Na úvod si, pán primátor, ujasnime: niektorí vaše priezvisko skloňujú, ale nemá to tak byť, takže s Fiabáne, proti Fiabáne, o Fiabáne?
Je to Fiabáne v každej situácii a v každom páde. Ide pôvodom o talianske meno, takže sa neskloňuje.
Pred 4 rokmi ste do volieb išli s podporou širokého spektra strán, teraz ako nezávislý. Toto rozhodnutie vo vás zrelo dlhší čas alebo vyplynulo z aktuálnej spoločenskej situácie?
Aj pred 4 rokmi som išiel ako nezávislý, ale s podporou vtedajších stredo-pravých politických strán. Rozhodnutie ísť dnes bez akejkoľvek politickej podpory zrelo niekoľko rokov a do veľkej miery súvisí so súčasnou politickou situáciou. Som ako občan i primátor sklamaný z toho, ako sa riešia problémy na úrovni parlamentu a vlády, napriek tomu, že to nemajú ľahké. Na druhej strane, v situáciách, ktorým sme čelili v tomto bezprecedentnom volebnom období, sme podporu, ktorú sme potrebovali, zo strany vlády a parlamentu nie vždy cítili. Prijímali sa zákony, ktoré samospráve viac poškodzovali, ako pomáhali.
Málokto vidí za funkciou primátora všetko, čo obnáša. Keby ste vedeli, čo vás v tomto volebnom období čaká – kovid, vojna, energetická kríza, išli by ste do toho znova?
Moja odpoveď je áno. Toto náročné obdobie je zároveň úžasnou výzvou. Nemám preto pochybnosti, ani to neľutujem. Keď ľudia posudzujú túto funkciu, pri všetkej skromnosti, mnohokrát nevedia, čo hovoria. Je extrémne náročné paralelne riešiť problémy v toľkých oblastiach, máte obrovskú zodpovednosť pred zákonom, pred ľuďmi a pokiaľ to chcete robiť poctivo, je to práca skutočne na 24 hodín, sedem dní v týždni.
Váš volebný tím sa diametrálne líši od toho minulého. Niektorí podporovatelia sa z neho vytratili, niektorí vás verejne kritizujú. Prečo prichádzate s úplne novým tímom kandidátov na poslancov do mestského zastupiteľstva?
Otázka by mala smerovať aj k druhej strane, aby to vysvetlila. Je pravdou, že vtedy som išiel s veľkou podporou rôznych kandidátov na poslancov a veľká časť z nich sa do zastupiteľstva dostala. Rozdelili nás však niektoré témy, v ktorých som ja vnímal zodpovednosť inak. Na niektorých riešeniach sme sa nezhodli, iné veci som možno mohol ja lepšie komunikovať, inde som videl, že prevláda politika a osobné záujmy. Na druhej strane som, aj napriek tejto situácii, 4 roky dokázal presadzovať program, s ktorým som prišiel. Rozchádzali sme sa v niektorých kritických veciach – týkali sa vysporiadania s pánom Trabelssiem či útvaru hlavného architekta. Každý by si ale mal naliať čistého vína a priznať, kde boli iné záujmy, kde sa akceptovala pozícia primátora aj určitá miera lojality, ktorá sa vyžaduje, lebo riadiť mesto s poslancami nie je ľahké. Jednoduché je kritizovať, ale ťažké je prijať zodpovednosť. Ja som to urobil a očakával som, že to urobia aj poslanci, o ktorých som sa chcel opierať.
Tohtoročná kampaň nie je až taká špinavá, ako bývalo zvykom v predchádzajúcich volebných obdobiach. Máte aj vy tento pocit?
Nemám na to žiadne dáta ani analýzu, ale je pravda, že sme očakávali inú kampaň. Možno je to aj preto, že sme počas 4 rokov priebežne vysvetľovali veci, ktoré vyvolávali otázky. Keď prišiel problém, pokojne, vecne sme komunikovali, a tým sme brali argumenty v kampani, lebo sa nedali použiť. Mňa osobne ruší, že dnes niektoré média dokážu reflektovať viac Facebook, ktorý, podľa mňa, nie je relevantným zdrojom informácií. Pred 4 rokmi boli podpásovky oveľa tvrdšie. Sám som z takéhoto priebehu príjemne prekvapený, ale ešte máme pár dní, možno sa zapotíme.
