Vo foyeri Žilinského samosprávneho kraja otvorili výstavu fotoreportéra Pavla Ďurča. Výstava nesie názov Príroda Žilinského kraja – Štyri ročné obdobia a možno na nej vidieť päť desiatok fotografií, ktoré sú úzkym výberom doterajšej tvorby autora.
DOKONALOSŤ PRÍRODY
Ďurčova krajina je určená nielen tým, čo rozumejú tvaru, ale aj tým, čo dokážu vycítiť jej obsah. Ako hovorí Milan Mazúr, kurátor výstavy: „Je to krajina jednoduchá, prostá, ale práve vo svojej jednoduchosti je krásna a dokonalá. Naučil sa obdivovať kraj, v ktorom žije, od chlapca vníma a fotografuje ho vlastnými očami a dodnes sa ho nevie nasýtiť. Najskôr musel pochopiť zákonitosti postupu svetla v prírode, počínajúc prvými sekundami vychádzajúceho slnka a končiac poslednými okamihmi jeho západu až po prechod jednotlivých fáz ročných období.“
Pavol Ďurčo ako fotoreportér musel dennodenne zaznamenávať život nášho kraja. Vo vtedajšej dokumentárnej fotografii dominoval pohyb, vzrušenie pri športe, najmä futbale a hokeji. Jeho relaxom bolo počas víkendov hlavne fotografovanie prírody. „Prírodu som fotografoval vždy klasickým fotoaparátom, nikdy nie s digitálnym,“ vraví autor výstavy. „Neraz som nosil so sebou aj tri fotoaparáty. Niekedy sa stalo, že som ich za celý deň ani raz nevytiahol, ale prišli chvíle, kedy sa mi podarilo urobiť dobrú fotografiu. Výsledkom je aj týchto 50 fotografií na výstave.“
NAJLEPŠIE Z NAJLEPŠÍCH
Výber nebol jednoduchý. „Musel som prejsť archív, v ktorom mám 720-tisíc fotografií. Z nich som vybral tisíc, ktoré som rozdelil na štyri časti – jar, leto, jeseň, zima. A najkrajších 50 z nich sa dostalo na výstavu.“
Pri výbere najlepších snímok mal najväčšie slovo Milan Mazúr, ktorý dlhodobo sleduje Ďurčovu fototvorbu a bol prítomný aj na krste jeho knihy Strečno. Okrem tejto knihy vydal ešte knihu O Poslednom kolárovi a má v pláne vydať i ďalšie.
JAR
„Krajinárska fotografia je dosť blízka maliarstvu, najmä keď autor vytvára z každej fotografie vizuálne pútavý výtvarný obraz,“ tvrdí Milan Mazúr.
„V cykle jarných fotografií uprednostňuje Pavol Ďurčo veľkorysé scenérie. Výhľady s hlbokým ubiehajúcim priestorom striedajú zábery zaujímavých detailov a zákutí.“ Vidieť to možno napríklad na súbore pohľadov na skaly pri Stráňavách. K pútavým záberom patria z tohto ročného obdobia zábery bukových porastov fotografované so širokouhlým objektívom. Vytvárajú akési monumentálne objekty, živé scény, ktoré autor sníma bez dodatočne upravovaných zásahov, čím presviedča diváka, že pracuje s veľkou dávkou intuície i zrelého a precízneho výtvarného myslenia.
LETO
V cykle letných fotografií dokazuje, ako obľubuje turistiku, a tak trocha i dobrodružstvo, ako sa skutočne zaujíma o život v prírode a ten môže priblížiť s fotoaparátom oveľa viac a vierohodnejšie. „V letnom období treba loviť zábery počas celého dňa. Len takto môžete nafotografovať západ slnka z Javoriny alebo Starhrad s výstupom na vrch Suchý. Z tohto obdobia vzniklo veľa záberov z okolia chaty pod Suchým. Veď ku chate vedie zo Strečna lesná cesta, ktorú Pavol Ďurčo pozná naspamäť,“ hovorí Milan Mazúr. Nejde o pamiatkové fotografovanie do rodinného albumu a la „bol som tam“, sú to fotografie – diela, ktoré sa často objavujú v propagačných materiáloch či knižných publikáciách.
JESEŇ
Jesennými zábermi z monumentálneho Šípu vidieť až na Kráľovu hoľu, tam sa striedajú všetky hmly od liptovských až po turčianske.
„Aj Rozsutec má svoje fotografické tajomstvá, často nebezpečné, najmä, keď lovíte zábery s bleskami pod Rozsutcom,“ spomína fotoreportér. No a nakoniec milovaný vrch Suchý. Zábery a snímky z tohto prostredia získali mnohé ocenenia na fotografických súťažiach.
ZIMA
I zamrznuté Vodné dielo Žilina má každý deň inú podobu, kde autor zachytáva nielen videné, ale obohacuje ho o nový výtvarný rozmer. Aj zimné pohľady z Veľkého Fatranského Kriváňa a prvé snehy majú celkom iné farby, nesúc svoje vlastné príbehy. „Práve pri týchto záberoch využíva zmysel pre vecnosť, rytmické striedanie svetla a tieňa alebo iskrivé presvetlenie. Taktiež časté využívanie širokej maliarsky mäkkej tonálnej škály ovplyvnenej rozptýleným svetlom i priestorové riešenie podriadené zákonom optiky mu umožňujú umocnenie predpokladaného úspechu,“ dopĺňa kurátor.
ATMOSFÉRA
„Každá Ďurčova fotografia má svoju zvláštnu atmosféru, ktorá v nás vyvoláva pocity poetiky, romantiky, nostalgie,“ hovorí Milan Mazúr. Nesie prvky rozpravy a diskusie o prírode, prihovárajúc sa divákovi svojou intenzitou. Intenzitou preto, lebo sa dotýkajú jeho základných a emotívnych prežitkov. Vy sa o tom môžete presvedčiť na vlastné oči do 16. februára.
