Ľuboš Plešinger, Žilinčan známy najmä pre svoju tanečnú školu, sa vo voľnom čase venuje i fotografovaniu. Nie však hocijakému. Zaujímajú ho panorámy a prepájanie histórie a súčasnosti jeho rodného mesta Žilina. V Galérii F v súčasnosti vystavuje svoje fotografie na výstave s príznačným názvom Fotomosty.
Fotomosty Žiliny, tak znie názov výstavy, ktorú v Galérii F predstavuje širokej verejnosti Ľuboš Plešinger. Prostredníctvom fotoaparátu a počítača nám autor poskytuje cez svoje diela nové pohľady na verejné priestory, domy a architektúru Žiliny. Sústreďuje sa najmä na Mariánske námestie. Kurátor výstavy a zároveň riaditeľ Štátneho archívu v Žiline Peter Štanský sa vyjadril, že: „Výstava Fotomosty je veľkým prínosom k tomu, čo latinčina nazvala Genius loci, teda k spoznaniu ducha nášho mesta.“
Prepája život cez prahy storočí
Snahou autora je na vystavovaných fotografiách v Galérii F prepojiť históriu a súčasnosť mesta Žilina po stránke architektonickej, civilizačnej aj empatickej. „Cez historické fotografie – prvé obrázkové zmienky a prvú obrázkovú identitu Žiliny poukazuje na to, ako vyzeralo naše mesto v minulosti a k akému jej rozmachu došlo,“ povedal Štanský.
Na fotografiách prepája život cez prahy storočí. Akoby kriesi ducha života Žiliny z 19. a 20. storočia a porovnáva architektonické aj komer-
čné zmeny mesta v 21. storočí.
Výstava vznikala dva roky
„V Maďarsku som videl na výstave podobne nafotené mesto Budapešť. Napadla mi myšlienka niečo také urobiť aj u nás,“ prezradil Ľuboš Plešinger, autor umeleckých fotografií. Prvotný bol nápad prepojiť fotografie zo súčasnosti s historickými. „Získal som staré fotografie, vlastne ich skeny, ktoré som si vytlačil a s nimi išiel do mesta hľadať body, odkiaľ boli snímané.“ Historické snímky získal zo Štátneho archívu v Žiline od pánov Petra Štanského, Slávika, Juraja Nedorosta, Miroslava Pfliegela, a iných zberateľov.
V meste si vyznačil miesta, kde neskôr sám s fotoaparátom snímal Mariánske námestie, Národnú ulicu a iné mestské zákutia. Keď bol s fotografiami spokojný, nasledovala práca s počítačom. Tak nakoniec vzniklo 25 obrazov, ktoré majú možnosť návštevníci vidieť na výstave. „Práca na fotografiách mi celkovo trvala dva roky,“ povedal Plešinger.
Výstava tohto druhu je prvou na Slovensku.
História vs. súčasnosť
„Žilina má to šťastie, že sa zachovali rôzne podoby mesta už od roku 1871 až po súčasnosť na pohľadniciach i fotografiách. Právom nás môžu napĺňať pocitom hrdosti k nášmu mestu stredoveké pamiatky, ale aj novoveké skvosty ako secesná budova Rosenfeldovho paláca, budova Rakúsko‑uhorskej banky či Scheerové funkcionalistické budovy. Je dobré, že tento pocit možno vyjadriť rôznymi formami a podobami. Klasické knihy o dejinách a architektúre striedajú nové možnosti, vzniknuté na základe moderných techník, počítačov a internetu, neraz skĺbené aj so staršími formami,“ vyslovil Štanský.
Fotografie Ľuboša Plešingera sú nielen „historické“ a umelecké, ale pri pohľade na ne u každého návštevníka musí vzniknúť myšlienka – kde to je, čo tam bolo, ako sa to zmenilo. To je presne úmyslom autora – podnietiť každého, kto si pozrie jeho dielo, aby sa zamyslel a spomenul si, aby v ňom vyvolal pocity osobnej skúsenosti, ale i radosti pri pohľade na všetku tú krásu, čo nám Žilina dáva.
„Výstavou Fotomosty poukazujem na fakt, že vývoj nie je možné zastaviť, ale je možné sa poobhliadnuť do histórie a porovnať atmosféru vtedajšieho a terajšieho života objektov a ľudí nášho mesta. Na fotografiách predstavujem ľuďom historické objekty Žiliny, akými zmenami prešli počas ich existencie,“ vysvetlil Plešinger.
Ctiť si históriu
Výstava núti ľudí premýšľať nad svojou úlohou v tomto meste. Každý z nás by mal mať úctu k histórii svojho mesta a mal by sa snažiť svojím myslením, postojom a prácou o jeho ďalšie zveľaďovanie pre prichádzajúce generácie.
Výstavu Fotomosty si môžete prísť pozrieť do Galérie F na Predmestskej ul. č. 90 do konca januára, každý pracovný deň medzi 8. a 17. h.
Katarína Kvašňovská
Snímky Pavol Ďurčo
