Žilinský Večerník

Inštitút oddlženia, ktorý laická verejnosť pozná skôr pod hovorovým pomeno­vaním „osobný bankrot“, je zavedený v našom právnom poriadku už nejaký ten piatok, do­siaľ bol však fyzickými osobami využívaný len minimálne.
Hlavným dôvodom bola sku­točnosť, že aktuálna právna úpra­va oddlženia je príliš kompliko­vaná a pre väčšinu nemajetných ľudí aj finančne nedostupná. Pro­cesu oddlženia musí predchádzať konkurz, v rámci ktorého musí dlžník zaplatiť preddavok vo výš­ke 664 eur a musí vlastniť maje­tok minimálne vo výške 1660 eur. Pre nemajetných a najmä dl­hodobo nezamestnaných, kto­rých exekučná záťaž nemotivuje pracovať, sa tak oddlženie stalo neprístupným.
Ministerstvo spravodlivosti v snahe umožniť občanom, ktorí sa ocitli v bezvýchodiskovej situ­ácii, aby rýchlejšie splatili svoje dlhy a opätovne sa zaradili do pra­covného života, pripravilo novelu zákona č. 7/2005 Z. z. o konkur­ze a reštrukturalizácii, ktorou sa s účinnosťou od marca 2017 vý­razne menia podmienky oddlženia fyzických osôb.
Po novom budú mať dlžníci možnosť podať buď návrh na vy­hlásenie konkurzu, alebo návrh na určenie splátkového kalendára. V oboch prípadoch musí byť sú­časťou návrhu vyhlásenie dlžníka, že je platobne neschopný.
Aktuálne platí, že súd môže oddlženie povoliť až po skonče­ní konkurzu, v rámci ktorého sa z majetku dlžníka uspokojili pri­hlásení veritelia, pričom dlžníko­vi uloží trojročnú skúšobnú dobu, počas ktorej je povinný na konci každého skúšobného roka poskyt­núť správcovi peňažné prostried­ky v sume určenej súdom, najviac však 70 % svojho celkového čisté­ho príjmu za uplynulý skúšobný rok. Tieto finančné prostriedky správca po odpočítaní odmeny rozdelí medzi veriteľov dlžníka. Zákon dlžníkovi ukladá povinnosť vyvinúť maximálne úsilie sa za­mestnať alebo začať podnikať, aby si čo možno najviac zvýšil príjem. Až po úspešnom skončení tohto trojročného skúšobného obdobia je dlžník oddlžený, inak povedané, môže začať s čistým štítom.
Po novom, v prípade konkur­zu dlžník odovzdá na speňaženie celý svoj majetok a súd rozhodne o oddlžení bez toho, aby dlžníkovi ustanovil nejaké skúšobné obdo­bie. V prípade splátkového kalen­dára si dlžník ponechá časť ma­jetku, ale v stanovenom časovom období bude splácať sumu, ktorú mu určí súd, pričom zostatok dlhu bude nevymáhateľný. Veriteľom sa však musí dostať aspoň toľko, čo by dostali, ak by dlžník svoj úpa­dok riešil konkurzom (t. j. musí im dať aspoň hodnotu majetku).
O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splát­kového kalendára tak, že dlžní­ka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v kon­kurze alebo splátkovým kalen­dárom v rozsahu, v akom nebu­dú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Oddlže­ním sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v kto­rom ho súd zbavil dlhov.
Významnou novinkou je, že dlžník v konaní o oddlžení až do ustanovenia správcu musí byť zastúpený Centrom právnej po­moci, resp. advokátom, ktorého Centrum právnej pomoci na to ustanoví.
Taktiež treba počítať s tým, že určité pohľadávky, tzv. nedotknu­teľné, bude musieť dlžník splácať aj po oddlžení (napr. pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, peňažný trest podľa Trestného zákona, pohľadávky zo zodpoved­nosti za škodu spôsobenú na zdra­ví, pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej Centrom právnej po­moci atď.)
Na druhej strane, aby sa zabrá­nilo zneužívaniu nového systému dlžníkmi, majú veritelia možnosť uplatniť voči dlžníkovi žalobu na zrušenie oddlženia, ak vedia osvedčiť nepoctivý zámer dlžníka, teda ak by preukázali, že dlžník mal snahu poškodiť svojich verite­ľov, napr. bez vážneho dôvodu by neplnil splátkový kalendár, úmy­selne by sa priviedol do platobnej neschopnosti, neposkytoval by správcovi súčinnosť a pod.
Poctivý zámer dlžníka súd skú­ma iba v konaní o návrhu na zru­šenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového ka­lendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
Ako sa hovorí, najlepším liekom je prevencia, a teda každý z nás by si mal počínať tak, aby predchá­dzal vzniku zbytočných a neúnos­ných dlhov. Pokiaľ ste sa však už ocitli v bezvýchodiskovej situácii, možno ani nie úplne vlastným za­vinením, je nová právna úprava oddlženia tou pravou cestou von z dlhovej pasce.