Ako sa vám tu hralo?
Som prekvapený, v Žiline som totiž už dávno nehral. Teda, hral som pre nejaké firmy, ale regulárny koncert už dávno nie. Ale mal som unplugged turné, naposledy v Amerike, v Austrálii a v Bruseli, a bol som ohromený z toho, že ľudia reagovali aj na detské piesne (smiech). Zistil som, že to bola vlastne generácia mladých ľudí.
Býva teda na vašich koncertoch tradícia, že pridávate aj detské piesne?
Nuž, detské piesne pre mňa vyjavovali slobodu vyjadrovania. To, že deti sú nezakomplexované, je pre mňa ako pre textára veľká výhoda. A dá sa v nich používať humor, ktorý je mne osobne v textovaní blízky, alebo nadhľad. Môžem si v nich v podstate dovoliť otvoriť si „hubu“. Pre mňa je to srdečná záležitosť a bol som zaskočený, ako dobre na detské pesničky ľudia reagujú.
Ako u vás prebiehali prípravy na Vianoce?
Musím povedať, že nie som veľmi konvenčne zmýšľajúci človek, takže moje Vianoce spočívajú v tom, že sa teším, že ľudia prestanú telefonovať, prestanú posielať SMS‑ky a o mailoch už vôbec nehovorím. Vždy si kúpim kapra a český aj slovenský mobil venujem jemu. Hodím mu ich do vane a vravím: „Telefonuj si frajerkám, pred smrťou máš na to právo.“ Každý mi potom hovorí, že sa mi nevie dovolať, a ja na to: „No bodaj by nie, keď teraz telefonuje kapor.“
A čo potom s tým kaprom?
Nič. Akurát ho zjeme (smiech). Však si zavolal – za výhodné ceny mal nekonečné minúty zadarmo.
V akom časovom predstihu kupujete darčeky?
Darčeky nakupujem už v novembri. Ja som taký „nakupovací“ typ. Mám rád nakupovanie, ale vtedy, keď tam nie je strašné kvantum ľudí.
Aké sú tradície, ktoré dodržiavate na Štedrý deň?
Najradšej som v úlohe manželky „akože“ čakajúcej na manžela, ktorý umláti kapra tĺčikom.
Držíte pôst, aby ste videli zlaté prasa?
Nie, nie, to určite nie. Ja bankujem s úplne inými bankami (smiech).
A čo Štedrá večera? Máte aj vaše bobáľky pochádzajúce z východu?
Nie, ja aj tak nie som typický východniar, skôr hybrid. Časť rodiny je z Trnavy, časť z Dunajskej Stredy, časť z Nitry a ja som sa len narodil na východnom Slovensku. Nemôžem sa za nikoho postaviť, držať žiadny transparent. Takže bobáľky nie, ale kapustnicu zbožňujem. To je jedlo, ktoré čím viac prihrievate, tým je lepšie. A kaprovi sa, samozrejme, neubránim.
Aký najkrajší darček ste dostali na Vianoce?
Ja radšej darujem darčeky, než dostávam, ale spomínam si na jeden. Hrali sme vianočný koncert v pražskej Lucerne a zrazu z hornej lóže niekto hodil na pódium cibuľu. Najprv som si myslel, že je to vyjadrenie negatívneho pocitu z mojej muziky. Tak som si to naschvál nevšímal. A keď mi všetky veci, vrátane tej cibule, doniesli do šatne, našiel som na nej lístoček s textom: „Kdyby nebylo tvých písniček pro mně, tak je všechno k pláči.“ Toto sa mi zdalo ako pekný darček. Takže ďakujem za tú cibuľu.
Petra Vörösová
Snímky Martin Valkovič
