Ako hodnotíte tohtoročnú sezónu, ktorá sa ukončila na začiatku play –off?
Žiaľ, súťažná sezóna sa vplyvom pandémie koronavírusu nemohla štandardne dohrať. Bez ohľadu na to, naša sezóna v mužskej kategórii bola rozpačitá a v žiadnom prípade nemôžeme byť spokojní. Nespokojnosť vládla už v jej priebehu a na prelome kalendárnych rokov sme začali čoraz viac uvažovať o zmenách. Nič totiž nenasvedčovalo tomu, že by mohol prísť nejaký nový impulz, ktorý by sezónu zrazu zlomil k lepšiemu. Ponúkli sme možnosť prestupu Wellingtonovi, ktorý chcel zostať v Žiline a nechal si čas na rozmyslenie, a Hudekovi, ktorý za zvláštnych okolností pripravený prestup do Poľska nevyužil. Po januárovom zápase s Banskou Bystricou padlo definitívne rozhodnutie dohrať sezónu s mladými hráčmi a s výrazne upraveným rozpočtom.
Po nadstavbe ste boli v prvej štvorke, bolo cieľom klubu atakovať medailové pozície?
Po januárových zmenách sme definitívne upravili predsezónne ciele, rozhodli sme sa v prvom rade nechať väčší priestor na palubovke mladým hráčom a v podstate sme sa začali pripravovať na novú sezónu. Bez Wellingtona, ktorému sme umožnili bojovať o majstrovský titul v Lučenci, bez Hudeka, ktorý "ušiel" do MŠK Žilina, a Krištofíka, ktorý sa rozhodol pre akúsi "pauzu", sme nemali veľké oči, ale samozrejme chceli sme našim súperom každý zápas sťažiť a možno i prekvapiť.
Čo vás počas tohto ročníka najviac potešilo a naopak najviac sklamalo?
Začnem sklamaním. Tým je ním odchod Mariána Hudeka, či skôr spôsob, akým odišiel. Po tých rokoch, čo sme spolu prežili, sme si nezaslúžili, aby sme sa o prestupe dozvedeli z fotografií na sociálnej siete a od novinárov. Ale aj o tom je športový život. Potešila určite naša mládež, na ktorej vidieť chuť, záujem a každodenný pokrok. A nerád by som zabudol na naše dievčatá, tie aj v tejto sezóne bojovali o majstrovský titul.
Oživením ligy boli derby zápasy žilinských tímov. Ako ste vnímali konfrontáciu s MŠK Žilina?
Derby zápasy majú vždy svoje nezabudnuteľné čaro. Po dlhých rokoch sa táto príchuť presunula z Bratislavy do Žiliny a pre priaznivcov športu v Žiline to určite môže byť zaujímavý zážitok. Všetky naše vzájomné zápasy v posledných dvoch sezónach mali tie správne grády a pozitívne je, že cestu na tribúny si našlo veľa divákov. Hráči i funkcionári sa navzájom dlhé roky poznáme, väčšinou nemáme medzi sebou žiadny problém, aj keď v poslednej dobe vnímam akúsi väčšiu rivalitu. Pokiaľ to zostane v športovej forme, je to v poriadku.
Vydali ste sa cestou posilniť mužstvo cez brazílskych legionárov, boli prínosom pre Makroteam?
Musím povedať, že odkedy sme prišli na Slovensko s prvým brazílskym hráčom, nikdy sme nemali s týmito hráčmi žiadny vážnejší problém. Je to možno aj tým, že nikdy sme nehľadali tieto brazílske posily cez agentov, ale skôr na priateľskej báze. Mali sme to šťastie, že s každým sme si sadli aj ľudsky a zapadli do našej futsalovej rodiny. V našom prípade to nie je iba o tom, že prišli hrať futsal na Slovensko, aby si zarobili alebo aby si otvorili cestu do európskeho futsalu, ale je to aj o tom, že priniesli neskutočne veľa nových skúseností, z ktorých môžeme veľa čerpať. Vo všetkých prípadoch to boli skromní chlapci z chudobných brazílskych pomerov a prakticky všetci svoje futsalové schopnosti s veľkou chuťou bez nároku na osobitné odmeny odovzdávali aj našim mladým hráčom na tréningoch či v zápasoch juniorov a žiakov.