V prieskumoch vychádzate ako jasný favorit. No až sobota ukáže či to tak naozaj bude.
Prieskumy sú relevantné, aj my sme si robili vlastný a kontinuálne potvrdzuje tento vývoj. O voľbách ale nerozhodujú respondenti v prieskume, rozhodujú o nich ľudia, ktorí v sobotu reálne prídu k voľbám. Čaká nás dušičkový víkend, ľudia sa možno chystajú na víkend preč. Ak budú mať mnohí voliči falošný pocit, že je rozhodnuté, môže to mať zásadný dopad na volebné výsledky. Verím, že to naši podporovatelia nepodcenia. Aj preto my makáme v kampani aj naďalej, do posledného dňa - sme v uliciach, vydali sme noviny, komunikujeme s ľuďmi, venujeme sa témam, ktoré v meste rezonujú.
Na transparentnom účte si ľudia môžu pozrieť tok financií vašej kampane, skúste povedať koľko vás stojí?
Kampaň bola dobre pripravená, gradovala a určite ma ľudia ešte uvidia v uliciach. V prvej kampani som si ako podnikateľ čas sám manažoval, a to si teraz nemôžem dovoliť. Preto ma vidieť s kandidátmi na poslancov na zastávkach ráno a potom som v uliciach až podvečer. Čo sa týka transparentného účtu, oslovili sme, tak ako aj minulú kampaň, i širokú verejnosť a som veľmi milo prekvapený z výsledku. V súčasnosti je naša kampaň hodnotená v top desiatke z pohľadu transparentnosti. Som dokonca tretí na Slovensku, za Matúšom Vallom a kandidátkou na primátorku z Banskej Bystrice, kto vyzbieral najviac peňazí od najväčšieho počtu darcov. Som na to úprimne hrdý, lebo to vypovedá o dôvere, ktorú by som veľmi nerád sklamal. Viem, že mnohých ľudí to prekvapí, no kompletná kampaň sa vyšplhala do výšky 90 tisíc eur. Naša rodina si to nemôže dovoliť financovať v plnej výške. Keďže sme sa na to pripravovali 4 roky, sme schopní zvládnuť približne 50% nákladov. Ak má byť kampaň kvalitná, naozaj toľko stojí. Všetko je zároveň dnes, oproti predošlej kampani, aj dvakrát drahšie.
Ako vnímate poslanecké kandidátky v jednotlivých obvodoch, idú do verejného života ľudia vzdelaní, skúsení, s príbehom? Alebo sa tento fenomén vytráca?
Poviem to z vlastnej skúsenosti a úprimne, kvalita neraz chýba. Cítim veľký súboj o ovládnutie mestského zastupiteľstva, v dobrom aj zlom slova zmysle. Dokážem s väčšinou z kandidátov komunikovať, no niektoré mená ma veľmi strašia, pretože sú to ľudia bez skúsenosti, bez príbehu. Sám som oslovil asi 70 skúsených a vzdelaných ľudí. V konečnom dôsledku z nich kandiduje 8. Odmietavá odpoveď zaznela z viacerých dôvodov, bola to rodina, malé deti, ale za všetkým som cítil zásadný problém. Verejný priestor, najmä sociálne siete, atakujú ľudia, ktorí ničia dôveru vo verejnú službu, a tak veľa slušných a kvalitných ľudí povie, že im to za to nestojí. Súboj predsa nie je o zlikvidovaní súčasného primátora či konkurentov v zastupiteľstve. Mal by to byť súboj programov a to sa dnes nedeje. Nebudujeme demokratický štát, štát straníckych systémov. Priestor sa vyprázdňuje a obsadzujú ho ľudia, ktorí nemajú žiadne právo sa uchádzať o dôveru občanov a nie sú zárukou kvalitnej komunálnej ani národnej politiky.
