Ako uchádzač o pozíciu hlavného architekta mesta ste sa prihlásili do oboch výberových konaní, ktoré radnica urobila. Akú víziu ste predstavili?
Moja vízia rozvoja mesta sa zakladá na uvedomení si historického vývoja a pochopenia jeho súčasných problémov. Koncepcia, ktorú som odprezentoval, sa týkala budúceho možného rozvoja mesta. Analyzoval som základné problémy, napríklad dopravy, ktoré v meste vnímam a načrtol ich riešenie. Upriamil som pozornosť na niekoľko lokalít, v ktorých má mesto rezervy rozvoja a ako docieliť, aby Žilina bola moderným mestom 21. storočia. Chcem, aby sa začalo výrazne viac pracovať s verejným priestorom a aby novovzniknutý útvar odborne a sebavedomo komunikoval s developermi, investormi, architektmi a v prvom rade s občanmi.
Vďaka tomu, že dlhodobo pôsobím v komisii pre územné plánovanie a výstavbu a pôsobil som aj v komisii pre mestské pamätihodnosti a bol som zamestnaný na pamiatkovom úrade, poznám problémy Žiliny. Veci spojené s rozvojom mesta sa ma výrazne dotýkajú.
Spomenul by som lokality, kde je potrebné sa zamyslieť, akým smerom sa bude Žilina uberať. Ide napríklad o bývalý priemyselný areál pri železničnej stanici. Vidím tam potenciál na vytvorenie novej mestskej štvrte. Zahraničie má veľmi dobré príklady, ako sa dajú takéto areály pretvoriť na kvalitné mestotvorné prostredie. Ďalšia lokalita, ktorá má obrovský potenciál, je medzi železnicou a sútokom Váhu a Rajčianky. Je to príležitosť, aby sa mesto mohlo priblížiť k rieke, od ktorej sa v minulosti „úspešne“ izolovalo. Tu môže vzniknúť na unikátnom území nová štvrť mestotvorného charakteru. V lokalite pri rušňovom depe je priestor na vznik múzea dopravy, galérie a podobne. Mohla by byť prepojená pešou lávkou s Budatínskym parkom. Pokračovaním by bola „obytno-rekreačná“ mestská štvrť „záhradného typu“ s nábrežnou kolonádou. Toto všetko by bolo skôr dlhodobým cieľom.
Žilinu si predstavujem ako životaschopné mesto, budované v duchu udržateľného rozvoja, pripravené na klimatické a demografické zmeny. Mesto s budovami v pasívnom štandarde, mesto striktne bezbariérové a priateľské predovšetkým chodcom, aby aj chôdza bola obohacujúcim zážitkom. Mesto, ktoré si chráni svoje architektonické dedičstvo.
Akú perspektívu má podľa vás opätovné zriadenie útvaru hlavného architekta?
Útvar hlavného architekta mesta Žilina ako novovytvorená organizácia mesta bude riešiť koncepčné činnosti na úseku rozvoja mesta. Útvar v takomto meste chýbal a kroky, ktoré mesto v tomto smere podniklo a podniká, nám dajú určite za pravdu. Útvar hlavného architekta sa bude venovať aj pretváraniu a skvalitneniu verejného priestoru. Som presvedčený, že v tomto prípade je potrebné začať aj od malých vecí, aby sme pre veľké ciele nezabúdali na drobnosti. Aj malá zmena dokáže naštartovať pozitívny proces premeny mesta. Chcem vyvolať širokú diskusiu, ako sa má mesto uberať vo svojom rozvoji, v akom meste chceme žiť. Dôvera občanov sa dá získať jedine vzájomnou otvorenou komunikáciou a rešpektom voči ich záujmom. Rovnako si predstavujem aj komunikáciu útvaru s kolegami architektmi, obyvateľmi, občianskymi združeniami, staviteľmi.
Aké rezervy má dnes podľa vás mesto v oblasti výstavby či architektúry ako takej?
Veľké rezervy vidím hlavne v kvalite verejného priestoru. A v stavbách, ktoré nie vždy rešpektujú svoje okolie. Je faktom, že sú stavby, ktoré sem nepatria, ale s tým už nič neurobíme. Mesto v minulosti mohlo a malo regulovať takéto zásahy do organizmu mesta. Malo v rukách dostatočné dokumenty na ich reguláciu, avšak chýbala vôľa a schopnosť načúvať ľuďom. Čo sa týka nových stavebných počinov Žiliny, páči sa mi napríklad prestavba pošty na Vlčincoch, je to perspektívna a životaschopná architektúra, ktorá do daného prostredia vniesla pridanú hodnotu. Toto je jeden zo smerov, ktorým treba ísť, aby nám stavby dávali aj niečo viac. Určite som aj za revitalizáciu priestorov, ktoré sú na prvý pohľad strašidelné. Pretože aj do takých miest sa dá znovu vdýchnuť život. Vždy sa lepšie pozerá na zeleň ako na betón.
Pokiaľ sa pozrieme za hranice krajiny, v ktorých miestach máte inšpiráciu, akým smerom by sa mohla Žilina uberať?
