Oslávte to s nimi a zoznámte sa s ich prácou v teréne už tento víkend v Porúbke.
Horská služba ako celoštátna záchranárska organizácia vznikla v roku 1954. Dovtedy túto činnosť vykonávali rôzne turistické spolky.
Prvou zaznamenanou obeťou bol v roku 1771 občan Matejoviec Papirus, ktorý zahynul pri hľadaní pokladov v oblasti Zeleného plesa vo Vysokých Tatrách.
V rokoch 1946 – 1950 sa prudko zvýšila návštevnosť hôr. Napríklad aj v oblasti Chlebu vo Vrátnej, kde bola postavená sedačková lanovka a tá priťahovala množstvo turistov a lyžiarov. Zvýšená návštevnosť priniesla aj zvýšený výskyt úrazov.
Roky 1989 – 1990 boli prelomové, pád komunistického systému sa premietol i do tejto organizácie. Horská služba bola začlenená do Slovenského združenia telesnej kultúry pod ministerstvom školstva.
Situácia sa zmenila v roku 2002, kedy došlo k rozdeleniu profesionálnej a dobrovoľnej zložky Horskej služby. Profesionálna zložka je začlenená do rezortu ministerstva vnútra ako Horská záchranná služba. Je paradoxné, že nedošlo k prebratiu celej organizácie. Horská služba na Slovensku bola postavená pred skutočnosť, že od 1. januára 2003 stratila stálych zamestnancov. Došlo k umelému rozdeleniu členskej základne na dobrovoľných členov, ktorí zostali v združení Horská služba (HS), a tých, ktorí prešli podľa zákona pod novovytvorenú Horskú záchrannú službu (HZS) napojenú na štátny rozpočet.
HS má v súčasnosti 270 odborne spôsobilých záchranárov s odbornou spôsobilosťou lyžiarskej, základnej a pozemnej záchrany. Iba HS Malá Fatra má spolu s čakateľmi takmer 60 členov a takmer 40 seniorov, ktorí v nej vypomáhajú, takže len v našej oblasti je takmer 100 dobrovoľných horských záchranárov. Stále je to ale menej než predtým. „Po rozdelení organizácie došlo k úbytku dobrovoľných horských záchranárov a v určitých horstvách sa vytratili celé okrsky,“ vysvetľuje Štefan Smrekovský, predseda Horskej služby Malá Fatra. „Iniciovali sme preto vznik pracovnej skupiny, ktorú schválila Rada vlády pre mimovládne organizácie, rovnako ako prípravu zákona o dobrovoľnej horskej službe. Našou snahou je, aby sme znovu vytvorili také podmienky, aby ľudia mali záujem pracovať ako dobrovoľní horskí záchranári a boli dostatočne materiálovo vybavení. Aby aj horstvá, ktoré sú momentálne bez záchranárov, boli bezpečnejšie pre návštevníkov,“ dodáva.
Horskí záchranári ročne odslúžia tisícky hodín v pohotovostných službách a pri záchranných akciách. Zúčastňujú sa aj na preventívnej činnosti a aktivitách, ako sú čistenie turistických chodníkov, lyžiarskych tratí, budovanie tyčového značenia a účasť na rôznych športových podujatiach, na ktorých zabezpečujú zdravotnú a záchrannú asistenciu. Každý záchranár musí absolvovať raz za 2 roky školenie, aby spĺňal vysoké nároky na prácu v teréne. Vedomosti o záchrane života chcú sprostredkovať i verejnosti. „Ak ľudia na horách vedia, čo majú robiť v kritickej situácii a vedia pomôcť postihnutému človeku, je to pri záchrane ľudského života omnoho efektívnejšie, ako kým prídu záchranári z doliny. Vtedy môže byť veľakrát neskoro. Chceme preto školiť ľudí, ktorí nemajú ambície stať sa záchranármi, ale často chodia do hôr,“ hovorí Štefan Smrekovský.
Ak máte záujem zoznámiť sa s prácou horských záchranárov, príďte 16. mája do Porúbky do kempingu Slnečné skaly, kde na vás čaká bohatý celodenný program, počas ktorého členovia HS Malá Fatra a ich partnerské organizácie predvedú svoju prácu v teréne. „Budú tam ukážky toho, ako záchranári spúšťajú cez roklinu ranených a predvedú aj zásah s vrtuľníkom. So svojou činnosťou sa predstavia psovodi, odborníci na canisterapiu či hasiči. Na lanovke sa budú môcť zviezť aj deti, rovnako ako si vyskúšať liezť po skale,“ pozýva predseda HS Malá Fatra.
Každý záchranár absolvuje raz za dva roky školenie v teréne.
-vc-, snímky archív HS