Energetická kríza je realitou. Žilina má zastropované ceny energie na tri roky, je to vaša zásluha?
Je to zásluha konkrétnych ľudí na úrade, ktorí mali za úlohu vysúťažiť ceny elektrickej energie pred 2 rokmi. Vtedy sme to prvýkrát robili elektronickou aukciou. Podarilo sa počas nej cenu znížiť až 29-krát. Nakoniec bola o 500 tisíc eur nižšia ako najnižšia ponuka na začiatku. Pri plyne a teple je situácia horšia, tam sme sa týmto smerom nevybrali a stúpajúce ceny cítime. Treba si uvedomiť, v ktorých oblastiach sa dá šetriť. Jedna vec je energetická úspora v budovách, energetické zhodnocovanie odpadov, energetický manažment. V oblasti alternatívnych zdrojov spolupracujeme so Žilinskou univerzitou a Žilinskou teplárenskou, pretože to je ďalšia oblasť, kde sa dajú znížiť náklady. Ideme koncepčným smerom, pripravujeme adaptačnú stratégiu a klimatický plán mesta, ktorý súvisí s energiami. Zaujímavou oblasťou je prechod na alternatívne pohony v MHD, na streche depa dopravného podniku budú napríklad po rekonštrukcii solárne panely, rovnako uvažuje aj správa športových zariadení. Hľadáme pozemky, kde by sme mohli vybudovať alternatívne zdroje energie, chceme prejsť na komunitný manažmet. Cieľom tohto snaženia je znížiť energetickú závislosť a zvýšiť energetickú sebestačnosť a práve táto kríza je príležitosťou nastúpiť na túto cestu.
Športová hala, športový areál na Karpatskej, vysporiadanie s pánom Trabelssiem - každé 4 roky sa otvára táto téma, otvoríme ju tiež. Už ste sa pokúsili o dohodu, dá sa s tým v budúcom období niečo urobiť alebo to ostane len ako podhubie rôznych špekulácií?
Netajím, že táto téma ma zasiahla najviac. Ľudsky aj manažérsky. Vstupoval so do nej s úprimnou snahou ju vyriešiť. Nepodarilo sa. Na základe analýzy som stál pred rozhodnutím, či ideme cestou súdnych sporov alebo vysporiadania vzťahov. Rozhodol som sa ísť tou druhou, lebo som presvedčený, že je pre mesto lepšia. Zatiahnutie mesta do nezmyselných dlhotrvajúcich sporov Žilinu zaťaží a výsledok je neistý. Forma dohody sa stretla s odporom poslancov. Neuspel som. Rozhodli sme sa teda ísť vyváženou cestou. Tam, kde je možnosť niečo vysúdiť, tam sa súdime, kde ťaháme za kratší koniec, tam rokujeme. Netreba ale ľudí balamutiť, pretože domôcť sa niektorých vecí je v súčasnosti veľmi ťažké a ak niekto hovorí, že to za rok vyrieši, tak klame. Už to ale nie je taká silná téma ako pred 10 rokmi. Ľudia očakávajú, že ich prestaneme ťahať do dlhoročných sporov a budeme sa venovať dôležitejším témam.
Aké v Žiline najviac rezonujú?
