Vrátili ste sa do rodnej Žiliny z pragmatických dôvodov?
Hoci som začala pracovať skôr, ako mi umožňuje materská dovolenka, tak som sa definitívne rozhodla usadiť sa v Žiline. Mám toto mesto rada, vyhovuje mi a sú tu skvelí ľudia. Bolo pre mňa prirodzené vrátiť sa aj do divadla, pričom vyšli náhody tak, že sa uvoľnilo miesto herečky. Dve sú na materskej a tretia odišla do iného divadla. V podstate je to hlavne pre môjho syna, aby som ho s nejakou pomocou mohla aj vychovávať.
Ide o veľa kvalitných náhod za relatívne krátky čas, však?
Áno, ostala som žiť v Žiline a chýbala mi herecká prax. Čo sa týka seriálov, tak nikdy nemáte istotu a je dobré byť niekde v stálom angažmáne. Na Slovensku je vzácnosť, že vás dokážu zobrať niekde do stáleho súboru, čo žilinské divadlo poskytuje. Už po škole som mala šťastie, že mali v divadle voľné miesto, tiež som pôsobila v Radošinskom naivnom divadle. Tieto väzby sú mojou druhou rodinou, Žilina bola teda prirodzenou voľbou.
Hlásite návrat po štyroch rokoch, čo všetko sa zmenilo v divadle za ten čas?
Istým spôsobom nastala modernizácia na poste riaditeľa, čo je dosť zaujímavá renesancia a som zvedavá, čo táto spolupráca ponúkne. Dramaturgia sa začína vyvíjať viac komediálnym smerom, pretože si myslím, že žilinský divák tento žáner potrebuje.
Ste mamičkou na plný úväzok, ako to celé budete zvládať?
Snažím sa. Som slobodná mamička a nemohla som si dovoliť byť dlho na materskej, teda aj preto som ohlásila návrat do Žiliny. Nevyhnutná je pomoc rodičov, syn už chodí do jaslí a určite ich treba aj zaplatiť, na čo treba pracovať. Je to určitý cyklus, ale my umelci sme iná sorta ľudí a nevieme dlho bez práce vydržať. Cítila som potrebu návratu nielen z finančného hľadiska, ale aj z toho kreatívneho.
Máte nejaké ciele do novej divadelnej sezóny?
Obsadím tri hry za Ivanku Kubačkovú, hrám aj v novej komédii Neznášam ťa a teším sa na ďalšie výzvy. Herecky nemám vysnenú rolu, skôr prijímam ponuky a chcem z nich spraviť svoju osobnú výzvu. Nechám sa prekvapiť, čo ma čaká. Hlavne nech majú ľudia z našich predstavení radosť.
Je podľa vás Žilina dostatočne kultúrnym mestom?
Máme čo zlepšovať. Žilinské divadlo má silné zastúpenie, Stanica sa rozmohla a vznikajú rôzne umelecké ambície od množstva umelcov. Žilina je obsahovo plná umelcov, len im chýbajú priestory najmä na koncertné záležitosti. Skôr by som časom uvítala vznik priestoru na tieto účely, no život sa dynamicky mení a Žilina v oblasti kultúry určite napreduje.
Cítite sa v Žiline ako celebrita? Na Slovensku je predsa vaše meno vo verejnosti dostatočne známe.
Doma som sa nestretla od ľudí s nejakou závisťou či nevraživosťou, to sa mi párkrát stalo v Bratislave. Skôr v Žiline sú ľudia prekvapení, keď ma vidia naživo a možno nevedia, že som domáca Žilinčanka. Sú to príjemné momenty, keď mi niekto kýva na ulici a ja nemám šancu vedieť, kto to je. A celebrita? Som úplne normálna žena.
A čo televízne seriály, točíte niečo?
Ďalšiu sériu Nový život, kde hrám prísnu pani učiteľku. Snáď sa bude ľuďom páčiť aj táto druhá séria. Tiež som robila Pána Profesora na Markíze s menšou postavou barmanky, kde som si vyskúšala inú hereckú polohu. Tvorím muziku a nevedno, aké budú tieto veci po korone. S mojou najlepšou kamarátkou Ivetkou Pagáčovou sme vytvorili podcast Bububu. Tam spájame herecké zážitky s vlastnými skúsenosťami.
Nemáte občas pocit, že vaše telo potrebuje vypnúť?
Niekedy mám pocit, že musím oddychovať. Vždy som bola pracovitá, túto prácu mám rada a je mojou celoživotnou vášňou, ktorá ma stále nabíja energiou.
