Dobrovoľníci z Turia sa do obnovy jedného z najvzácnejších kostolov v našom regióne pustili v júni minulého roka. Ako nám spresnili Ľubomír Kajsík a Miroslav Turský, hlavní koordinátori záchranných prác, práve v tomto období oficiálne začali s prvými väčšími zásahmi.
„S obnovou sa začalo na podnet Krajského pamiatkového úradu v Žiline na základe potreby riešiť vysokú vlhkosť v interiéri kostola, ktorá poškodzovala omietky, vnútorné vybavenie kostola a bolo potrebné túto vlhkosť odstrániť, keďže v blízkej dobe by sa mal vrátiť na svoje pôvodné miesto historický oltár, ktorý reštaurujú v ateliéroch Pamiatkového úradu v Bratislave,“ uviedli nás do situácie.
80 DOBROVOĽNÍKOV, 3300 HODÍN PRÁCE
Do obnovy kostolíka sa do dnešného dňa zapojilo cca 80 ľudí, ktorí len za minulý rok venovali jeho záchrane viac ako 3300 hodín svojho voľného času.
„Sme nadšenci prevažne z Turia, ktorým nie je ľahostajný osud tohto Božieho domu. Každý z nás sa v niečom vyzná a spoločnými silami naše spoločné dielo pomaly rastie. Našli by ste medzi nami lekárku, policajta, stolára, zámočníka, profesionálneho šoféra, podlahára, záchranára, SBS-kára, historika, inžinierov, elektrikárov, kúrenárov, murárov, študentov, hasičov, podnikateľov atď. Keď sa dá, príde pomôcť aj farár, deti zo školy, dôchodcovia. Kto má chuť, tak príde,“ rozpráva Ľubomír Kajsík.
Partiu dobrovoľníkov možno zastihnúť v kostole takmer každý pracovný deň v podvečerných hodinách a keď je potrebné, pracujú aj v sobotu. „Všetky práce, ktoré vykonávame na kostole, sú konzultované s pracovníkom Krajského pamiatkového úradu v Žiline, p. Majtanom. Na začiatku sme odstránili navlhnuté omietky do výšky dva metre, aby sa steny presušili. Dobrovoľní hasiči z Turia nám prečistili potrubia a šachty na odvod dažďovej vody zo strechy kostola, vyčistili sme podstrešný priestor od sutín a stavebného materiálu, potom sme pokračovali s vytvorením kanála po celom vnútornom obvode kostola, ktorým bude prúdiť vzduch a vysušovať steny. Kanál je prekrytý betónovými dielcami a následne sa na podlahy nalepila dlažba z prírodného kameňa. Pod podlahou je ukryté vedenie podlahového kúrenia, takže už teraz je v kostole príjemne teplo a vlhkosť nám klesla z pôvodných cca 90 % – 95 % na prijateľných 55 %,“ zhrnul doterajšie vykonané práce.
Minulý týždeň začali s reštaurátorskými prácami omietok v presbytériu, kde sa vráti pôvodný oltár. „Zároveň s týmito prácami budeme pokračovať v prácach na novom osvetlení a na omietkach v lodi kostola. Obnovujú sa pôvodné lavice, ktoré boli taktiež v zlom stave. Ďalej by sa malo pokračovať náterom dreveného šindľa, ktorý sa pred časom dával nový. Chceli by sme dať do poriadku aj vonkajšiu fasádu, na ktorej páni reštaurátori, Miroslav Slúka a Pavol Santa, objavili pôvodnú výzdobu, podľa ktorej kostolík nebol iba natretý nabielo, ako ho teraz poznáme, ale boli na ňom namaľované rôzne výzdobné prvky, takže vo finále bude vyzerať veľmi fajnovo,“ prezrádza Ľubomír Kajsík.
Ako sa hovorí, práce je tu ako na kostole, ale dobrovoľníci sú optimisti a veria, že do dvoch až troch rokov bude kostolík kompletne dokončený, pričom omše by sa tu mohli začať slúžiť už tento rok na Vianoce. Za Božím slovom momentálne chodia do farského kostola vo Višňovom. „Obecný úrad v Turí vychádza veriacim maximálne v ústrety a pokiaľ sa dá, omše bývajú aj v sále kultúrneho domu, tak to bolo aj teraz cez vianočné sviatky,“ dodáva Miroslav Turský.
