Ostatní kandidáti majú tričká politických strán, prečo ste sa vy rozhodli ísť do volieb ako nezávislý kandidát? Kandidatúru ste oznámili na poslednú chvíľu, prečo?
Chcel som vedieť, kto skutočne bude kandidovať. Ja osobne by som najradšej nekandidoval, žil ako spokojný občan a venoval sa svojim vnukom. Keď ale vidím politické tváre, ktoré nám už desiatky rokov sľubujú zmenu, vedia pomenovávať problematiku, vedia, čo nás trápi, vedia že nás sužujú neustále kolóny - veď žiadny iný kraj ich toľko nemá, pozrite sa na Žilinu, Kysuce, Ružomberok, Liptov, nevieme sa dostať domov a na cestách si rozbíjame autá - rozhodol som sa kandidovať.
Profilujete sa ako nepolitický kandidát, nechceli ste predsa len kandidovať za nejakú politickú stranu, prípadne vás žiadna neoslovila?
Bol som členom Smeru, rešpektoval som stanovy strany do posledného písmena, ale aj kritizoval všetkých, ktorí v rámci nej riadili tento štát. Robil som to preto, lebo v našom kraji sa nič nedialo – nebudovali sa tu cesty, nerozvíjalo sa zdravotníctvo, turizmus. Títo politici sa nám obrátili chrbtom a použili nás len v deň volieb. Za kritiku ma zo strany vylúčili, za čo som ale vďačný. Používali voči mne aj politické nástroje, políciu, prokuratúru, neraz som čelil vykonštruovaným obvineniam.
Traja kandidáti na župana sú z Oravy. Vy ste jeden z nich. Nedalo sa dohodnúť a jednotne za Oravu zabojovať?
Výborná otázka. Ja nebojujem za Oravu. Nekandidujem na župana, ale na predsedu celého Žilinského samosprávneho kraja. Som starostom v Mútnom. A keď bývam na nižnom konci, predsa sa občanom z vyšného konca neobrátim chrbtom. Mám jasné pravidlá na to, ako sa majú spravodlivo rozdeľovať peniaze v Žilinskom kraji. Malo by to byť úmerne k počtu obyvateľov v jednotlivých okresoch. Ak je Žilina najväčší okres a máme tu gordický uzol celej dopravy, tak musíme riešiť v prvom rade to a nie, že kandidujem za Oravu.
Ste starostom obce Mútne, na Orave ste najviac poznateľný, nemalo by byť gro vašich voličov z Oravy?
V celom kraji máme 296 obcí a 19 miest. Poznám desiatky starostov. Zvažoval som, či ich pri kampani osloviť. Na druhej strane, čo obyvatelia ostatných obcí? Nemôžeme sa donekonečna politicky handrkovať a uvažovať v zmysle – ten čo ma podporil, tomu dám viac peňazí a k ostatným sa otočím chrbtom. Toto robia naši politici. Ja to tak robiť nechcem. Preto opäť zdôrazňujem, že kandidujem na post predsedu celého žilinského kraja. A keď budeme rozdeľovať peniaze na jednotlivé investície, musí sa to diať v pomere k počtu obyvateľov. Máme podielové dane, ktoré spravuje kraj a sú to dane na každého občana – na dieťa z Kysúc či dôchodcu z Martina.
Spomíname financie, koľko ste doteraz minuli na kampaň, ako ste s ňou spokojný a ako bude vyzerať jej záver?
Nie som s spokojný s kampaňou ostatných rivalov. Pri každej ceste sa na nás z billboardov usmievajú politici, ale keď na nich z ciest pozeráme, väčšinou pri tom stojíme v kolónach a rozbíjame si na okresných a krajských cestách svoje autá. Toto som odmietol. Nekandidujem s podporou politických strán, takže musím so svojimi peniazmi rozumne hospodáriť. Mám zverejnený transparentný účet, využívam média, ktoré ma pozvali do relácií a to je moje najväčšie promo. Nechcem sa posadiť na stoličku župana. Chcem byť predsedom pre všetkých ľudí tohto kraja. Chcem im slúžiť a ponúknuť to, čo mňa a mojich 5 súrodencov naučili rodičia – pracovať, rozmýšľať a pomáhať iným.
