ŽILINA. Druhú najlacnejšiu ponuku predložilo konzorcium firiem Doprastav, Metrostav a Marti Contractors s 382,83 miliónov eur. Dôvodom ich vylúčenia je, že Skanska a Doprastav sa podieľali na potvrdenej kartelovej dohode v tendri na stavbu časti D1 Mengusovce - Jánovce pred deviatimi rokmi. Vylúčení uchádzači podali námietky na Úrade pre verejné obstarávanie. Kedy sa teda začne tunel skutočne stavať, je tak opäť otázne.
„Veríme, že podpis zmluvy s úspešným uchádzačom je už len otázkou niekoľkých týždňov, nanajvýš mesiacov. Predpokladáme, že stavať sa určite začne v tomto roku,“ povedal pre Žilinský večerník hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Riaditeľ Slovenskej priemyselnej a obchodnej komory v Žiline Ján Mišura by si veľmi želal, aby sa ministerstvo nemýlilo, je však skeptický. „Po 14 rokoch manipulácií okolo tunela Višňové tomu neveríme. Budeme ale radi, ak nemáme pravdu,“ povedal. No a opatrný je aj majiteľ spoločnosti Dúha Miroslav Remeta. „Samozrejme, tešíme sa. Sme však veľmi konzervatívni, keďže už boli pred časom vyhlásení dvaja víťazi,“ povedal pre Hospodárske noviny Miroslav Remeta.
Tunel Višňové na jedinej hlavnej európskej cestnej trase E50 západ – východ na Slovensku mal byť pôvodne postavený už v roku 2006, ak by sa v roku 2002 pokračovalo vo výstavbe. Prieskumnú štôlňu, ktorá sa rozšíri pri výstavbe na jeden tunel diaľnice, totiž vybudovali už v roku 2002. „Skeptickí sme, pretože napriek poklepávaniu základného kameňa v roku 2010 sa vo výstavbe doteraz nepokračuje. Prednosť dostala stavba R1 okolo Banskej Bystrice bez kategórie európskeho koridoru s nižšou intenzitou dopravy. Napriek 22 % zľave, ktorú minister dopravy v roku 2010 získal, koaličná rada výstavbu zablokovala. Súčasný tender beží už tretí rok, je v podstate v slepej uličke a ľudia ďalej zomierajú. Nie je to pozoruhodné? Veď nefunkčnosť tunela je najväčšou brzdou rozvoja ekonomického potenciálu Žilinského kraja a zvyšuje náklady a adrenalín nielen Slovákom, ale aj Čechom, Poliakom a Maďarom. Už 8 rokov je brzdený hospodársky potenciál Žilinského kraja a minimálne ešte 5,5 roka bude, ak sa tento rok začne tunel stavať. Koľkým haváriám a ľudským tragédiám by sa dalo predísť?“ hovorí Ján Mišura a dodáva: „Napriek tomu ďakujem ministrovi dopravy Jánovi Figeľovi za vypísanie tendra a Jánovi Počiatkovi, že úspešne začne výstavbu tunela.“
Šesťdesiatdeväť dopravných nehôd ročne a množstvo vyhasnutých životov. To je bilancia prehustenej dopravy na úseku Žilina – Martin. Jedna z nich sa stala v piatok 25. apríla, keď tam vyhasli dva ľudské životy. Pritom podľa Štefana Machciníka z Výskumného ústavu dopravného by sa mnohým zbytočným nehodám a tragédiám dalo zabrániť.
„Okrem iných pozitívnych efektov predstavuje realizácia diaľnice Hričovské Podhradie – Dubná Skala výrazné zníženie v početnosti dopravných nehôd. Podľa modelu porovnania dopravnej situácie nám vyšlo, že v horizonte roka 2020, kedy sa odhaduje spustenie týchto úsekov do prevádzky, sa počet dopravných nehôd zníži zo 69 na 15,“ uviedol Štefan Machciník.
Príčinou častých nehôd je to, že cesta medzi Žilinou a Martinom je vystavená vysokému dopravného zaťaženiu, keď po nej denne prejde takmer 30-tisíc vozidiel, z toho 7-tisíc nákladných, a na druhej strane zložité geomorfologické podmienky do značnej miery obmedzujú možnosť zmeny stavebného usporiadania. „Súčasný stav predstavuje určitú formu dopravno-inžinierskeho kompromisu, ktorá je však z dlhodobého hľadiska neudržateľná. Je preto potrebné vyvinúť čo najviac úsilia, aby bol diaľničný projekt realizovaný v čo najskoršom termíne a prevzal tak podstatnú časť záťaže z cesty I/18,“ dodal dopravný expert.
Nepostavený tunel spôsobuje problémy aj firmám a ich dodávateľom. Slovenskí, ale ja českí, poľskí a maďarskí podnikatelia požadujú výstavbu tunela už od roku 2002. Podľa riaditeľa SOPK Žilina sa však rôzni lobisti snažia znemožniť reálnu výstavbu kvôli primitívnemu regionalizmu, ktorý zakrývajú za odborné argumenty. „Už od roku 2005 vlády informujú, že už-už sa ide pokračovať vo výstavbe a stále sa nič nedeje. Ten tunel je pritom dôležitý pre celé Slovensko aj Európu, pretože je na trase hlavného európskeho koridoru E50/D1 z Paríža cez Brno do Košíc.
Michal Filek
Snímka archív