NEVÍDANÁ ZANIETENOSŤ
Kostol sv. Michala v Turí je národnou kultúrnou pamiatkou a radí sa medzi najvzácnejšie sakrálne stavby na našom území. „História kostola v Turí je stále trochu zahalená rúškom tajomstva. Tradované informácie datovali vznik kostola do stredoveku. Realizovaný architektonicko- historický výskum však zistil, že kostol bol postavený v jednej stavebnej etape (naraz) až niekedy na prelome 16. a 17. storočia. Ide tak o intaktne zachovaný renesančný kostol bez zásadných mladších stavebných zásahov. Mladšie barokové úpravy sa dotkli strechy veže a interiéru kostola vo forme nového barokového mobiliáru (oltáre, kazateľnica, krstiteľnica, lavice atď.) Do dnešných dní sa nám z neho zachovali len hlavný oltár a krstiteľnica. Krov kostola je dendrologicky datovaný do rokov 1631–1632 a je najstaršou zachovanou historickou konštrukciou krovu v žilinskom regióne,“ vysvetľuje Vladimír Majtan z Krajského pamiatkového úradu v Žiline, ktorý dohliada na záchranné práce.
„Obnova interiéru sa začala minulý rok naozaj od podlahy. Tím dobrovoľníkov odstránil v celom rozsahu dlažbu z druhej polovice 20. storočia, omietky na cementovej báze v spodnej časti stien interiéru do výšky viac ako dva metre. V súčasnosti pracovný tím finalizuje s prácami na realizácii novej kamennej podlahy, pripravuje sa inštalácia nových elektrických vedení. Aby uľahčili prácu reštaurátorov, dobrovoľníci pod ich dohľadom čistia aj steny a klenby od sekundárnych náterov po vrstvu, ktorú im určili,“ komentuje aktuálne práce na obnove Vladimír Majtan. Ako hodnotí doterajšiu prácu a zanietenosť dobrovoľníkov?
„Je mnoho pamiatok, ktoré obnovujú väčšie alebo menšie skupiny dobrovoľníkov. Aj pri obnove kostolov sa ešte stále dokážu mobilizovať ľudia z miestnych farských komunít a dobrovoľnícky pomôcť pri obnove chrámov. Čo je pre mňa ale naozaj výnimočné, je, že sa niekoľko ľudí z miestnej komunity rozhodlo v dnešných časoch venovať dlhé hodiny svojho voľného času obnove „ich“ kostola.“
Toto ich nadšenie neustáva a ďalej pokračuje. „Bez nich by sa zreštaurovaný oltár vrátil do zavlhnutého ošumelého kostola, kde by ho nevhodné podmienky opätovne ničili. Všetky práce spolu navzájom komunikujeme, aby sa predišlo chybám, ktoré sa urobili v minulosti. S takýmto prístupom členov miestnej komunity som sa za 15 rokov môjho pôsobenia na krajskom pamiatkovom úrade nestretol. Patrí im za to zaslúžené uznanie a vďaka,“ úprimne skonštatoval odborný radca.
KOSTOL S HRADBAMI
V regióne máme množstvo starých a vzácnych kostolov. Čím je však kostol v Turí iný? „Jeho výnimočnosť spočíva v jeho zachovanej slohovej čistote. Nie je to, samozrejme, jediný renesančný kostol v regióne, ale výnimočný je práve tým, že v nasledujúcich obdobiach nebol nikdy stavebne upravený. Zachoval sa s dvomi vstupnými bránami a hradbovým múrom, ktorý mal pevnostný charakter. V čase nebezpečenstva alebo núdze kostol s veľkou pravdepodobnosťou slúžil ako refugium (útočisko, pozn. redakcie). Dokladajú to aj zachované drevené zápory jednotlivých dverí (drevený hranol osadený v hrúbke múru, ktorým sa len z vnútornej strany dali zabezpečiť dvere proti otvoreniu). Vstupné dvere, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou pôvodné z obdobia prelomu 16. a 17. storočia, disponujú rovno dvomi takýmito záporami,“ vyzdvihuje unikátnosť miestneho kostolíka Vladimír Majtan.
Kostol sv. Michala v Turí je najstaršou a najvzácnejšou stavbou v obci. „Obnova kostola bola už veľmi potrebná. Som veľmi rada, že sme spolu s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline a biskupským úradom našli spoločné riešenie, ako treba kostol rekonštruovať, keďže ide o kultúrnu pamiatku. Občania, dobrovoľníci v našej obci sú veľmi pracovití a nápomocní, začo som im nesmierne vďačná, lebo po svojej práci prídu ešte pomáhať až do neskorých večerných hodín. Pomáhajú nám ľudia finančne, materiálne, ale aj modlitbou, ktorá je veľmi potrebná. Všetci, ktorým na obnove nášho kostola záleží, tak zachovávajú dedičstvo pre ďalšie
generácie,“ vyjadrila sa k obnove kostola starostka Turia Alica Kostolná.