Určite parkovanie. Vyplýva to z nášho, aj iných prieskumov. Parkovanie ľudí na sídliskách traumatizuje a očakávajú riešenie. Ja chodím autobusom, na bicykli, pešo, ale chápem, že nie každý takýto spôsob príjme. Mesto by sme ale mali budovať tak, aby v ňom auto nebolo hlavným dopravným prostriedkom. Musíme viac posilňovať funkčnosť, kvalitu a atraktívnosť MHD, popri tom časť ľudí má záujem využívať cyklotrasy, časť ľudí prejde pešo a auto by mal byť posledný spôsob prepravy. Parkovacia politika to môže vyriešiť. Verejný parkovací priestor ale nezahlcujú len Žilinčania. Do Žiliny prúdia denne tisícky áut z okolia, kde ľuďom v novej výstavbe chýbajú služby, chodia sem za prácou, zdravotnou starostlivosťou, nákupmi, s deťmi do škôl. Žilina týmto ľuďom poskytuje obrovský servis a my sa k tomu budeme musieť tvrdo postaviť, aby sme chránili obyvateľov s trvalým pobytom v meste. Parkovanie im budeme musieť, v dobrom, skomplikovať a tí, ktorí chcú mať v Žiline 3-4 autá pri dome, budú si za to musieť zaplatiť. Parkovacia politika je veľmi účinný nástroj. Treba ju čo najskôr rozbehnúť, samozrejme, so zvýhodnením našich občanov. Tieto príjmy môžu byť pre mesto veľmi zaujímavé a budú efektívne využité. Budeme ich investovať späť do parkovacej politiky, do budovania cyklotrás, chodníkov, ciest. Máme pripravený spôsob, ako to v júni budúceho roka urobiť. Dôležité však je o tom s ľuďmi komunikovať.
Diskutuje sa aj o bezpečnosti v meste. Môžu sa tu ľudia pod vašim vedením cítiť bezpečne?
V predvolebných diskusiách ma zaskočilo, že sa začala rozoberať téma bezpečnosti. Mám denne informácie z mestskej polície a od okresného riaditeľa Policajného zboru Žilina viem, že sme najlepší okres v objasnenosti prípadov. Bezpečnostná situácia nie je ideálna, ale je stabilizovaná a nezhoršuje sa. Veľa sa hovorí o malých krádežiach a občania sa cítia ohrození ľuďmi bez domova. Časť z nich znečisťuje verejný priestor, no pokiaľ nepáchajú trestnú činnosť, nemôžeme ich len tak vyviezť za mesto, treba s nimi pracovať. Nepopieram že sa stretávame s trestnou činnosťou, drogami či prostitúciou, ale ich rozsah sa nevymyká bežnému priemeru. Na veľmi dobrej úrovni je spolupráca mestskej a štátnej polície. Mestská polícia prešla výrazným vývojom, no pokiaľ je potrebných viac policajtov, potrebujeme na to aj peniaze v rozpočte. Jej kompetencie sú ohraničené, ale pripravuje sa zákon, ktorý by ich mal posilniť. Vždy, keď máme z nejakej časti mesta podnet, operatívne v nej zvyšujeme policajný dohľad, aby to ľudia v takých prípadoch pocítili.
Nájomné byty - tiež zložitá téma, je dobre nastavený systém ich budovania? Je v meste požiadavka na viac týchto bytov?
Mesto má 1250 nájomných bytov, skôr sociálnej kategórie. Veľmi nám chýbajú štartovacie byty pre mladé rodiny, pre ľudí, ktorí chcú začať svoj život či podnikanie v tomto meste. Prevzali sme 3 projekty po predchádzajúcom vedení, no veľmi sme sa nepohli. Na Dlabačovej ulici sa vysúťažený zhotoviteľ vyhýba zhotoveniu, pretože to v istom čase pre neho prestalo byť zaujímavé, v prípade Predmestskej nám to komplikujú majitelia okolitých nehnuteľností, na Rudinách pri Vurale beží územné konanie. Pozitívnou správou je, že motivujeme investorov, aby nestavali len byty na priamy predaj, ale aj nájomné byty. Začali sme robiť poriadok v sociálnych nájomných bytoch, ktoré sú častokrát zneužívané. Máme 185 žiadostí v poradovníku a na súde 200 žiadostí o rozhodnutie v prípade neplatenia či prekročenia zákonnej povolenej hranice. Počet nových žiadostí klesol natoľko, že keby sa nám podarilo vyriešiť tieto rozhodnutia, môžeme uspokojiť všetkých žiadateľov o sociálne bývanie.
