Pred štyridsiatimi rokmi park vyzeral inak. Kým dnes je to hlavne lúka, vtedy tam bolo viac stromov, ktoré tvorili klenbu, dalo sa tam oddychovať nepozorovane. „Boli tam iné lavičky a aj ľudia boli iní, uvoľnenejší, pohodovejší. Prevažne starší ľudia živo diskutovali. V altánku hrávala hudba, robili sa módne prehliadky. Dnes akoby sa už ľudia nepotrebovali stretávať. Vedú nezáväzné debaty cez mobily a počítače. Aj v parku dnes sedávajú poväčšine mladší ľudia a pripadá mi to ako bezduché trávenie voľného času,“ hovorí Vlado Bača.
Fotograf si však nedal za úlohu nič vyhodnocovať, či vyvodzovať závery. „Snažím sa veľmi objektívne zaznamenať, čo vidíme. Posúdenie a vyhodnotenie toho už nechám na divákovi. Nech si sám urobí úsudok. Poviem len jeden môj základný postreh. Pred štyridsiatimi rokmi boli ľudia ústretovejší, milší, fotografovanie im nevadilo. Naproti tomu dnes im vyložene vadí. Fotografovanie mamičiek s deťmi je, napríklad, dnes vyložene tabu. Dokonca už na mňa chceli aj volať políciu,“ popisuje fotograf.
Pred štyridsiatimi rokmi pracoval Vlado Bača v obchodnom dome Prior na oddelení propagácie. Nebolo preňho problémom vybehnúť von a fotografovať. Dnes „vybieha“ zo svojho ateliéru. Používa však rovnakú optiku ako vtedy. Rovnako aj fotografie budú čiernobiele. Z ich porovnaní vydá katalóg a usporiada výstavu. Bude to zaujímavá sociologická konfrontácia. Možno nám čo–to napovie v dileme, ako sme sa v priebehu jednej generácie zmenili. Autor to však vyhodnotiť nechce. Budeme si to preto musieť po zhliadnutí unikátnych fotografií vyhodnotiť každý sám. Dnes vám prinášame malú vzorku.
Patrí do súčasného rodinného portrétu. Akoby dopĺňala predchádzajúcu fotografiu mladej rodiny, i keď v inej súvislosti. Nemohol som zaváhať so stlačením spúšte fotoaparátu, pretože spontánnosť dievčatka s jej gestom a výrazom bola neopakovateľným momentom.
Michal Filek
Snímky Vlado Bača