Aké máte podľa vás šance na úspech, aj vzhľadom na výsledky prieskumov? a s kým si viete predstaviť spoluprácu?
Výsledky prieskumov podľa mňa nie sú relevantné, ani dôveryhodné. Dúfam, že občania už vytriezveli z rečí politikov. A moje šance na úspech? Keby som premýšľal nerealisticky, tak do toho nejdem.
S kým si viete predstaviť spoluprácu?
Čo sa týka spolupráce – v prvom rade si treba sadnúť s poslancami, ktorí budú zvolení za jednotlivé okresy. Chcem jasne nastaviť pravidlá, a teda keď si povieme, že chceme vyasfaltovať 150 km ciest II. a III. triedy v kraji ročne, tak to spravíme spravodlivo podľa pomeru počtu obyvateľov a nepredpokladám, že poslanci budú hlasovať proti. Dáme hlasovať o investíciách vtedy, keď budú jasné v každom okrese a predpokladám, že každý poslanec za takéto systémové riešenie zahlasuje. Mnohokrát ide o maličké úpravy – v Čadci je potrebná zastávka pri nemocnici, nie je tam azda 50 rokov. Aby „vucka“ nemala na ňu 5 tisíc eur? V Ružomberku v smere na východ a Donovaly na ceste stačí nastaviť oranžovú signalizáciu pri odbočovaní vpravo, aby sa netvorili kolóny, to isté vieme urobiť aj v Čadci pri odbočke na Turzovku. Ja naozaj poznám každý okres nášho kraja, jeho problémy, ale aj to, ako ich riešiť. Takisto budem spolupracovať s každým jedným primátorom, starostom.
Stále ste honorárnym konzulom Bieloruska a razantne ste odsúdili inváziu Ruska na Ukrajine. Nechcete sa, vzhľadom na spoluprácu Ruska a Bieloruska, tejto funkcie vzdať?
Diplomati kdekoľvek na svete hľadajú v prvom rade mierové riešenie. Ja mám obrovské množstvo kontaktov v mnohých krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Všetci krok Ruska odsudzujú. Nech ktokoľvek napadne váš dom a prikáže vám vysťahovať sa, lebo niekedy v minulosti patril jeho pradedovi, tak bude normálne, ak vám susedia pomôžu voči takémuto agresorovi. Diplomaciu považujem v tomto smere za veľmi užitočnú.
Ste z Oravy, kde osem mesiacov prší, sneží, viete o zime svoje. Čaká energetická kríza, ako ju chcete vyriešiť v rámci kraja?
Silný predseda tohto kraja bude v prvom rade búchať na dvere ministra financií. Navyše v žilinskom kraji máme veľké množstvo alternatívnych zdrojov energií. Apelujem stále na štátne lesy, aby odtiaľto nevyvážali drevo, aby sa k tejto strategickej surovine správali ako Poliaci alebo Česi k uhliu, keď obmedzujú jeho vývoz. Vláda a Európska únia by mali zasiahnuť a zastropovať ceny energií, ale na druhej strane Poliaci už dostávajú vyše 600 eur na domácnosť ako príspevok na vykurovanie, o Rakúsku nehovoriac. Len naši politici dokola stále diskutujú. Ako starosta som absolvoval niekoľko rokovaní, riešime niečo ako ostrovný modul alternatívneho využitia energie. Obecné budovy i škola budú mať fotovoltaické moduly, ktoré bude cez týždeň využívať škola na vykurovanie a cez víkend túto energiu môžu využívať občania v ich susedstve. To isté sa dá robiť na všetkých budovách samosprávneho kraja, školách, internátoch. Mám jasné alternatívy jednotlivých zdrojov. „Vucka“ pracuje v pomere k obyvateľom s obdobnými peniazmi ako obce. Obce a mestá sú zriaďovateľmi základných škôl, „vucka“ stredných škôl a energie sú na úrovni asi 7 percent, čo nie je až tak veľa. Keď stúpnu o 100 percent, je to len 14 percent z rozpočtu. Čo ostatné peniaze? Ako sme s nimi hospodárili?
Všetky tieto problémy idú ruka v ruke so zdravotníctvom. Je nedostatok lekárov v obciach. Niekde im ponúkajú benefity – byty, autá, zariadenia ordinácií. Ako by ste ich vy dokázali pritiahnuť aj do ambulancií v odľahlých obciach kraja?
