Žilinský Večerník

Sú ľudia, pre ktorých je skúmanie takýchto budov hobby. Dokonca má tento koníček aj svoj názov – urban exploration (mestský prieskum), skrátene urbex. Urbexu sa už istú dobu venuje aj Ivan Donoval z Liptova, ktorý počas svojich prieskumov neobišiel ani Žilinu.

Urban explora­tion je súkromný prieskum starých opustených bu­dov, ktorému sa na Sloven­sku venuje čoraz viac ľudí. Tí na vlastné riziko vstu­pujú do objektov, ktoré sú značne schátrané, a teda v mnohých prípadoch aj ne­bezpečné. Pýtate sa, čo ich k tomu vedie? Ivan Dono­val z Liptovského Miku­láša sa urbexu venuje tri roky. Tejto záľube prepa­dol, keď navštívil zabud­nuté, ale kedysi legendárne kúpele Korytnica. „Bolo to pre mňa niečo úžasné, do­konalý zážitok, vždy sa do Korytnice rád vrátim,“ spo­mína na svoj prvý prieskum 31-ročný Ivan Donoval.

STOVKA PREBÁDANÝCH MIEST

Korytnica bola kedysi pý­chou Slovenska. Uzdravu­júce účinky prameňov po­znali už pred 700 rokmi. Na začiatku 19. storočia po­stavili na mieste, kde vy­viera minerálna voda, prvý kúpeľný dom. V roku 1862 tam stálo už 12 domov, nie­koľko súkromných viliek a reštaurácia. Chýr o liečivej sile kúpeľov sa rýchlo roz­šíril po celej krajine. Do Ko­rytnice prichádzali ľudia zo všetkých kútov Slovenska i zo zahraničia.
Kúpele počas svojej his­tórie dvakrát vyhoreli. Av­šak až ekonomické problé­my, ktoré Korytnicu postihli začiatkom nového milénia, znamenali pre ňu definitív­ny koniec. Odvtedy je areál opustený a desiatky budov, v ktorých sa kedysi liečili pa­cienti s rôznymi ochorenia­mi, sa po rokoch zmenili na zdevastované a trochu straši­delné miesto.
Návšteva Korytnice sa pre Ivana Donovala stala osud­nou. Odvtedy cestuje po ce­lom Slovensku, aby spo­znával miesta s podobným osudom. „Už to ani nepočí­tam, ale bolo ich už viac ako sto,“ rozpráva.
„Vyberám si to, čo ma za­ujme. Nie je dôležité, čo to je. Môže to byť nemocnica, to­váreň, obchodný dom, pio­niersky tábor, jednoducho všetko zaujímavé. Niekedy čakám na dobrý tip od divá­ka alebo fotky, či videá, kto­ré pridajú prieskumníci na internet. Niektoré miesta sú prístupné len krátko, potom ich majiteľ znova zabezpečí, vtedy idem hneď,“ vysvetľuje Ivan Donoval.

NAVŠTÍVIL AJ BÝVALÚ PSYCHIATRIU V BYTČICI

Mladý prieskumník z Lip­tova už párkrát navští­vil aj Žilinu. Zaujal ho CO kryt na Vlčincoch, ľudo­prázdne chaty v Terchovej, zdevastovaný kaštieľ v Ku­nerade aj zatvorená psy­chiatria v Bytčici.
„Stará psychiatria v Byt­čici je asi najzaujímavejšie miesto v Žiline. Ponurá at­mosféra, vonku niekoľko ka­mier, vietor hýbe otvorený­mi oknami. Mal som pocit, že ma niekto sleduje. Že sa v bu­dove nachádza niekto iný, ale bol to len vietor,“ spomína na návštevu kaštieľa, kde kedysi sídlilo detašované pracovisko žilinskej nemocnice.
Psychiatrické oddelenie fungovalo v Bytčici 20 ro­kov. Jeho umiestnenie však bolo z hľadiska dochádza­nia pacientov do nemocnice nepraktické, preto sa v roku 2009 presťahovalo naspäť do Žiliny. Nemocnica ponúkla areál s rozlohou 30-tisíc met­rov štvorcových aj s kaštie­ľom na predaj. V súčasnosti je celý objekt v súkromných ru­kách. Zo zámeru vybudovať z kaštieľa penzión nič nebolo a bývalá psychiatria zostáva naďalej opustená a nevyuži­tá... „Navštívil som aj bunker na sídlisku Vlčince, tam som skôr mal obavu, že vo vnútri bude nejaký asociál, injekč­ná striekačka, o ktorú sa mô­žem napichnúť. Na kon­ci cyklochodníka vo Varíne je opustený areál píly, malý panelák a ruiny hál – taktiež veľmi zaujímavé miesto,“ hovorí.

