Zažili ste mierne či, naopak, veľké prekvapenie z tejto novej práce?
Šok to určite nebol, lebo už minulý týždeň som pomáhala testovať v Dolnom Kubíne. Išla som dobrovoľne, je to určitým spôsobom oživenie moje práce, lebo pôsobím v martinskej nemocnici na ORL (krčné, nosné, ušné – pozn. red.). Hlavne som pokladala za povinnosť pomôcť ľuďom a určitou formou im uľahčiť ich utrpenie. Nie je ľahké robiť tieto výtery, pretože ak sa to robí nesprávne a dotyčný nepozná anatomické pomery v nose, tak môže poškodiť sliznicu či spôsobiť krvácanie z nosa. Mám s týmito vecami každodenné skúsenosti, preto som išla rada pomôcť.
Ľudia sa často sťažovali, že výter dosť bolí. Je to pravda alebo je to o technike daného zdravotníka?
Áno, lebo sliznica v nosohltane je veľmi citlivá a má veľa nervových zakončení. Jednoducho je to dosť nepríjemný pocit. Výter by sa mal brať s citom, k tomu prichádzajú pacienti v strese, krčia nos a zakláňajú hlavu. Treba každému vysvetliť, čo sa bude robiť, aby sa vedel na to pripraviť a lepšie znášal samotný úkon. No a spomínaná technika je naozaj veľmi dôležitá. Teší ma, že v Rosine sme mali výlučne pozitívne reakcie na našu prácu a disciplinovanosť občanov bola na vysokej úrovni. Trochu ma mrzelo, že museli stáť vyše 2,5-hodiny v rade a v chladnom počasí. Napriek tomu nereptali a my sme sa snažili robiť svoju prácu čo najrýchlejšie a najlepšie.
Cítili ste na konci dňa veľkú fyzickú i psychickú únavu?
Je to mix únavy, no príjemný pocit po celom dni vám dodá veľa vnútorných síl. Samozrejme, fyzicky je to poriadny výkon, ale toto je moja práca. V mimoriadnej situácii sa aj od nás zdravotníkov vyžaduje.
Nemotivovali vás dostatočne aj financie? Premiér avizoval zvýšenú odmenu 500 eur pre zdravotníkov za oba odpracované dni (sobota, nedeľa).
Možno mi nebudete veriť, ale ja som sa o 500-eurovej motivácii dozvedela až tesne pred začiatkom testovania. U mňa toto nehralo žiadnu motiváciu, v nedeľu som mala 24-hodninovú službu v práci, tak sa ma to ani netýka. Motivoval ma dobrý pocit pomôcť ľuďom v tejto situácii.
Ako dopadla Rosina za uplynulú sobotu?
Počas soboty sme v Rosine vykonali na našom odberovom mieste 600 odberov, z toho bolo 8 pozitívnych. Výsledok sa ľudia dozvedeli v obálke, tam mali všetky ostatné pokyny a celé to bolo diskrétne. Asi sa nám ani nestalo, aby pozitívni občania prišli k nám a pýtali sa na rady. Jednoducho odišli domov do nútenej karantény, všetky pokyny našli na zadnej strane certifikátu.
Vraj ste museli v tíme riešiť vzácne komplikácie pred začiatkom testovania, čo sa stalo?
V tíme boli dvaja vojaci, testovali sme sa všetci predtým, ako sme začali pracovať. Jeden z vojakov sa ukázal ako pozitívny. Dalo sa to čakať, lebo boli rozdelení po celom Slovensku pre zabezpečenie odberov, avšak ráno vôbec nemal príznaky. Okolo obeda volal, že mu stúpa teplota a zhoršil sa mu klinický stav. Trošku bol problém ho vymeniť, no všetko sa napokon zvládlo. Veľké ďakujem preto patrí celému tímu vojakov, ale aj zdravotníkom, hasičom, policajtom a ostatným dobrovoľníkom za perfektne zvládnutú prácu.
Určite ste sa stretli s pozitívnym pacientom pri vašej práci, je to signál pre vás na zvýšenú ostražitosť?
Viacerí naši kolegovia z nemocnice boli alebo sú pozitívni, tak to beriem ako súčasť mojej práce. Je to určité riziko pre nás zdravotníkov, ale používame všetky dostupné ochranné prostriedky, aby sme zabránili šíreniu vírusu medzi sebou a hlavne nenakazili pacientov. Možno v nemocnici je tá výhoda, že dbáte na dobrú dezinfekciu kvôli celkovej infekčnosti prostredia a prenášate si tieto návyky aj domov.
Byť celý deň v skafandri zrejme nie je prechádzka ružovou záhradou, však?
V nemocnici v ňom bývame zväčša 3 až 4 hodiny a je v ňom dosť teplo, lebo pracujeme vo vykúrených miestnostiach. Teraz sme robili pri otvorených oknách, čo bola výhoda a teplota bola tak akurát. V tomto mám celkom výhodu, lebo aj v saune sa začínam potiť až po desiatich minútach. Skôr sa horšie dýcha v respirátoroch, keď si ho dám dole, tak mám pocit, ako keby som potrebovala ešte dve hodiny voľne dýchať.
Dobre padne hodina prestávky, ako ste ju strávili?
Doniesli nám obed, vyplňovali sme ešte dosť papierov ohľadom zamestnaneckých pomerov na tieto dni, potom si dali občerstvenie, kávu a dobre sa porozprávali aj s ostatnými záchrannými zložkami. Získali sme nové priateľstvá, vymenili si skúsenosti.
Je toto celoplošné testovanie správny krok alebo k nemu máte určité výhrady?
Predpokladám, že to bol správny krok. Už teraz sa ukazujú tie najnižšie čísla nakazených po celoplošnom testovaní na Orave, kde len pred týždňom zúrila korona. A práve tam som si všimla, že tieto testy nie sú až také nepresné, ako sa navonok tvrdí. Želáme si všetci, aby to rýchlo pominulo. Ak je to spôsob, ako to urýchliť, tak nech to pomôže.
Kedy bude koniec tomuto všetkému?
Verím, že vírus stráca na svojej intenzite a do konca roka bude slabučký. Niečo som počula o vakcíne, ľudia sú však stále neistí a pozitívne vyhliadky určite sú, aby tento pre mnohých ničivý vírus typu SARS-CoV-2 konečne vymizol. Skoro každá epidémia má druhú vlnu a snáď už ďalšia nebude. Za seba môžem povedať, že človek viac uvažuje nad svojím životom, nad zdravím, vidí človeka v núdzi. Napríklad peniaze prídu a odídu, ale toto si pre dobrý pocit z vykonanej práce zapamätám do konca života.