V tomto smere ste museli urgentne riešiť ich presun do Južnej Ameriky vzhľadom na šírenie pandémie, bol to pre vás zložitý proces?
Tým, že sezóna predčasne skončila, dnes sú chlapci doma pri svojich rodinách. Na ich predčasnom odchode sme sa rozhodli prakticky z minúty na minútu. Keď sme sa 12. marca dozvedeli o pripravovaných opatreniach v súvislosti so šírením koronavírusu, zvážili sme všetky pre a proti a dohodli sme sa na ich okamžitom odchode. Neriešili sme, či sezóna bude alebo nebude pokračovať. Na prvé miesto sa dostala bezpečnosť a zdravie. Okamžite sme zabezpečili všetko potrebné a ešte v noci z 12. na 13. marca sme chlapcov odviezli na viedenské letisko, odkiaľ ešte vtedy bez problémov odcestovali domov.
Bude Makroteam pokračovať aj v ďalšej ligovej sezóne?
My nevidíme dôvod, prečo by sme v novej sezóne nemali pokračovať v najvyššej súťaži. Zostáva nám len veriť, že sa čo najskôr súčasná situácia s pandémiou zlepší a budeme môcť novú sezónu postupne pripravovať. Až neskôr budeme definovať ciele najbližšej sezóny a nástroje na ich dosiahnutie.
Ako bude podľa vás vyzerať po kríze slovenský futbal a jeho najvyššia ligová súťaž?
Dôsledky koronakrízy ešte nedokážeme dnes reálne identifikovať. Buďme však realisti, s veľkou pravdepodobnosťou budú negatívne dopady značné nielen v oblasti ekonomiky, hospodárenia, podnikania, či bežného života, ale aj v oblasti športu, ktorý je od ekonomiky závislý. Vo futsale sa síce netočia nejaké obrovské peniaze, ako je tomu v iných športoch, a tak ten dopad nemusí byť až taký drastický. Vo futsale nemáme napríklad také množstvo profesionálnych hráčov, ako trebárs vo futbale či hokeji. Je však nutné počítať s tým, že do športu a teda aj do futsalu pôjde v najbližšom období zrejme menej peňazí, než tomu bolo doteraz. Na druhej strane je to pre futsal nie dobrá situácia, pretože ten vo svojej rozvojovej fáze by potreboval medziročne rastúce finančné rozpočty a to tentokrát zrejme nebude.
A čo podpora samospráv na Slovensku? Neobávate sa, že veľa športových klubov aj v Žiline zanikne?
Dá sa predpokladať, že mestá a obce budú musieť prehodnotiť svoju rozpočtovú politiku, a to môže zasiahnuť aj oblasť priamych finančných dotácií do športu. Záleží na kluboch, aká je štruktúra ich finančných rozpočtov, do akej miery sú ich rozpočty závislé na mestských dotáciách, na sponzorských financiách, na financiách ich vlastných majiteľov, rodičov, členov. Pandémia určite zanechá svoj vplyv na všetkých týchto položkách klubových rozpočtov, ale verím, že kluby nebudú zanikať. Dlhodobo tvrdím, že mestá môžu podporovať športové kluby či iné neziskové činnosti aj iným spôsobom, než len priamo finančnými prostriedkami.
S akým rozpočtom ste vstupovali do tejto sezóny či kde vidíte možnosti šetrenia v ďalšej sezóne?
Rozpočet na kompletné zabezpečenie športového roka všetkých vekových kategórií v našom klube sa v súčasnosti pohybuje približne na úrovni 100 tisíc eur. V takmer plnej výške je krytý prostriedkami majiteľov klubu a ich obchodných partnerov. Dnes je predčasné hodnotiť, do akej miery bude potrebné rozpočet upravovať smerom dolu. Veľmi ťažko hľadať priestor pre šetrenie, nepracujeme predsa len s nejakými veľkými číslami. Najväčšou položkou, kde sa dá ušetriť, sú odmeny a príspevky hráčom, ostatné položky sú nevyhnutnosťou pre bežný chod fungovania športu. Možno sa na chvíľu všetci vrátime do obdobia, keď sa šport robil viac kvôli láske k športu, ako pre peniaze.
