Zdobené slepačie, kačacie, husacie alebo iné vajce, ktoré patrí k symbolom Veľkej Noci, voláme kraslice. Vyrábajú sa z uvarených alebo z vyfúknutých vajec a zdobia sa celou radou techník. Napríklad jednoduchým farbením, voskovou kresbou, batikovaním, leptaním, gravírovaním alebo polepovaním slamou. Technika, ktorá učarovala dvom Jankám, je drôtovanie a venujú sa mu už niekoľko rokov.
MALI ZA SEBOU VEĽA POKUSOV
„Nie je to jednoduché. Boli pokusy, kedy sa mi vajíčko rozbilo. Učila som sa na začiatku preto na umelých krasliciach, to bolo istejšie,“ približuje svoje začiatky Janka Tročšáková. Trvalo to tri mesiace, kým si osvojila základné techniky a skúsila tie pravé, jemné vajíčka. „Je na to aj taký trik, že sa vajíčko nalakuje, zvyčajne lakom na nechty, a potom lepšie drží a nie je také krehké,“ prezradila nám s tým, že na začiatku skúšala len jednoduché vzory. „Aj teraz sa mi stane, že sa mi vajíčko po hodine práce rozbije, ale to patrí k tomu.“ Na tvorbu, podľa šikovných žien, potrebujete vajíčka, drôtiky, ideálne sú medené, a ak chcete, aj korálky. „Drôt je ideálne 0,3 milimetrový. Medené sú drahšie, ale sú najlepšie, lebo sú mäkké a tak vás nerežú. Začíname od hrubšieho konca, urobím si tzv. krúžok a potom už postupujem podľa vajíčka. Spodok musí mať viacej vrstiev, aby to bolo pevnejšie. A potom idem dookola, či už len s drôtom alebo s korálkami. Tie vzory si vymýšľam sama,“ doplnila Janka.
ZÁKLADY ZÍSKALA NA KURZE
Drôtovanie učarovalo aj Janke Matejčíkovej. „Drotárstvo má v našom regióne tradíciu. Učila som na Stavebnom učilišti, a keď som išla na dôchodok, tak som hľadala nejakú záľubu, ktorou by som si krátila čas. Základy mi dali v Živene a ja som si to potom postupne prispôsobila. Ak sú vajíčka drôtované sú aj trvácnejšie a odolnejšie. Používam klasické slepačie, ale aj husacie vajíčka. Celá práca trvá najmenej tri hodiny. Ono sa to nezdá, ale je to dosť pracné. Tie väčšie na to treba aj viac hodín. Dôležitá je trpezlivosť, ťažké je najmä spájať dve polovičky. Práve pri spájaní sa stáva, že vajíčko praskne,“ povedala milovníčka tradícii a bývalá učiteľka.
Ak chce niekto začať potrebuje kvalitný drôt, klieštiky a trpezlivosť. „Zoženiete veci v železiarstve, alebo v kreatívnych potrebách. Keď sa naučíte základy, tak už zvyšok je na vašej fantázii,“ zhodli sa obe.
Zaujímavosť o drôtených krasliciach
K jarnému obdobiu neodmysliteľne patria zdobené vajíčka – kraslice, ktoré v súčasnosti plnia predovšetkým estetickú funkciu. Sú nielen pekným symbolom jari, ale aj dôkazom šikovnosti rúk ich tvorcov a výtvarného nadania. Na Slovensku poznáme niekoľko spôsobov ich výzdoby, či už je to jednoduché farbenie, voskovanie, leptanie kyselinou, obliepanie slamou a mnoho ďalších. Medzi najnáročnejšie a bezpochyby aj umelecky najpôsobivejšie patria kraslice odrôtované. Sú jedinečným fenoménom Slovenska a súvisia s existenciou drotárskeho remesla, ktoré vzniklo v severozápadnej časti tejto krajiny. Vznik vajíčok „maľovaných drôtom“ a pôvodné vzory sú tak trochu tajomstvom. Jediným hodnoverným dôkazom ich existencie v minulosti je fotografia z výstavy drotárstva v roku 1940 v Dlhom Poli. Významným medzníkom v rozvoji drotárskej ozdobnej techniky na Slovensku bola výstava kraslíc Petra Musila a jeho žiakov na Budatínskom hrade v roku 1993. O 10 rokov neskôr bolo Považské múzeum v Žiline dokonca zapísané do Guinessovej knihy rekordov ako múzeum s najväčším počtom zozbieraných odrôtovaných kraslíc. Už vtedy ich bolo viac ako 400.
Zdroj: PMZA
