Od 1. apríla by mohla byť záchranka v okrese Bytča bez lekára. Pri zásahoch ho nahradí kvalifikovaný záchranár.
BYTČA. Takéto riešenie sa mnohým občanom, ani starostom nepozdáva. Pýtajú sa, či záchranár, ktorý nemá lekárske vzdelanie, dokáže kvalifikovane ošetriť pacientov v život ohrozujúcom stave. Informáciu ako zámer zverejnilo na svojej internetovej stránke Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby SR, ktoré patrí pod rezort zdravotníctva. Návrh počíta s tým, že v rámci celej republiky sa zo 119 posádok Rýchlej lekárskej pomoci 27 pretransformuje na Rýchlu zdravotnú pomoc bez lekára. Medzi nimi sa, podľa našich informácií, spomína aj Bytča.
Starostom a poslancom sa to nepáči
„Viem o tom a vraj je to už rozhodnuté. Myslím si, že to nie je dobré riešenie. Kvalita poskytovania prvej pomoci lekárom alebo záchranárom je predsa rozdielna. Určite sú situácie, kedy si zásah pacienta vyžiada odbornú pomoc. Je to však zrejme otázka peňazí a nás sa nikto na nič nepýtal,“ hovorí starosta Štiavnika Štefan Vároš.
Starostovia Hlbokého nad Váhom Dušan Pinčík a Súľova- Hradnej Jaroslav Bušfy dokonca zostali našou informáciou zaskočení. „Bolo by to zlé. Čím ďalej sa o nás menej starajú,“ povedal Dušan Pinčík. „Záchranka chodí, keď už je situácia naozaj vážna. Ide o našich ľudí a čo sme my, podradnejší občania ako ostatní?“ doplnil ho Jaroslav Bušfy.
Prekvapený ostal aj člen mestskej rady v Bytči Peter Bologa: „Zaskočili ste ma. Verím, že sa s tým dá ešte niečo urobiť."
Rozhodne ministerstvo zdravotníctva
Boris Chmel z operačného strediska tvrdí, že týmto krokom ide o racionalizáciu a zefektívnenie záchrannej zdravotnej služby. Vypracovali si vraj analýzu, ktorá zahŕňa množstvo faktorov a dospeli k zisteniam, že časť zásahov bola smerovaná k menej závažným stavom, ktoré odborne zvládne aj posádka bez lekára. Momentálne má analýzu v rukách ministerstvo zdravotníctva, ktoré o zmene rozhodne. „Zmeny konkrétnych posádok ešte nie sú presne určené a rezort o nich rozhoduje, takže k jednotlivým okresom je predčasné sa vyjadrovať,“ hovorí Boris Chmel a dodáva: „Čo je veľmi dôležité, súčasný počet ambulancií záchrannej zdravotnej služby zostáva zachovaný – je a bude ich 280, takže ich dostupnosť pre ľudí bude rovnaká ako doteraz. Tam, kde bude potrebná posádka
RLP, bude aj vyslaná tak, ako je to doposiaľ a v žiadnom prípade nemôže prísť k obmedzeniu neodkladnej zdravotnej starostlivosti.“
Operátor na tiesňovej linke 155 vraj vyhodnotí, či k prípadu vyšle RLP, alebo RZP. „Aj lekár, rovnako ako zdravotník, vedia kvalifikovane poskytovať prvú pomoc, aj zdravotník vie kvalifikovane resuscitovať pacienta, čo má dokonca aj v náplni práce a na čo má aj vzdelanie,“ dodal hovorca Operačného strediska. Podľa informácií, ktoré získal Žilinský večerník, to však nie je celkom jednoznačné. Ak totiž začne resuscitovať pacienta záchranár, nemôže s oživovaním prestať. Na rozdiel od lekára nemôže ani podať všetky potrebné lieky. No a záchranár nemá možnosť ani po ošetrení nechať pacienta v domácej liečbe, ale musí ho bezpodmienečne zaviesť na ošetrenie do nemocnice. V tom čase nebude záchranka voľná na ďalšie výjazdy. Navyše, ak bude pri výjazde
potrebný aj lekár, poslať môžu najbližšiu RPL zo Žiliny, čo podstatne predĺži čas. To je v 30-tisícovom okrese v náročnom, členitom teréne veľmi podstatná záležitosť.
Starostovia sa navyše pýtajú: „Prečo by v iných okresoch lekára mali mať a my nie? Či naši občania neplatia rovnako dane? Alebo sme občania druhej kategórie?“ <
Michal Filek
Snímka archív