Citeľným problémom halových športov v Žiline je športová hala. Budete možno iniciovať snahu o zníženie nájmov do ďalšej sezóny na Rosinkách?
Pre vrcholový šport v Žiline podmienky vytvorené nie sú. Športová infraštruktúra je v Žiline obrovským problémom a žiaľ ešte dlhú dobu aj bude. Školská hala na Rosinkách nezvláda kapacitne toľko športov, ale dnes musíme byť radi aj za to, čo máme, ak nechceme ísť inam. Nejako to spoločne s ostatnými klubmi zatiaľ zvládame, musíme sa uskromniť. Spomíname si v tej súvislosti na našu 7-ročnú skúsenosť s dochádzaním do 20-kilometrov vzdialenej obce Predmier na tréningy a prípravy. Pri súčasnej škále družstiev v klube si to dnes už neviem predstaviť. Či sa dá pracovať s témou zníženia ceny nájmu? Škola musí zabezpečiť prevádzku haly a nepoznám, ako fungujú finančné toky pre túto oblasť z VÚC-ky, ktorá je zriaďovateľom školy. V januári bolo avizované zvyšovanie nájomného, takže pokiaľ by škola ako prenajímateľ nepristúpila k takémuto kroku, asi by sme mohli byť spokojní so súčasnou cenou.
Skúste dať prognózu do novej sezóny. Bude vo Varta lige aspoň 8 tímov?
Súčasná situácia síce športu nenahráva, ale verím, že to kluby zvládnu. Je to v prvom rade na nich, zväz nemá také možnosti, aby klubom platil ešte aj najvyššiu súťaž dospelých. Slovenský futsal prispieva klubom na chod ligovej súťaže prostredníctvom úhrad časti výdavkov na rozhodcov, kluby dostávajú významnú materiálnu pomoc, kluby majú aký-taký mediálny priestor pre prezentáciu ich marketingových partnerov, klubom sa komplet financujú dve súťaže pre ich juniorské družstvá. Pri dnešnom rozpočte SF sú to zaujímavé položky, ktoré smerujú do klubov. Ja verím, že sa nezníži počet tímov v najvyššej súťaži.
Ako hodnotíte tohtoročnú sezónu, ktorá sa ukončila na začiatku play –off?
Žiaľ, súťažná sezóna sa vplyvom pandémie koronavírusu nemohla štandardne dohrať. Bez ohľadu na to, naša sezóna v mužskej kategórii bola rozpačitá a v žiadnom prípade nemôžeme byť spokojní. Nespokojnosť vládla už v jej priebehu a na prelome kalendárnych rokov sme začali čoraz viac uvažovať o zmenách. Nič totiž nenasvedčovalo tomu, že by mohol prísť nejaký nový impulz, ktorý by sezónu zrazu zlomil k lepšiemu. Ponúkli sme možnosť prestupu Wellingtonovi, ktorý chcel zostať v Žiline a nechal si čas na rozmyslenie, a Hudekovi, ktorý za zvláštnych okolností pripravený prestup do Poľska nevyužil. Po januárovom zápase s Banskou Bystricou padlo definitívne rozhodnutie dohrať sezónu s mladými hráčmi a s výrazne upraveným rozpočtom.
Po nadstavbe ste boli v prvej štvorke, bolo cieľom klubu atakovať medailové pozície?
Po januárových zmenách sme definitívne upravili predsezónne ciele, rozhodli sme sa v prvom rade nechať väčší priestor na palubovke mladým hráčom a v podstate sme sa začali pripravovať na novú sezónu. Bez Wellingtona, ktorému sme umožnili bojovať o majstrovský titul v Lučenci, bez Hudeka, ktorý "ušiel" do MŠK Žilina, a Krištofíka, ktorý sa rozhodol pre akúsi "pauzu", sme nemali veľké oči, ale samozrejme chceli sme našim súperom každý zápas sťažiť a možno i prekvapiť.
Čo vás počas tohto ročníka najviac potešilo a naopak najviac sklamalo?
Začnem sklamaním. Tým je ním odchod Mariána Hudeka, či skôr spôsob, akým odišiel. Po tých rokoch, čo sme spolu prežili, sme si nezaslúžili, aby sme sa o prestupe dozvedeli z fotografií na sociálnej siete a od novinárov. Ale aj o tom je športový život. Potešila určite naša mládež, na ktorej vidieť chuť, záujem a každodenný pokrok. A nerád by som zabudol na naše dievčatá, tie aj v tejto sezóne bojovali o majstrovský titul.
