Prvok Drotárstvo – remeslo a umenie bol zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Rozhodli o tom členovia Medzivládneho výboru Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva v Bogote, hlavnom meste Kolumbie na svojom 14. zasadnutí. Informovalo o tom Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru.
Aktuálnymi členmi Medzivládneho výboru UNESCO Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva sú: Arménsko, Rakúsko, Azerbajdžan, Kamerun, Čína, Kolumbia, Kuba, Cyprus, Džibutsko, Guatemala, Jamajka, Japonsko, Kazachstan, Kuvajt, Libanon, Maurícius, Holandsko, Palestína, Filipíny, Poľsko, Senegal, Srí Lanka, Togo a Zambia.
Slovensko na zasadnutí v Kolumbii reprezentuje delegácia v zložení: Miroslav Kaňa z Ministerstva kultúry SR a Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV a Centra pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUKu, expertka na nehmotné kultúrne dedičstvo a členka Hodnotiaceho orgánu UNESCO Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva pre obdobie 2019 – 2022.
Výbor posudzoval celkom 41 nominácií na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, 3 nominácie do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva a 6 nominácií do Zoznamu naliehavej ochrany. Slovenská nominácia prišla na rad vo štvrtok, 12. 12. 2019 a podľa aktuálnych informácií priamo zo zasadnutia prebehlo hodnotenie hladko, bez pripomienok, či návrhov na úpravu nominácie. Drotárstvo sa tak stalo siedmym prvkom, ktorý má Slovenská republika zapísaný na zozname UNESCO.
Drotárstvo predstavuje z hľadiska historického, ekonomického a výrobného špecifický druh ľudovej výroby na Slovensku. Počas svojho vývoja nadobudlo veľa podôb a prekonalo veľa zmien, no naďalej predstavuje dôležitú súčasť kultúry a sociálnych dejín Slovenska. Drotárstvu ako remeslu a umeniu dal meno základný materiál – drôt. Drotári objavili a vyvinuli jednoduchú technológiu založenú na ručnom ohýbaní, viazaní a spletaní kovových vlákien bez zvárania či spájkovania, ktorou sa pracuje dodnes. V súčasnosti sa jej venujú výrobcovia v rámci celého Slovenska, hlavne na Strednom Považí (Žilina) v Kysuciach (Čadca), na Orave (Námestovo, Nižná), v Turci (Martin), v Ponitrí (Leopoldov), na Spiši (Levoča), v Tekove (Maňa, Žiar nad Hronom) či v Bratislave. Dnešná podoba drotárstva, či už umelecká alebo remeselná, rozvíja staré tradície a techniky do nových podôb a výrobky z drôtu predstavujú súčasť mnohých domácností na Slovensku.
O úspešný zápis sa zaslúžil kolektív expertov z Centra pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u, ÚĽUV-u, Považského múzea v Žiline, Ministerstva kultúry SR a v neposlednom rade samotní remeselníci-umelci, nositelia tradície drotárstva.
V zozname UNESCO figuruje doposiaľ 6 slovenských prvkov: Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015), spoločne s Českou Republikou Bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016), Horehronský viachlasný spev (2017) a spoločne s Rakúskom, Maďarskom, Českou republikou a Nemeckom aj Modrotlač (2018).