Benefity lekárom ponúkajú v iných krajoch, náš kraj to nerobí. Naopak, otáča sa im chrbtom. Máme 4 krajské nemocnice a minimálne v dvoch už je 120 výpovedí lekárov. Nie je nastavené financovanie zo štátu, ale aj tu je úlohou kraja zaklopať na správne dvere. V Námestove vzali pacientom dialýzu a títo ťažko chorí ľudia musia za ňou cestovať o 2 hodiny dlhšie a v zime sa na ňu častokrát ani nedostanú kvôli neodhrnutým cestám. Aj napriek tomu, že sú tam voľné priestory, kraj nezakúpil dialýzu za 200-300 tisíc eur, aby sme ju mohli prevádzkovať sami. Za tieto výkony prúdi do nemocníc zo štátu veľký balík peňazí. Na druhej strane, keď idete k špecialistovi s výsledkami z vyšetrení, za čas, ktorý sa vám venuje, dostane nemocnica od štátu len 7 eur. Treba teda lepšie nastaviť pravidlá financovania jednotlivých úkonov. A čo sa týka motivovania lekárov v obciach, uvediem príklad z tej našej: máme všeobecného lekára, detského lekára aj zariadenú zubnú ambulanciu. Detská lekárka je z nemocnice z Uherského Hradišťa. Pripravili sme jej zariadený obecný byt za zvýhodnených podmienok. Je nesmierne pracovitá, ľudská a dokonca si vie predstaviť, v našej obci ostane natrvalo žiť.
Prečo sa to teda nedarí v iných obciach?
Najmä preto, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti samosprávny kraj nedáva povolenie. Aj v Mútnom máme síce zubnú ambulanciu, ale poskytovateľ toto povolenie nedostal. Starostovia majú záujem, aby sa v obciach lekári zastabilizovali a poskytovali starostlivosť, len politici im to nedovolia, pretože poisťovne nemajú záujem na tom, aby sa táto sieť ambulancií rozširovala.
Cesty sme už spomínali. Máte odvážny cieľ, chcete za rok vyasfaltovať 150 km ciest. Nie je to utópia?
Žilinský samosprávny kraj vyasfaltoval v prepočte 40 km ciest za rok. My sme za to isté obdobie v Mútnom vyasfaltovali 25 km. Keby sme takto v kraji postupovali ďalej, tak 1400 km ciest v dezolátnom stave opravujeme 30 rokov! Pritom oprava 150 km ciest by pri súčasných cenách stála necelých 15 miliónov eur. Čo to je pri 260-miliónovom rozpočte kraja? Toto je mojím cieľom a dávam verejný prísľub, že ak to do dvoch rokov nesplním, odstúpim. Tisícky výtlkov z minulej zimy nemáme opravené pred ďalšou zimou. Takže 150 km vyasfaltovaných ciest ročne nie je vôbec ambiciózny cieľ, je minimálny. Tento kraj si zaslúži, aby to bolo aspoň 20 km na každý okres. Kým v Krušetnici si vybojoval pán Janckulík 800-tisíc eur na oporný múr pri ceste, kde jazdí 100 áut denne, ľudia na Liptove a tiež v okolí Ružomberka, kde jazdí 80-tisíc áut denne len ťažko čakajú na investície do ich rozbitých ciest a vedenie kraja tam neurobilo nič.
Dôchodcovia a študenti by sa po týchto cestách mali v autobusoch podľa vás voziť zadarmo. Pre niektorých dobrá správa, pre iných nesplniteľný cieľ či populizmus. Je to jedna z vašich priorít?
Garantujem, že toto sa podarí do niekoľkých mesiacoch, po prvom zasadnutí zastupiteľstva. Na toto už kraj, bohužiaľ, peniaze vyčlenené má, z titulu nevýhodných zmlúv, ktoré za posledné týždne podpísal s SAD Žilina. 1,85 eura platíme za každý kilometer, či ide autobus plný alebo prázdny a plus spoločnosti majú príjem z cestovného. Prečo, keď toto zaplatíme by nemohli študenti tam, kde nie je vlaková doprava, jazdiť v autobusoch zadarmo? A dôchodcovia dopoludnia, mimo dopravnej špičky, rovnako. Toto je ďalší reálny cieľ.