Oživením ligy boli derby zápasy žilinských tímov. Ako ste vnímali konfrontáciu s MŠK Žilina?
Derby zápasy majú vždy svoje nezabudnuteľné čaro. Po dlhých rokoch sa táto príchuť presunula z Bratislavy do Žiliny a pre priaznivcov športu v Žiline to určite môže byť zaujímavý zážitok. Všetky naše vzájomné zápasy v posledných dvoch sezónach mali tie správne grády a pozitívne je, že cestu na tribúny si našlo veľa divákov. Hráči i funkcionári sa navzájom dlhé roky poznáme, väčšinou nemáme medzi sebou žiadny problém, aj keď v poslednej dobe vnímam akúsi väčšiu rivalitu. Pokiaľ to zostane v športovej forme, je to v poriadku.
Vydali ste sa cestou posilniť mužstvo cez brazílskych legionárov, boli prínosom pre Makroteam?
Musím povedať, že odkedy sme prišli na Slovensko s prvým brazílskym hráčom, nikdy sme nemali s týmito hráčmi žiadny vážnejší problém. Je to možno aj tým, že nikdy sme nehľadali tieto brazílske posily cez agentov, ale skôr na priateľskej báze. Mali sme to šťastie, že s každým sme si sadli aj ľudsky a zapadli do našej futsalovej rodiny. V našom prípade to nie je iba o tom, že prišli hrať futsal na Slovensko, aby si zarobili alebo aby si otvorili cestu do európskeho futsalu, ale je to aj o tom, že priniesli neskutočne veľa nových skúseností, z ktorých môžeme veľa čerpať. Vo všetkých prípadoch to boli skromní chlapci z chudobných brazílskych pomerov a prakticky všetci svoje futsalové schopnosti s veľkou chuťou bez nároku na osobitné odmeny odovzdávali aj našim mladým hráčom na tréningoch či v zápasoch juniorov a žiakov.
V tomto smere ste museli urgentne riešiť ich presun do Južnej Ameriky vzhľadom na šírenie pandémie, bol to pre vás zložitý proces?
Tým, že sezóna predčasne skončila, dnes sú chlapci doma pri svojich rodinách. Na ich predčasnom odchode sme sa rozhodli prakticky z minúty na minútu. Keď sme sa 12. marca dozvedeli o pripravovaných opatreniach v súvislosti so šírením koronavírusu, zvážili sme všetky pre a proti a dohodli sme sa na ich okamžitom odchode. Neriešili sme, či sezóna bude alebo nebude pokračovať. Na prvé miesto sa dostala bezpečnosť a zdravie. Okamžite sme zabezpečili všetko potrebné a ešte v noci z 12. na 13. marca sme chlapcov odviezli na viedenské letisko, odkiaľ ešte vtedy bez problémov odcestovali domov.
Bude Makroteam pokračovať aj v ďalšej ligovej sezóne?
My nevidíme dôvod, prečo by sme v novej sezóne nemali pokračovať v najvyššej súťaži. Zostáva nám len veriť, že sa čo najskôr súčasná situácia s pandémiou zlepší a budeme môcť novú sezónu postupne pripravovať. Až neskôr budeme definovať ciele najbližšej sezóny a nástroje na ich dosiahnutie.
Ako bude podľa vás vyzerať po kríze slovenský futbal a jeho najvyššia ligová súťaž?
Dôsledky koronakrízy ešte nedokážeme dnes reálne identifikovať. Buďme však realisti, s veľkou pravdepodobnosťou budú negatívne dopady značné nielen v oblasti ekonomiky, hospodárenia, podnikania, či bežného života, ale aj v oblasti športu, ktorý je od ekonomiky závislý. Vo futsale sa síce netočia nejaké obrovské peniaze, ako je tomu v iných športoch, a tak ten dopad nemusí byť až taký drastický. Vo futsale nemáme napríklad také množstvo profesionálnych hráčov, ako trebárs vo futbale či hokeji. Je však nutné počítať s tým, že do športu a teda aj do futsalu pôjde v najbližšom období zrejme menej peňazí, než tomu bolo doteraz. Na druhej strane je to pre futsal nie dobrá situácia, pretože ten vo svojej rozvojovej fáze by potreboval medziročne rastúce finančné rozpočty a to tentokrát zrejme nebude.