LEN CEZ OTVORENÉ DVERE

Ivan Donoval nevstupuje do objektov bez prípravy. O kaž­dej jednej budove si dopredu preverí niekoľko informácií. „Zisťujem majiteľa podľa ka­tastra, čo všetko sa nachádza okolo, či tam nebol v posled­nej dobe problém s vláma­ním... Nebol by som totiž rád, ak by mi niekto chcel niečo „prišiť“. Ďalej kde sa dá za­parkovať a kadiaľ ísť dovnút­ra – vstup musí spĺňať určité podmienky, aby som nepá­chal trestnú činnosť,“ vysvet­ľuje urbexista z Liptova.
Zo zásady vchádza do opustených objektov len cez otvorené dvere. Väčšinou hlavným vchodom alebo cez pivnice. „Nie je v mojom zá­ujme dostať sa do budovy za každú cenu. Pokiaľ je zatvo­rená, odchádzam a prídem neskôr, o polroka, o rok. Exis­tuje určitý vzťah medzi mne podobnými prieskumníkmi a vandalmi. Ak by vandal ne­poškodil dvere, nikdy by som ani ja nevošiel dovnútra. Nie som právnik, ale trestný zá­konník si viem prečítať a ria­diť sa podľa neho,“ podotýka.
Na prieskumy chodí naj­častejšie sám, občas mu robí spoločnosť jeho priateľka alebo kamaráti. „Je pravda, že čím viac ľudí, tým je väčšie riziko, že vás niekto prekva­pí. Keď je človek sám a niečo sa mu nezdá, zastane, zata­jí dych a počuje, či sa niekto v budove pohybuje alebo nie. V skupine to nie je možné,“ rozpráva Ivan Donoval. Každý prieskum natočí na kameru a potom zostrihá do videa, ktoré zverejní na in­ternete. Tak aj ostatní ľudia, ktorých opustené budovy fascinujú, ale nemajú odvahu do nich vstúpiť, vidia, v akom stave je objekt. „Strach ne­mám. Väčšinou viem veľa o mieste už pred vstupom, takže žiadne miesto nie je úplne neznáme a v podsta­te sú všetky opustené miesta podobné. Myslím, že ma už nič nemôže prekvapiť.“
Nevyužívané objekty sú často lákadlom pre bezdo­movcov alebo asociálov. Ivan Donoval však na takéto oso­by zatiaľ veľa „šťastia“ ne­mal. „Najčastejšie stretávam netopiere, sú skoro v kaž­dej opustenej budove, okrem centier miest. V budovách sú len holuby, občas mačky. Zvieratá nemajú dôvod zdr­žovať sa na dlho opustených miestach,“ hovorí.

ZÁĽUBA AKO KAŽDÁ INÁ

Svetlo, geologické kladivko, nožík à la MacGyver, malá lekárnička, rukavice a ka­mera – to všetko si Ivan Do­noval pri prieskume berie so sebou. Schátrané objek­ty totiž dokážu byť zradné a človek nikdy nevie, kam vstúpi... „Staré budovy nie sú až také nebezpečné,“ vyvracia naše domnien­ky. „Pokiaľ sa teda pozeráte okolo seba a pod seba. Na rozpadnuté schodiská ani podlahy nechodím. Aj keď to tak nevyzerá, všetko, čo vidia ľudia v mojich vide­ách, je bezpečné,“ dodáva.
Najviac prieskumníka z Liptova zaujala návšteva odštepného závodu na vý­robu múky a cestovín v Ko­šiciach, kedysi považovaný za najväčší mlyn v strednej Európe. Na streche podob­ne vysokej budovy vraj ešte nebol. „Nechcem z urbexu robiť niečo nadprirodzené. Niekto chodí po opuste­ných budovách, niekto po horách, niekto po obchod­ných centrách – je to záľu­ba ako každá iná,“ tvrdí Ivan Donoval.

Tvorbu Ivana Donovala môžete sledovať na You­Tube. Stačí do vyhľadávača zadať jeho meno a vybrať si z desiatky zaujímavých videí, ktoré natočil počas svojho cestovania po Slo­vensku. A potom už len zatajiť dych a spolu s ním vstúpiť do objektu, do kto­rého ľudská noha už roky nevkročila...