tom poriadok,“ smeje sa Ondrej.
V Osle však spoznali, že i chlieb môže byť drahý. Naši chlapci si jedlo väčšinou nekupovali, ale nežili ani zo vzduchu. „Prišli sme do obchodu a vypýtali si starší chlieb. Niekde nám pribalili ešte aj osie hniezda, banány alebo jogurty. Ale chodili sme aj do jednej z najdrahších reštaurácii v meste, kde nám po záverečnej dávali jesť zadarmo,“ spomína Ondrej. Nedalo nám nespýtať sa, či náhodou ešte nepribrali. Matej sa vraj vrátil domov s normálnou hmotnosťou, ale Ondrej schudol 8 kíl. To však preto, že každé ráno behával.
Text foto: Slovenskú vlajku a žilinský šál mali so sebou. Ondrejov nocľah.
Nóri skvele vybavení angličtinou
Dobrodruhovia s približne 200 eurami v peňaženke, ktoré minuli hlavne na trajekt a cestu späť, v Osle zistili, že Nóri sú ľudia so srdcom na správnom mieste. „Keď sme im ráno zazvonili, či nám dajú pohár s vodou, ešte aj pribalili raňajky. Nemáme ani jednu negatívnu skúsenosť s Nórmi. Len keď som išiel popri ceste, štyri autá za sebou mi zastavili bez toho, aby som zdvihol ruku, či niečo nepotrebujem, či je všetko v poriadku a či nechcem zviezť. Bol som prekvapený,“ tvrdí Ondrej.
V Osle nemali problém dohovoriť sa po anglicky. „Raz sme sa zobudili pri jazere, kde sa prišiel jeden dedko okúpať a potom sa pri nás pristavil na kus reči. Keď sme mu povedali, že po nórsky nerozumieme, spustil plynule anglicky. Pýtal sa či sme tu spali, ako bolo a podobne. Ale aj malé deti nás schovali so svojou angličtinou do vrecka,“ hovorí so smiechom Matej.
Text foto: Matej (vľavo) a Ondrej (vpravo) v Oslo.
Rozdiel medzi žiť a prežiť
Novú destináciu neriešili chalani ako bežní turisti. Ich cieľom vraj nebolo chodiť po pamiatkach. Išli jednoducho tam, kde ich zavialo. „Zaujímavé je, že sme prešli Oslo dvakrát a už sme sa v ňom podstate vyznali. Stredom išla jedna rieka a po jej prúde sme sa dostali kdekoľvek,“ hovorí Ondrej. Nedalo im však obísť netradične stavanú radnicu alebo slávnu operu v Osle, ktorá zasahuje až do vody.
Keď behali po meste, často na nich kričali: „Bratislava! Košice!“
„Mal som na batohu slovenskú vlajku a takto nás vítali Slováci i Česi,“ vysvetlil Ondro z Lietavskej Lúčky.
V Osle si v tom čase pripomenuli i smutné 2. výročie od vtedy, čo masový vrah Breivik usmrtil 77 ľudí. Táto udalosť je tu stále živá. „Ľudia si prišli uctiť pamiatku a kládli vence na miesto, kde sa to stalo,“ spomína si Matej.
Chalani strávili v Osle celkom 17 dní. Autobusom sa vrátili domov 25. júla. Bol to veľký zážitok, Oslo splnilo naše očakávanie o rok to chceme zopakovať. Plánujeme to ale už spojiť s prácou,“ dodáva Ondrej. A čo im výlet najviac dal? „Spoznali sme rozdiel medzi žiť a prežiť, a rozdiel medzi ľuďmi a ľuďmi,“ myslí si Matej.
Cestovať stopom a ušetriť peniaze za cestu sa teda dá, i keď nie ste dlhonohé modelky. Jedna taká ich však práve vzala, autom ich zviezla z Brodna do Čadce. „Vraj vyzeráme neškodne. Týmto jej ďakujeme,“ dodáva s úsmevom Ondrej.
Veronika Cvinčeková
Snímka archív Ondreja a Mateja