Zaznela aj výčitka, že mnoho zamestnancov úradu nie je zo Žiliny a že ich počet stúpa. Ako to vysvetlíte?
Samozrejme, veľmi rád uvidím na výberových konaniach viac Žilinčanov, vyzývam ich, nech prídu. Prvé kritérium je ale vždy kvalita a odbornosť, nie miesto bydliska. Veľká časť úradníkov má mesto rada a svoju robotu robia dobre. Kvalitných ľudí je ale momentálne na trhu práce veľmi málo. Prijali sme asi 30 zamestnancov, no ľudia si musia uvedomiť, že mesto má 3000 kompetencií a v tomto volebnom období nám štát narúbal množstvo ďalších. S kompetenciami ale neprichádzajú peniaze, čo je obrovský problém, no personálne ich pokryť musíme. Počet zamestnancov stúpa aj preto, lebo ľudia od nás očakávajú vyššiu kvalitu služieb.
Ste športovec. V Žiline máme dva extraligové športy, najmenej zo všetkých krajských miest, čo je veľmi málo aj pre motiváciu mladých. Kde vidíte najväčší problém?
Určite v infraštruktúre. Rokovali sme s fondom pre rozvoj športu, odprezentovali sme im súčasný stav aj možnosti. Kus dobrej roboty sme urobili na vonkajších športoviskách na sídliskách, rezervy sú v drahšej infraštruktúre. Máme pripravenú rekonštrukciu a rozšírenie krytej plavárne, riešime problematiku zimného štadióna, športového areálu na Karpatskej, hľadáme lokality, kde by sme mohli postaviť menšie športové haly. Obrovský problém je vlastníctvo pozemkov. Ak sa aj podarí nejaké získať, prídu takí, čo povedia že nie plaváreň, ale radšej venčovisko, iní nechcú halu, lebo budú počuť búchanie lopty. Takto ale nič nevybudujeme. Chýba mi aj odvaha poslancov postaviť sa za ťažšie rozhodnutia, lebo odpor verejnosti do určitej miery vždy bude. Ale verím, že sa posunieme. Finančná podpora klubov je v našom meste dobre nastavená. Čo sa týka extraligových klubov, verím, že žilinský hokej to zvládne a do extraligy sa dostane. To je zároveň príklad, ako by sa to malo robiť. Mne to chýba v basketbale, volejbale – samostatne funguje ženský, mládežnícky, mužský. Sú roztrieštení, namiesto toho, aby ťahali za jeden povraz. Keď na túto cestu nastúpia, mesto im určite pomôže. Musíme budovať dôveru a v jeden moment sa úspech dostaví, ja tú cestu poznám, sám som budoval športový klub.
Čas našej diskusie sa naplnil, ako ste sa cítili v našom kresle?
Bolo to veľmi príjemné, nikto ma tu, na rozdiel od verejných diskusií posledných týždňov, nerušil a neprerušoval. Nebojím sa ani nepríjemných debát, len by sme aj v nich mali byť poctiví. Nikdy som nespochybňoval dobré veci mojich predchodcov. Svoj program som nepostavil na ich kritike, ale na tom, čo chcem urobiť lepšie. Keď vyhrá ten najschopnejší, mesto sa opäť posunie ďalej a takémuto víťazovi je ľahké mesto odovzdať, lebo mu veríte.
Niečo viac o Petrovi Fiabáne:
Vek:59
Rodina: 35 rokov ženatý s manželkou Ankou, dve krásne múdre deti Michal (34) a Martina (31)
Vzdelanie: vysokoškolské
Najlepší relax: ľahký beh krajinou, to isté bike, turistika, dobrá kniha, alebo film
Najobľúbenejšie miesto v Žiline: Budatínsky park, lesopark Chrasť, Hlboká cesta na Vlčincoch, Mariánske námestie
Čo vás vie rozosmiať: inteligentný humor, vtipní a milí ľudia
Čo vás vie zarmútiť: ľudská hlúposť, neprajnosť, zbabelosť a alibizmus
Autorka: Iveta Frolková