A čo podpora samospráv na Slovensku? Neobávate sa, že veľa športových klubov aj v Žiline zanikne?
Dá sa predpokladať, že mestá a obce budú musieť prehodnotiť svoju rozpočtovú politiku, a to môže zasiahnuť aj oblasť priamych finančných dotácií do športu. Záleží na kluboch, aká je štruktúra ich finančných rozpočtov, do akej miery sú ich rozpočty závislé na mestských dotáciách, na sponzorských financiách, na financiách ich vlastných majiteľov, rodičov, členov. Pandémia určite zanechá svoj vplyv na všetkých týchto položkách klubových rozpočtov, ale verím, že kluby nebudú zanikať. Dlhodobo tvrdím, že mestá môžu podporovať športové kluby či iné neziskové činnosti aj iným spôsobom, než len priamo finančnými prostriedkami.
S akým rozpočtom ste vstupovali do tejto sezóny či kde vidíte možnosti šetrenia v ďalšej sezóne?
Rozpočet na kompletné zabezpečenie športového roka všetkých vekových kategórií v našom klube sa v súčasnosti pohybuje približne na úrovni 100 tisíc eur. V takmer plnej výške je krytý prostriedkami majiteľov klubu a ich obchodných partnerov. Dnes je predčasné hodnotiť, do akej miery bude potrebné rozpočet upravovať smerom dolu. Veľmi ťažko hľadať priestor pre šetrenie, nepracujeme predsa len s nejakými veľkými číslami. Najväčšou položkou, kde sa dá ušetriť, sú odmeny a príspevky hráčom, ostatné položky sú nevyhnutnosťou pre bežný chod fungovania športu. Možno sa na chvíľu všetci vrátime do obdobia, keď sa šport robil viac kvôli láske k športu, ako pre peniaze.
Citeľným problémom halových športov v Žiline je športová hala. Budete možno iniciovať snahu o zníženie nájmov do ďalšej sezóny na Rosinkách?
Pre vrcholový šport v Žiline podmienky vytvorené nie sú. Športová infraštruktúra je v Žiline obrovským problémom a žiaľ ešte dlhú dobu aj bude. Školská hala na Rosinkách nezvláda kapacitne toľko športov, ale dnes musíme byť radi aj za to, čo máme, ak nechceme ísť inam. Nejako to spoločne s ostatnými klubmi zatiaľ zvládame, musíme sa uskromniť. Spomíname si v tej súvislosti na našu 7-ročnú skúsenosť s dochádzaním do 20-kilometrov vzdialenej obce Predmier na tréningy a prípravy. Pri súčasnej škále družstiev v klube si to dnes už neviem predstaviť. Či sa dá pracovať s témou zníženia ceny nájmu? Škola musí zabezpečiť prevádzku haly a nepoznám, ako fungujú finančné toky pre túto oblasť z VÚC-ky, ktorá je zriaďovateľom školy. V januári bolo avizované zvyšovanie nájomného, takže pokiaľ by škola ako prenajímateľ nepristúpila k takémuto kroku, asi by sme mohli byť spokojní so súčasnou cenou.
Skúste dať prognózu do novej sezóny. Bude vo Varta lige aspoň 8 tímov?
Súčasná situácia síce športu nenahráva, ale verím, že to kluby zvládnu. Je to v prvom rade na nich, zväz nemá také možnosti, aby klubom platil ešte aj najvyššiu súťaž dospelých. Slovenský futsal prispieva klubom na chod ligovej súťaže prostredníctvom úhrad časti výdavkov na rozhodcov, kluby dostávajú významnú materiálnu pomoc, kluby majú aký-taký mediálny priestor pre prezentáciu ich marketingových partnerov, klubom sa komplet financujú dve súťaže pre ich juniorské družstvá. Pri dnešnom rozpočte SF sú to zaujímavé položky, ktoré smerujú do klubov. Ja verím, že sa nezníži počet tímov v najvyššej súťaži.
