Michal Holeščák zastupuje agentúru HMP – Sport Management a jeho osobu v žilinských futbalových kruhoch zvlášť predstavovať netreba. I jeho zásluhou sa uskutočnil prestup Kuciaka do Anglicka. Nielen on verí, že výborný odchovanec MŠK Žilina pootvorí dvere do kolísky futbalu ďalším slovenským hráčom.
Je za vami až príliš turbulentné pracovné obdobie, ktoré môžete už teraz bilancovať ako veľmi úspešné?
Turbulentné je vždy, je to naša práca. Vždy sa na to aj tešíme, lebo je to aj pre nás biznis obdobie, nebudem túto skutočnosť skrývať. Do konca februára máme toho ešte dosť a nekončí to top transferom Kuciaka do Anglicka, čo sa nedeje stále. Teraz sa mu snažíme vytvoriť dostatočný komfort, aby sa v Hulle cítil čo najlepšie.
Hovoríte o top transfere, je Anglicko pre Dušana tá najsprávnejšia voľba?
Bol to ozaj ťažký pôrod. Boli sme v kontakte s tureckým Osmanlisporom. Rozprávali sme aj s Bayernom Leverkusem, ale tam neprišla konkrétna ponuka zo strany klubu. Najkonkrétnejší bol Hull City a keď ide o veľký transfer, musíte informácie utriediť a rozprávať so správnymi ľuďmi. My sme mali priamu linku cez osobnú komunikáciu s egyptským majiteľom Hullu a aj trénerom Bruceom. Myslím, že to je správne rozhodnutie.
Zvyšuje kredit slovenských futbalistov vo svete aj úspech národného tímu z posledného obdobia?
Hull zaujíma kvalita, nie extra národnosť. Neriešia to. Myslím, že v našich kluboch ako Trenčín, Žilina či Slovan máme dostatočné množstvo hráčov, aby prerazili. Dôkazom je Milan Škriniar, o ktorom som presvedčený, že v Serii A sa uchytí. Tí hráči musia spraviť niečo navyše a správať sa ako profesionáli aj mimo futbalového ihriska. Pretože profesionálny futbalista nie je len ten, kto má podpísanú hráčsku zmluvu. To je návod na úspech, aby ste mohli preraziť aj v zahraničí.
V tomto smere sa stotožňujete s prestupovou politikou klubu MŠK Žilina, v ktorom ste aj svojho času aktívne pôsobili?
Áno, stotožňujem sa s prestupovou politikou Žiliny smerom von z kádra. Nemôžete brániť hráčovi ako Škriniar prestup do Talianska, veď taká ponuka nemusí možno o pol roka prísť. William prejavil túžbu odísť, v Turecku sú iné finančné možnosti. Zbytočný bol odchod Piačeka, ten mohol ostať a bolo to hlavne rozhodnutie trénera Guľu. Čmelík môže ďakovať agentovi, že v jeho ťažkej pozícii mu dokázal nájsť výborný klub v zahraničí. Kopičár sa nechcel dohodnúť na podmienkach, mohol byť viac trpezlivý, lebo napríklad s Klecom v Senici to funguje. Kadlec nie je strata pre Žilinu, je to dobrý a poctivý chlapec, len mám obavy, že sa v Trnave nepresadí do základu, i keď je to rodák z Púchova ako aj ja.
Spomínate Jozefa Piačeka. Jeho odchod z MŠK Žilina do Bielsko–Bialy bol vo vašej réžii. Ako k tomu došlo?
V prvom rade som presvedčený, že Jožko pre Žilinu veľa urobil. Tréner Guľa však s ním ďalej nepočítal, čomu ja osobne nerozumiem. Odišiel Škriniar a Žilina bude potrebovať skúseného stopéra. Avšak sám Piaček necítil dôveru od trénera a prejavil vôľu odísť. Dcérka mu začne chodiť do školy, tak sme hľadali pôsobisko blízko pri Žiline. Podarilo sa nám ukončiť administratívu v Žiline a Piaček sa s novým klubom pripravuje na sústredení v Turecku.
Môžu tieto odchody citeľne zamávať s fanúšikmi Šošonov?
Sám viem ešte z môjho pôsobenia na PR oddelení v MŠK Žilina, že žilinský fanúšik je náročný a zaslúži si vedieť o svojom milovanom klube takmer všetko. Mali by sme hrať otvorenú hru a ľudia by mali vedieť, za aké peniaze hráči odchádzajú, aby pochopili ekonomiku klubu a že sú to peniaze dôležité pre rozvoj klubu. Zas je pravda, že môžete robiť akýkoľvek marketing, ak chýbajú diváci na tribúnach, tak aj samotní hráči vycítia značný deficit.
Pohybujete sa vo veľkom svete futbalu. Čím je náš domáci futbal stále pozadu?
Jednoznačne sú za tým financie a prístup klubu k futbalu, to všetci vieme. Môj pohľad je, že vo svete robia veľa aj médiá. Ak si napríklad otvoríte mienkotvorný športový denník u nás, tak nájdete len kritiku na hráčov či trénerov. No nikdy som nevidel odborný článok o kvalite klubového manažmentu, ktorý je podstatný pre trénerské a hráčske prostredie daného klubu. Niekedy mi to príde, že sa nehrá otvorená hra od novinárov smerom k hráčom či trénerom.
Juraj Vnuk
Snímka archív Michala Holeščáka
