„Šesťdesiatka je už naozaj pekné číslo v existencii folklórneho súboru. Oslávime to 1. a 2. decembra. Ak nám vyjde všetko, čo plánujeme, mohol by to byť celkom pekný program. Prvý deň bude vystúpenie pre verejnosť. O deň neskôr ho zopakujeme pre pozvaných hostí, bývalých členov súboru, ktorých si chceme uctiť, starostov, známych, rodinných príslušníkov a ďalších vzácnych hostí. Oslavy budú spojené so zábavou, občerstvením a spomínaním na všetky tie nádherné roky. Budeme radi, keď sa na nás prídu ľudia pozrieť,“ hovorí umelecký šéf súboru Pavol Sedlák.
Keďže Veľké Rovné leží v chudobnom kraji, názov programu bude Naša chudoba. Rovňania boli chudobní, ale zároveň aj hrdí a šikovní drotári. Členovia súboru chcú ukázať, ako sa stali z hrdých drotárov úspešní ľudia.
Folklórny súbor Rovňan vznikol v roku 1957 pri družstve Ľudová tvorba. Jeho prvým umeleckým vedúcim bol Jozef Pôbiš, neskôr Juraj Onačila, Igor Novák, Miroslav Valo a ďalší. Zásluhou profesionality umeleckých vedúcich, ako i zanietenosti vedenia a členov súboru, sa súbor zakrátko vypracoval na vysokú umeleckú úroveň. Výsledkom boli veľké úspechy a uznania, ktoré súbor mal na pódiách rôznych javísk, a to nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Dôkazom toho bolo, že už na celoštátnej prehliadke folklórnych súborov výrobných družstiev v pražskej Lucerne, konanej v roku 1959, obsadil FS Rovňan 1. miesto. „Zaujímavé bolo, že vedúci a taneční choreografi boli ľudia, ktorí predtým tancovali v SĽUK-u, takže to bolo naozaj na profesionálnej úrovni. Súbor fungoval veľmi dlho, ale na desať rokov ukončil svoju činnosť. V roku 2001 bol obnovený a funguje až doteraz. Už to máme pod palcom my mladší,“ dodala Katarína Gajdošíková.
Novodobý FS Rovňan sa sformoval vo februári 2001. Niekoľko mladých ľudí sa rozhodlo, že obnovia túto tradíciu a tento pokus nakoniec vyšiel aj vďaka Obecnému úradu vo Veľkom Rovnom. K spolupráci boli prizvaní manželia Anna a Pavol Nekorancovci (bývalí členovia „starého“ súboru), ktorí ponuku prijali a stali sa umeleckými vedúcimi Rovňanu.
„V súčasnosti sme mladý kolektív a orientujeme sa na živšie tance. Spolu s hudbou máme zastúpené pomerne široké pásmo slovenských regiónov,“ hovorí Pavol Sedlák, ktorý sa venuje zbieraniu a oživovaniu už mnohokrát zabudnutých tancov z nášho regiónu. „Záznamov je veľmi málo. Ľudia, ktorí sa tomu venovali, neboli až natoľko známi, takže teraz ich musíme objavovať. Inšpiráciu hľadám u ľudí, ktorí ešte tancujú staré tance, alebo aj zo starých čiernobielych filmov, ktoré sú bez zvuku,“ hovorí umelecký vedúci.
