ŽILINA. Návrh na príspevok vo výške 272 400 eur, ktorý mala dať radnica do vlastnej nadácie a odtiaľ ho ľuďom prerozdeliť, predložilo 13 poslancov na čele s Martinom Kapitulíkom a Jozefom Jurišom. „Mestské zastupiteľstvo schvaľuje použitie finančných prostriedkov z rozpočtu mesta na rok 2020 vo výške 272 400 eur (z nevyčerpaných prostriedkov grantového systému vo výške 40 % pôvodne rozpočtovanej sumy). Rámec podpory na jedného obyvateľa – strata zamestnania v čase mimoriadnej situácie – jednorazová pomoc vo výške 200 eur, pokles príjmu o minimálne 40 % – jednorazová pomoc vo výške 150 eur. Maximálna výška pomoci na jednu domácnosť je 300 eur,“ hovoril predložený návrh.
IBA POPULIZMUS?
Niektorí poslanci ale takúto pomoc označili za neefektívnu, neadresnú a populistickú. Proti návrhu sa vyhradil aj poslanec Peter Ničík. „Za týmto návrhom vidím neúprimný kalkul a veľké ego, veľké ja, ktoré si chce za cudzie peniaze kupovať priazeň Žilinčanov. Kladiem si otázku, či tento návrh nie je aj zneužitím ďalších ľudí, ktorí chcú v dobrej viere pomáhať ľuďom v núdzi. Dá sa pomáhať finančne, ale nie tak, ako je to v tomto návrhu,“ vyjadril sa na poslednom zastupiteľstve Peter Ničík, ktorý spolu s ďalšími poslancami z najväčšieho klubu zaZA odovzdali svoj mesačný poslanecký plat a vyzbierali tak spolu 1800 eur.
„Rozdávanie 150- až 200-eurových dávok nepovažujeme za reálnu pomoc rodinám zasiahnutých koronakrízou. 270-tisíc, ktoré na tento účel schválilo mestské zastupiteľstvo, bude reálne chýbať v rozpočte mesta,
už teraz ťažko skúšanom dopadom koronakrízy a výpadku daní. Tento návrh nepodporila ani jedna odborná komisia mesta. Ide o škodlivý nástroj moci a získavania politickej popularity,“ doplnili dodatočne na sociálnej
sieti niektorí mestskí poslanci. Druhá viceprimátorka Barbora Birnerová zas odporučila návrh prepracovať. „V tom návrhu nie sú zapracované návrhy, ako má človek s tými peniazmi postupovať, nepotrebuje ich vybločkovať a nie je vôbec dané, ako sa má príjem merať či za aké obdobie, aké mesiace porovnávame, a preto ho sociálna komisia považovala za neefektívny. Nie však preto, že by ho nechcela podporiť. Všetci členovia usúdili, že je potrebné ho prepracovať,“ uviedla Barbora Birnerová.
NEEFEKTÍVNA PODPORA
Návrh spochybnil aj primátor Peter Fiabáne, ktorý ho napokon nepodpísal. „V prvom rade sa domnievam, že schválené uznesenie a spôsob využitia verejných finančných prostriedkov nespĺňa definíciu verejnoprospešného účelu, ktorý upravuje zákon. Verejnoprospešným účelom je okrem iného aj realizácia humanitných cieľov a plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou. Nie je možné automaticky považovať za realizáciu humanitných cieľov, prípadne iný verejnoprospešný cieľ poskytovanie verejných finančných prostriedkov obyvateľom len na základe poklesu príjmu alebo straty zamestnania bez preukazovania reálnej existencie náhlej núdze, a teda reálnej a objektívnej potreby pomoci u každého žiadateľa,“ vyjadril sa pre Žilinský večerník primátor Žiliny Peter Fiabáne.
Z rovnakého dôvodu nie je podľa neho možné považovať schválenú formu plošného a neadresného poskytovania finančných prostriedkov za splnenie povinnosti obce podľa zákona. „Plošné a neadresné vynakladanie
verejných finančných prostriedkov bez preukázania reálnej potreby pomoci individuálne u každého žiadateľa považujem za neefektívne, nehospodárne a neúčinné vynakladanie finančných prostriedkov a ako také považujem za porušenie finančnej disciplíny podľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy,“ doplnil Peter Fiabáne. Uznesenie je podľa neho pre mesto navyše zjavne nevýhodné, nakoľko nespravodlivo a nemorálne prerozdeľuje verejné – mestské – finančné prostriedky aj tým, u ktorých nie je preukázaná reálna potreba finančnej pomoci. „Ako príklad uvediem,
že nárok na pomoc by nemal zamestnanec s minimálnou mzdou, ktorý nepríde o prácu ani mu neklesne príjem, ale zamestnanec, ktorého hrubý príjem aj po poklese predstavuje takmer 1000 eur, by nárok na pomoc
mal. Trpkým paradoxom je, že na pomoc zamestnancovi s hrubým príjmom do 1000 eur by prostredníctvom svojich daní odvádzaných mestu prispel práve aj zamestnanec s minimálnou mzdou, respektíve mzdou
podstatne nižšou ako občan, ktorý má byť adresátom pomoci.“
Reakcia Martina Kapitulíka
„Pre dokreslenie závažnosti situácie – dodnes v čase mimoriadnej situácie prišlo o prácu zhruba 700 Žilinčanov. Ďalších niekoľko tisíc malo výrazne znížený plat. A tieto počty budú zrejme narastať. Práve týmto ľuďom sme chceli pomôcť, lebo je to správne a mimoriadna situácia si to vyžaduje. Nenecháme sa primátorom odradiť. Lebo ak dnes ľuďom nepomôžeme, dobehne nás to. A škody budú oveľa väčšie. Preto dnes analyzujeme možnosti a návrh na podporu zrejme predložíme na rokovanie zastupiteľstva opäť.“
