Majú na konte stotisíc bytov
V rokoch najväčšej slávy mal podnik 7 200 zamestnancov a 900 učňov vo vlastnom odbornom učilišti. Za 40 rokov postavil viac ako 100-tisíc bytov a k nim aj príslušnú občiansku vybavenosť – jasle, škôlky, základné školy, zdravotné strediská, obchodné prevádzky, pavilóny služieb ale i technickú vybavenosť – inžinierske siete, kanalizáciu, vodu, plyn elektrinu, cesty, chodníky, parkoviská, parky... V systéme trojstupňového riadenia – podnik – závod – stredisko boli hnacím motorom podniku práve strediská, ktorých bolo vyše 50. Vedúci týchto stredísk boli osobnosti a skutoční odborníci. V rámci riadenia podniku sa uplatňovalo mechanizované a automatizované spracovanie hromadných dát a agend.
Inovatívny priekopník
Mnohé technológie sú dnes samozrejmosťou, no v tom čase boli v pozemnom stavebníctve novinkou a Pozemné stavby boli v ich používaní priekopníkom. Napríklad zakladanie stavieb na pilotách, stavby z oceľových konštrukcií či budovanie základných škôl z tehloblokov.
Prvý žilinský panelák
Výstavba prvého panelového domu v Žiline sa začala 15. marca 1959. Teda pred týždňom tomu bolo 64 rokov. Kuvičie hlasy sa síce nechávajú počuť, že naše paneláky sú na konci s dychom, ale odborníci, ktorí ich stavali tvrdia, že prežijú stáročia. A možno by to zvládli aj dlhšie, keby sa neboli zatepľovali polystyrénom, ale sklenou vatou. Len pre zaujímavosť, priemerný trojizbový byt o výmere 78 m² postavili vtedy Pozemné stavby za 157-tisíc korún, v prepočte na dnešnú menu za 5 300 eur. V 80. rokoch vyrábal podnik panely pre 5-tisíc bytov ročne, z toho viac ako 4-tisíc pre vlastnú potrebu. Zvyšok pre Priemstav Prievidza, PS Banská Bystrica a iných.
Zamestnanci žili nielen prácou
Sociálne zázemie pre zamestnancov približuje niekoľko čísel. Podnik varil denne 2 500 hlavných jedál, denne mal k dispozícii 1 700 lôžok vo svojich ubytovniach, disponoval vlastnými rekreačnými objektmi s kapacitou 280 lôžok, podnikovými bytmi a ďalšími benefitmi pre svojich zamestnancov. Žilinský stavbár patril medzi najlepšie podnikové časopisy na Slovensku a vzišlo z neho veľa známych redaktorov. Podnik podporoval folklórny súbor Stavbár i Telovýchovnú jednotu Pozemné stavby Žilina, ktorá mala až 600 členov.
Viac o Milošovi Gejdošovi
Pred 100 rokmi sa v liptovskej murárskej rodine narodil Miloš Gejdoš (10. 3. 1923). Vyše 20 rokov bol podnikovým riaditeľom Pozemných stavieb Žilina. Po skončení Strednej odbornej stavebnej školy v Prešove sa zaradil medzi odbornú elitu slovenského stavebníctva. Bol námestníkom povereníka, riaditeľom krajského združenia, vychoval dvoch ministrov, námestníkov ministra, podnikových riaditeľov pre iné stavebné podniky ako Prefa Sučany, Oceľové konštrukcie, Stredoslovenské stavby, Pamiatkostav, Štrkopiesky a kameňolomy, Stavoprojekt, Stavoinvesta a mnoho stavebných odborníkov i svojich nástupcov. Mimoriadnu pozornosť venoval výberu a rozmiestneniu ľudí do pracovných pozícií. Miloš Gejdoš venoval veľkú pozornosť technickému rozvoju a progresu nielen na vlastnom vývojovom pracovisku, ale v celom slovenskom stavebníctve. Podporoval investorov a projektantov v odvážnych technických riešeniach, ktoré podnik realizoval. V panelovej výstavbe uzrelo vďaka nemu svetlo sveta veľa zlepšení, racionalizačných opatrení a niekoľko patentov.
Tak si ho pamätajú
„Hoci sme sa poznali roky, veď som bol jeho námestníkom od svojich 30 rokov a pracovali sme spolu 11 rokov, nikdy som si nedovolil osloviť ho menom. V priateľskej atmosfére som mu občas povedal starký. Takže starký, bol v práci náročný, nekompromisný, pri neplnení úloh až výbušný. Bol mimoriadne šikovný a inteligentný, veľa čítal a videl všetky filmy, ktoré sa v tom čase premietali. Ak nebol o film záujem a nepredalo sa 5 vstupeniek, čo bol predpis, aby sa mohlo premietať, sám ich prikúpil a hovoril: „V každom filme je nejaká myšlienka, len ju musíš nájsť.“ Prízvukoval: „Ak niečo robíš, urob to aj so zlatou bodkou na konci.“ Nebol skúpy ani na vtipné manažérske odporúčania: „Keď ťa obchodný partner ponúka pohárikom, neodmietni. Nerobí to pre teba, on si chce vypiť.“ A keď sa niekto sťažoval, že je zavalený prácou, reagoval: „Buď rád, že máš veľa roboty, nerušia ti pracovnú pozíciu.“ Vtedy sme to veľmi nechápali, no dnes je tento odkaz výsostne aktuálny. Bol to obdivuhodný človek a jeho prínos pre spoločnosť je obrovský. Žiaľ, prežil aj rodinnú tragédiu, keď na Pamíre zahynul pri záchrane poľského horolezca jeho syn Milan. S úctou, uznaním a šťastím, mnohí spomíname na časy, keď sme mohli pracovať pre obyvateľov Česko-Slovenska a že doteraz sú spokojní užívatelia vďační za výsledky práce podniku Pozemné stavby Žilina,“ spomína jeho bývalý spolupracovník Igor Nesselmann.