Cestovný ruch je do značnej miery poznačený kovidom a doslova prežíva, gastrosektor krváca, aké riešenia ponúkate v tejto oblasti?
V tejto oblasti netreba urobiť až tak veľa. Žiaľ, naša vláda doslova pomáha okolitým krajinám rozvíjať ich cestovný ruch tým, že ten náš pochováva. Všetci poskytovatelia služieb v cestovnom ruchu hovoria, že by sme ho mali ponímať ako priemysel a robia to tak všade v zahraničí. Nastavili pomoc zo štátu. Podnikatelia v turizme volajú po znížení dph na niekoľko úrovní. Aby sme nechodili ďaleko - v Poľsku je dph v službách 5%, u nás 20%. Odvodové zaťaženie majú len 38%, my 68%. Systematicky likvidujeme túto oblasť tým, že odrádzame turistov. Župani opäť mali búchať na dvere ministra financií a hovoriť o tom, že nám tento sektor zahynie. Veď sa stačí pozrieť k susedom.
Zaujímavú víziu máte aj v oblasti školstva a športu. Žilina ako krajské mesto má dlhodobý problém s výstavbou športovej haly. Vy ich chcete dostať do všetkých 11 okresných miest. Dá sa to vôbec?
Žilina ako krajské mesto si zaslúži tú najväčšiu. Špičkoví športovci nemajú kde hrať. A to platí pre každý okres. V Mútnom sme, aj napriek veľkej zadlženosti za necelý rok postavili športovú halu. Vyslúžil som si za to kritiku, aj diskreditáciu. Slovensko však patrí k najhorším krajinám v rámci OECD vo vybavenosti športoviskami. Aj Kolumbia nás predbehla. „Vucka“ má niekoľko stredných škôl v každom okrese, internáty a študenti nemajú kde športovať. Poďme k číslam – 4 milióny eur, za to sa dá postaviť nadštandardne vybavená športová hala v okresnom meste, teda 44 miliónov za jedno volebné obdobie, 11 miliónov ročne. Začneme v Žiline, je tu 14 stredných škôl a dostatok pozemkov na tento účel. Dopoludnia nech ju využívajú školy, popoludní športové kluby, ktoré v súčasnosti nemajú kde trénovať. To isté platí pre ostatné okresy. Prvoligisti vo florbale chodia z Dolného Kubína trénovať do Mútneho, Nižná u nás hráva svoje zápasy. Kde je 73 miliónov eur dlhu Žilinského samosprávneho kraja? Dalo sa za to vyasfaltovať 700 km ciest alebo postaviť niekoľko športovísk. Nemôže poradca župana zarábať 70 eur na hodinu, lekár 7 a sestrička 5. Máme niekoľko stredísk na údržbu ciest a dodnes nemáme opravené cesty pred zimou. Riešením je podľa mňa motivovanie ľudí. Ak budú opravy do konca júna hotové, zarobia si viac. Oni, nie poradcovia. Aj preto na všetky otázky novinárov a občanov budem odpovedať sám. Nechcem žiadneho hovorcu. Hovorca nie je predseda Žilinského samosprávneho kraja.
Čas našej diskusie sa naplnil. Ako ste sa cítili v našom horúcom kresle?
Som šťastný, keď sa mi trošku podkuruje, vtedy podávam najlepšie výkony. Nehovorím, že sa neobklopujem odborníkmi, ale finálnu prípravu všetkého si robím sám. Som nastavený tak, aby som prinášal nové možnosti a investície, aby sme na konci štvorročného volebného obdobia nestáli v kolónach, nerozbíjali si autá na cestách, mali lepšiu zdravotnú starostlivosť, kde športovať. V záujme toho, chcem slúžiť každému jednému občanovi Žilinského samosprávneho kraja.
Niečo viac o Mariánovi Murínovi:
Narodil sa: v Námestove.
Žije: v obci Mútne
Vzdelanie: vysokoškolské
Povolanie: od roku 2011 starosta obce hornooravskej obce Mútne
Najlepší relax: v prírode
Najšťastnejší je: keď môže pomáhať iným
Autorka: Iveta Frolková
