ŽILINA. Na ošumelé prostredie okolo bronzovej sochy pod farským kostolom nás upozornila naša čitateľka. Žiadala nás, aby sme o tom informovali kompetentných s tým, že je hanbou pre Žilinu, keď v roku osláv výročia príchodu Cyrila a Metoda im neprejavili patričnú úctu. Ešte skôr, ako mohlo dôjsť k činom z ich strany, sa do situácie zamiešala aj ďalšia, nestranná osoba. Sedemdesiatšesťročná dôchodkyňa zo Žiliny, ktorú oslovila pravdepodobne tá istá žena, ktorá upozornila na situáciu aj nás.
„Zastavila ma asi preto, lebo ma vídava chodiť tadiaľto na faru. Povedala mi, že je jubilejný rok Cyrila a Metoda a ako to, že sa katolíci a farníci nevedia postarať o toto súsošie, aby tam nerástla burina a aby tam nebol iba suchý veniec. Že by sa patrilo to jubileum príležitostne osláviť,“ hovorí pani Juliana.
Sama si dobre pamätá na oslavy, ktoré sa po minulé roky zvykli pri soche konať. „Každý rok tu bývali slávnosti, na ktorých sa zhromažďovali nielen kultúrni pracovníci, ale aj Žilinčania. Kládol sa tu veniec a pár minút sa postálo v pietnej spomienke. Tento rok sa asi zbehli viaceré okolnosti naraz, ktorými boli pohltení a tak sa na sochu zabudlo. Tak som si povedala, že treba začať od seba. Vzala som nožničky a začiatkom augusta som tu prišla ostrihať suché kvety okolo sochy,“ rozpráva.
Poradila si aj so starým vencom, ktorý vyhodila a pred pár dňami ho nahradila dvoma novými. Jeden vraj darovala žilinská fara a druhý Matica slovenská.
„Pravda je taká, že keď je už takéto okrúhle výročie, treba ho osláviť, ako sa patrí. Ale tí ľudia, ktorí sú okolo a nie sú veriaci, si neuvedomujú, že celé desaťročia tú historickú tradíciu šíria na školách učitelia slovenčiny, dejepisu, kultúrni pracovníci, herci, recitátori, spisovatelia... Ja sama ako slovenčinárka a učiteľka nemčiny som mala k tomu vždy citový vzťah. My, slovenčinári a dejepisci, sme tejto mládeži odovzdali všetko, čo sme mohli,“ konštatuje na záver.
-ms-
Snímka autorka
