Žilinský hokej stojí pravdepodobne na rázcestí. Minutý týždeň sme vás informovali, aká je dotácia z mesta a avizovali sme, že sa situácii budeme ďalej venovať. Dnes vám prinášame informácie, ako je dotácia z mesta využitá a aké sú možné alternatívy činnosti MsHK v budúcom období.
ŽILINA. Mesto Žilina poskytlo klubu v roku 2014 účelovú dotáciu vo výške 833 661 eur. Podľa člena predstavenstva Radoslava Jakubova to však nebola dotácia na chod klubu MsHK Žilina. „Z nej 133 661 eur išlo na úhradu záväzkov voči DPMŽ a ďalších 151 033 eur na úhradu záväzkov z minulých období. Zostávajúca čiastka asi 550‑tisíc eur bola použitá na krytie výdavkov spojených s prevádzkou zimného štadióna. Ten využíva týždenne niekoľko stoviek či dokonca tisícov ľudí. Čiže dotácia nebola poskytnutá na hokej ako taký, ale na krytie prevádzkových nákladov a splácanie starých dlžôb, ktoré nás ťažia,“ povedal.
Podľa oficiálneho čerpania dotácie v roku 2014 išla na energie najvyššia suma 279 695 eur. Na mzdy a odvody minuli 124 966 eur a za služby a tovary 143 987 eur. „Historicky sme dosiahli za hospodársky rok najnižšie prevádzkové náklady. Z 1,1 milióna sme klesli na 600‑tisíc eur ročne, a to je markantný rozdiel,“ dodal.
Ľad okrem hokejistov využívajú krasokorčuliari, hokejová mládež, ženy, amatérski hokejisti, firmy a ľudia na verejnom korčuľovaní. Títo všetci však musia za jeho využitie zaplatiť. Hokejisti A‑tímu však nie. Preto sa dá, podľa ekonómov, dotácia na správu a údržbu zimného štadióna z mesta Žilina chápať aj ako nepriama dotácia A‑tímu MsHK.
Poslanec Peter Fiabáne, ktorý pracuje s deťmi na plavárni aj ako riaditeľ Klubu plaveckých športov Nereus, hovorí, že aj na plaváreň mesto dotáciu poskytuje. „Kluby ju ale nevyužívajú zadarmo, ale len s 50 % zľavou.“ Mesto poskytlo na prevádzku plavárne minulý rok 350‑tisíc eur.
Podľa Radoslava Jakubova boli náklady spojené s účinkovaním A mužstva v najvyššej súťaži minulý rok na úrovni cca 400 tisíc eur. Pravdepodobne však bez účelovej dotácie z mesta na zimný štadión. Podľa našich informácií rozpočet klubu naplnili príjmy z prenájmov (150-tisíc eur), Prohokeja (80-tisíc eur), vstupného (35- až 40‑tisíc eur)a od generálneho partnera (80‑tisíc eur). Spolu s prenájmami ďalších reklamných plôch a finančnou a materiálnou podporou klubových sponzorov bol rozpočet klubu naplnený.
Bohužiaľ však klub ťahajú k zemi nesplatené faktúry z minulosti. Do budúcna ho môžu dokonca položiť. „Naše záväzky sa dajú zaradiť do troch hlavných skupín. Je to najmä pôžička od pána Troligu vo výške 120‑tisíc eur, ktorá spolu s úrokmi a penále z omeškania tvorí už 170‑tisíc eur. Ďalej je to podlžnosť voči mestu Žilina vo výške 80‑tisíc eur. Tvoria ju rôzne faktúry, napríklad 10 rokov sa nikto nezaťažoval s platením poplatku za odvoz odpadu. Nakoniec sú to záväzky voči ďalším, menším veriteľom. Dohromady tvoria nezaplatené faktúry po splatnosti sumu 236‑tisíc eur,“ hovorí člen predstavenstva. K tomu treba prirátať ešte 53‑tisíc eur, o ktoré sa súdia s bývalým trénerom Milanom Jančuškom.
Najproblematickejší je v súčasnosti záväzok voči pánovi Troligovi. MsHK má dohodnutý splátkový kalendár, ktorý od začiatku nedodržiaval. V súčasnosti mu klub navrhol novú dohodu, ktorá však obsahuje aj odpustenie úroku a penále z omeškania. Ak ju neprijme, klubu s najväčšou pravdepodobnosťou hrozí konkurz a s ním aj koniec žilinského hokeja, ako ho poznáme dnes.
V klube však veria, že sa dohodnú. Podľa nového splátkového kalendára sú vraj schopní všetky záväzky vyrovnať najneskôr do konca budúceho roka. Použiť na to chcú najmä príjmy z prenájmov ľadovej plochy. Tie však v súčasnosti tvoria 40 % rozpočtu na A‑mužstvo. A tomu budú zrejme veľmi chýbať.
Ako teda ďalej? „Treba si predovšetkým zodpovedať otázky s akým mužstvom, pod akým vedením a s akými ambíciami chceme hrať a či vôbec chceme hrať,“ hovorí Radoslav Jakubov. Aj podľa neho bude totiž najtransparentnejšie a najhospodárnejšie, keď budú peniaze z prenájmu ľadu v súčasnosti používať na splácanie dlhu a po oddlžení na prevádzku. „Klub je však mestský a preto si bude treba v diskusii s odborníkmi, vedením mesta aj verejnosťou povedať, či A‑čko chceme a za čo bude hrať. Je pravda, že v iných kluboch hrajú seniori z peňazí sponzorov, ale aj z transparentnej dotácie od mesta, ktorá je priamo určená na chod A‑mužstva. Myslím si, že takto by to bolo najlepšie a najtransparentnejšie aj u nás. Alebo potom klub ponúknuť na predaj, čo sa však už raz neúspešne skúšalo,“ dodal. Budúcnosť hokeja majú riešiť aj poslanci na mestskom zastupiteľstve v máji.
V minulosti mala záujem o vstup do klubu skupina žilinských podnikateľov, ktorých organizoval bývalý člen predstavenstva Martin Leško. Ten je pripravený pomôcť aj dnes. Musel by sa však zmeniť prístup zo strany vedenia mesta. „Naposledy mi dal pán primátor čas 15 minút. To je naozaj málo na to, aby sme sa dohodli o takej zložitej veci. Uvedomujem si, že je veľmi pracovne vyťažený, ale mal by poveriť niekoho, kto bude zaňho oprávnený rokovať,“ hovorí. Navrhoval mu, že skupina podnikateľov odkúpi akcie klubu a investuje doňho ročne 200‑tisíc eur. Teda asi polovicu rozpočtu na sezónu.
Napriek tomu je stále odhodlaný hokeju pomôcť. „Musíme sa spojiť, inak to nepôjde. Preto vyzývam všetkých podnikateľov, ľudí, ktorí majú radi šport, dajme hlavy dokopy, poďme do toho, kúpme akcie klubu a spojme takto Svätoplukove prúty pre budúcnosť hokeja. Lebo Žilina si zaslúži dobrý hokej,“ vyzýva Martin Leško.
Podľa neho sú v Žiline pre hokejistov vytvorené slušné podmienky. „Hráči majú vyplatené platy, je tu slušné zázemie, šatne, bazén, vírivka. To sa medzi hráčmi šíri. Sú totiž aj kluby, kde nemajú tri mesiace vyplatené výplaty. Lenže sme neustále poslední a to je hanba. Preto by sme mali prestať konečne bojovať, spojiť sa a hokeju pomôcť,“ uzavrel Martin Leško.
Michal Filek
Snímka archív