Zaujímavý príklad inšpirácie je napríklad Brno, ktoré má so Žilinou v určitých oblastiach dosť spoločného. O slovenských mestách príliš hovoriť nechcem, pretože by sme sa podľa mňa mali pozerať oveľa ďalej. Ale aj tu naskočili na pozitívny smer – Trenčín, Trnava a podobne. Celkom sa mi páčia aj niektoré mestá v Poľsku. Nepredpokladám, že Žilina bude ihneď svetovou metropolou architektúry, ale chcel by som, aby sa z nej stalo slušné, bezpečné, skrátka štandardné európske mesto a aby sa nám tu spolu žilo dobre. Čo sa týka vízií, ktoré som spomínal, vnímam, že nám tu výrazne absentuje výtvarné umenie. Myslím si, že by sme si zaslúžili aj takú tú pridanú hodnotu. Na túto tému som predložil aj víziu o tom, že Žilina by mohla mať taký svoj symbol, ktorý možno bude na jednej strane určitým spôsobom kontroverzný, ale bude zaujímavý. Ak vyvoláme širokú diskusiu, určite z nej niečo vyplynie. Niečo, s čím sa Žilinčania stotožnia a budú na to právom hrdí. Skúsil by som získať srdcia Žilinčanov pre takú našu vlastnú dominantu ako symbol moderného, ambiciózneho a kultúrneho európskeho mesta.
V súčasnosti sa pomerne často hovorí o zachovávaní zelene či vytváraní nových zelených štvrtí. Aký potenciál v nich vidíte?
Zeleň je potrebné nielen zachovávať a chrániť, ale aj moderným spôsobom rozvíjať. Žilina by sa mohla stať lídrom v tvorbe zelených striech nielen na mestských budovách. Myslím, že v 21. storočí by všetky mestské štvrte mali byť už zelené. Jednou z úloh novovzniknutého útvaru bude aj hľadať priestor pre nový mestský park či parky. Budeme sa určite venovať revitalizácii nábrežných priestorov Váhu a Rajčianky ako výrazných
zelených zón. Takto by som chcel pristúpiť k tvorbe verejného priestoru. Chcem, aby Žilina bola mestom, kde je mnoho príležitostí pre spoločenské i športové vyžitie, ktoré zanecháva v obyvateľoch i návštevníkoch príjemný pocit. Verejný priestor by mal mať svoj obsah – príbehy hrdinov, reprezentáciu stôp minulosti – ako nástroj kontinuity s históriou.
Útvar hlavného architekta bude mať samostatné priestory v centre mesta. Kto bude jeho súčasťou?
Predstava je zatiaľ približne desať ľudí, pričom vrátane architektov a urbanistov tam budú mať zastúpenie odborníci na dopravu, krajinnú ekológiu a na zeleň. Našou predstavou je, že všetky pozície prejdú výberovým konaním, v ktorom chceme osloviť odborníkov aj z iných miest. Rovnako chceme dať priestor skúseným i mladším ľuďom, teda tak, aby sme v lete mali plne funkčný úrad. Určite chceme spolupracovať aj so sociológmi či odborníkmi na demografiu. Dôležitou súčasťou bude odborná rada, ktorá bude poradným orgánom a ktorá bude zasadať v určitej periodicite. Budeme si môcť prizvať aj iných odborníkov, aby sme sa napríklad aj formou konferencií pozreli na prípadný problém. V procese územného plánovania vznikne obrovský priestor na debaty a odborná rada by mala byť mojou pomocnou rukou.
Ako by mal podľa vás útvar fungovať v praxi?
Moja predstava je taká, aby útvar nebol len úradom, teda aby sme nevydávali len stanoviská. Útvar má mať aj podiel kreatívnej práce, aby mohol vytvárať tvorivé nápady riešení. Všetky veci chceme a aj budeme riešiť formou architektonických a urbanistických štúdií. Architektonická súťaž je pre mňa stále najlepším dialógom o hľadaní správneho riešenia fyzického priestoru mesta. S vedením mesta sme našli širokú zhodu v predstave o rozvoji Žiliny. Útvar hlavného architekta má byť akousi „pravou“ rukou primátora. Je kľúčové, aby mali voči sebe maximálnu dôveru. Na tejto dôvere budeme pracovať a rozvíjať ju.
Taktiež by som rád výrazne zlepšil aj komunikáciu útvaru s verejnosťou, pretože pociťujem, že je potrebné, aby sme sa nestretávali len pri stavbách, ktoré zrazu vyskočia a vzbudzujú vášne. Vtedy je už na debaty s verejnosťou trochu neskoro. Pokiaľ budeme robiť nejaké zmeny v územných plánoch, chceme to robiť tak, aby sme verejnosť do procesu v maximálnej miere zapojili. Samozrejme, že legislatíva ukladá určitý rámec, ako postupovať, ale chceme ísť aj nad tento rámec. Chceme nastaviť pravidlá komunikácie pri procese zadávania a schvaľovania územnoplánovacích dokumentov v osi občan – samospráva. Takisto som už s niektorými poslancami hovoril o tom, že i samotné procesy budú vyzerať trochu inak.
Ďaleko viac budeme komunikovať tak, aby veci, ktoré bude zastupiteľstvo schvaľovať, boli vopred rozdiskutované. Budem zároveň požadovať, aby sa aj poslanci dostatočne stretávali s občanmi. Na začiatku by som rád zorganizoval stretnutie s odbornou verejnosťou, aby sme sa s kolegami projektantmi, architektmi, pokojne aj s developermi stretli a povedali si svoju predstavu o fungovaní útvaru a aby sme aj ich doterajšie skúsenosti vedeli zapracovať do našej práce. Útvar hlavného architekta by mal byť odborný koordinátor všetkých činností vplývajúcich na rozvoj a život mesta. Má byť akýmsi mediátorom tohto procesu, má byť ten, kto vykladá, vysvetľuje územný plán.
Myslím si, že občania dôverujú tomu, čomu rozumejú. Rozhodnutia, riešenia, ktoré vzniknú z participatívneho plánovania, bývajú vo väčšej miere akceptované verejnosťou, než riešenia realizované bez účasti verejnosti, robené akoby za ich chrbtom. Viem, že ľudia cítia potrebu pre krajšie a príjemnejšie mesto sprevádzané umením.