Členovia súboru sa snažia aj o zachovávanie a obnovovanie tradícií, kultúry aj obliekania. „Tradičný rovniansky odev bol veľmi chudobný. Typické pre tento kraj bolo, že drotári, ktorí chodili do sveta a vracali sa domov, dosť výrazne ovplyvnili a menili kultúru. „Drotárstvo ich zaviedlo do celého sveta. Boli aj takí, ktorí vo svete založili obrovské fabriky, získali veľké bohatstvo. Najmä v Amerike, v Rusku a v Austrálii. Potom sa buď vracali domov, alebo posielali látky, vzory a začalo sa to dosť miešať. Preto aj vo Veľkom Rovnom už pomerne dávno vymizol tradičný kroj. V niektorých častiach Slovenska ešte aj dnes nájdete ľudí, ktorí ho nosia. U nás ho však už roky rokúce nikto nevidel. Je to presne tým, že sem drotári nosili nové mestské trendy a miestni ľudia kroj veľmi skoro nahradili moderným štýlom obliekania,“ hovorí Katarína Gajdošíková. Po práci si však veľmi radi zaspievali. Prevažná väčšina piesní je ťahavejšia, pomalšia, ale niekoľko bolo aj rezkých. Tie spievali najmä po práci, keď mali chuť sa zabaviť.
Folklór je vraj diagnóza, droga a láska na celý život. Zhodujú sa na tom obaja tanečníci. „Často, keď som unavená, nič sa mi nechce, a len čo započujem prvé tóny terchovskej muziky, už ma trhá do tanca. Keď to človeka raz chytí za srdce, nevie s tým už nikdy prestať. Veľa mladých ľudí si možno myslí, že folklór je nezáživný alebo nudný. Keď však prídu k nám a zistia, ako to funguje, že je to živé, tak ich to zaručene chytí za srdce. Prídu na to, že to vôbec nie je nuda. Je to aj o partii mladých ľudí a o spoločných zážitkoch,“ hovorí.
Pozoruhodné je, že slovenský folklór milujú ľudia všade na svete. Presvedčili sa o tom aj členovia Rovňana počas mnohých zahraničných vystúpení. A vedia aj prečo. „Je živý. Človek ho môže počúvať od rána do večera a nikdy ho neomrzí. Folklór v iných štátoch je tiež super, ale keď ho počujete viackrát, zunuje sa vám. Je to totiž stále to isté, rovnaký štýl hrania, rovnaký štýl obliekania. Náš je však pre cudzincov veľmi zaujímavý a pestrý. Čo dedina, to iný štýl hrania, tancovania. Je toho dosť veľa, čo môžeme ponúknuť a máme čo ukázať,“ s hrdosťou povedal Pavol Sedlák.
Pavol Sedlák je hrdý na celý kolektív súboru. „Ten nás najviac drží pohromade. Každý sem chodí vo svojom voľnom čase a nič za to nedostáva. Obetujeme tomu veľmi veľa času aj energie. Dá sa to však zvládnuť, lebo to máme radi a kolektív nás stmeľuje. Bez toho by to nefungovalo,“ uzatvoril. Folklórny súbor Rovňan funguje aj vďaka finančnej podpore obce Veľké Rovné a podpore ďalších sponzorov. V tomto roku mu bola tiež pridelená dotácia zo Žilinského samosprávneho kraja v rámci podprogramu Živá kultúra. Aj vďaka týmto finančným prostriedkom boli pre súbor zakúpené nové krojové doplnky pre tanečníkov (klobúky, tanečná obuv a opasky), v ktorých sa členovia predvedú v rámci slávnostného programu.
FS Rovňan sa skladá z viacerých častí, a to z tanečnej zložky, hudobnej zložky a ženskej speváckej zložky. Súčasným organizačným vedúcim súboru a zároveň aj vedúcim tanečnej zložky je Pavol Sedlák. Vedúcou hudobnej zložky je v súčasnosti Andrea Turčáková.
Členovia tanečnej zložky: Katarína Gajdošíková, Mária Glamošová, Simona Šimíková, Renáta Malíková, Katarína Gabríková, Simona Frolová, Zuzana Labajová, Alexandra Tarabíková, Romana Hudeczková, Pavol Sedlák, Štefan Mohylák, Patrik Gabaj, Oliver Fulmek, Matej Ninis, Benedikt Ninis.
Členovia hudobnej zložky: Andrea Turčáková (Lukacsová), Mária Malíková, Natália Sapietová, Alžbeta Hološová, Michal Sedlák ml., Peter Cabadaj.
