Rekonštrukcia Katedrály Najsvätejšej Trojice bude pre Žilinu po mnohých stránkach obohacujúca. Okrem vynoveného exteriéru a interiéru môže jeho obnova priniesť aj nové poznatky z jeho histórie. Prvé tajomstvá začala katedrála odhaľovať už v uplynulých dňoch, keď za účelom obnovy demontovali z najvyššieho bodu kostola kríž a makovicu.
A práve tu čakalo na historikov milé prekvapenie – odkaz z minulosti. V medenej makovici sa nachádzali dve tuby so starými listinami a mincami. Ich obsah a pôvod historici podrobnejšie preskúmali počas minulého týždňa.
Dobová tlač
V staršej tube z konca 19. storočia sa podľa Drahomíra Veličku z Kysuckého múzea v Čadci našli dve pamätné listiny s rovnakým textom, napísanom v latinskom a maďarskom jazyku, ktoré hovoria o rekonštrukcii veží v roku 1888 a posvätení kríža zo 17. augusta 1888.
„Ďalej niekoľko navštíveniek alebo vizitiek, napríklad Jána Krónera z Ružomberka, ktorý rekonštruoval veže. Boli tam aj vizitky miestneho kaplána Štefana Pašku, žilinského notára Jozefa Ďuriša, slúžneho Jána Szeghyho a niektorých miestnych majstrov. V makovici sa našiel aj jeden výtlačok novín Magyar állam z piatka 17. augusta 1888 a konvolut drobných mincí v nominálnej hodnote od jedného po štyri grajciare,“ priblížil obsah staršej tuby Drahomír Velička.
Mladšia tuba z roku 1942 ukrývala v sebe podobný obsah, a to pamätnú listinu, dva menšie hárky – zápisy od miestnych majstrov, ktorí realizovali rekonštrukciu, mapu Európy z roku 1942, niekoľko dobových novín z 26. apríla 1942 – napr. Slovenská politika, Katolícke noviny, Slovenská pravda, Slovák, Gardista.
„A napokon aj časopis Nové Slovensko s fotografiou katedrály na titulke a taktiež konvolut slovenských mincí v nominálnej hodnote dvadsať, päť a jedna koruna slovenská a 50, 20 a 10 halierov,“ dodal k nálezom z veže Farského kostola Drahomír Velička.
Pamiatky nie sú nemé
Objavené artefakty viac-menej naplnili očakávania historikov.
„Sú historickou stopou konkrétneho obdobia, ktoré sa týka dvoch stavebných fáz – prvej obnovy kostola v 80. rokoch 19. storočia a ďalej veľkej rekonštrukcie v roku 1942. Osobnosti, ktoré sa tu spomínajú, poznáme z histórie, ale artefakty nám ukazujú ich vzťah ku katedrále, k obnove veží – kto bol napríklad klampiarskym majstrom, kto sa podieľal na obnove, koľko napríklad prispel biskup Roškoványi z Nitry na nové krovy veží. Samozrejme, asi by sme to dokázali dopátrať vo finančných účtovníckych knihách Nitrianskeho biskupstva, ale teraz to má pre nás omnoho väčšiu hodnotu, pretože sú to autentické materiály.
Doteraz sme sa na to pozerali ako na hotové dielo. Teraz vieme, že každá jedna vec má svojho majstra, ktorý je tu uvedený, pokiaľ mal to šťastie, že jeho navštívenka bola vsunutá do tubusu alebo ju niektorý z klampiarov z roku 1942 vsunul do tubusu bez toho, aby o tom zástupcovia inštitúcií vedeli,“ rozpráva Vladimír Majtan z Krajského pamiatkového úradu v Žiline.
Druhá rovina tohto objavu je podľa jeho slov spoločensko-politická, spočívajúca v tlačových materiáloch, ako je denná tlač a mapa, ktoré odzrkadľujú politickú situáciu v tej dobe.
„Vidíme, ako sa hranice na mape Európy menili. Najväčší prínos, ktorý v otvorení tubusov vnímam, je, že pamiatky nie sú pre nás nemé. My ich síce používame, sú našou každodennou súčasťou, ale práve takýmto spôsobom k nim máme väzby cez konkrétnych ľudí z minulosti, ktorých mená možno už boli zabudnuté a teraz znova vieme, že práve tento konkrétny človek pracoval v roku 1888 alebo 1942 pri obnove tejto pamiatky,“ vysvetľuje Vladimír Majtan.
Biskup je spokojný
Piatkovej tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti oboznámenia verejnosti s obsahom nálezov, sa zúčastnil aj žilinský biskup Tomáš Galis. Počas svojho prejavu ocenil najmä spoluprácu zainteresovaných strán pri doterajšom postupe na rekonštrukcii kostola.
„To, čo sa mi javí ako najdôležitejšie pri doterajších prácach na obnove katedrály, je spolupráca a komunikácia medzi diecézou, vykonávateľom prác, pamiatkarmi a mestom. Napriek tomu, že máme sťaženú situáciu pre koronavírus, s doterajším postupom prác som spokojný. Nevieme, aké ešte tajomstvá obnova katedrály skrýva, ale ak sa spojíme, obnova symbolu mesta a regiónu bude našou spoločnou skúsenosťou,“ poznamenal žilinský biskup.
