Krylonoce začali pôvodne v Čechách. Teraz ich už druhý rok chystáte na Slovensku. Prečo?
Krylonoce sú festival s dlhoročnou tradíciou. Založil ho Pepa Nos, ktorý sa zhostil odkazu Karla Kryla a prvých šesť či sedem ročníkov bol skutočne v Čechách. Na základe nášho kamarátstva, keď sme spolu odohrali niekoľko koncertov, sme sa rozhodli, že značku posunieme zase na Slovensko, do Žiliny. Ku Krylovi sa hlásia nielen Česi, ale aj my Slováci, takže to má určite zmysel.
Prvý ročník ste zorganizovali minulý rok. S akým ohlasom?
Išli sme do neznáma, neboli sme si úplne istí, ako to medzi ľuďmi zafunguje. S dramaturgiou českých pesničkárov nám pomáhal aj Pepa Nos. Urobil nám aj vo svojom mene reklamu, takže prišli v hojnom počte a minulý ročník sme tu mali naozaj reprezentatívnu vzorku. Veľkou hviezdou bol Jarek Nohavica, vystúpil aj Pepa Nos s dcérou, brat Karla Kryla Jan, ktorí zastrešovali tradičný folk. Zo Slovenska vystúpili Soňa Horňáková z Bratislavy, z východu Edo Klena a Števo Šanta. Ja som zastupoval žilinskú folkovú scénu. Ohlasy boli na konci veľmi dobré. Ľuďom sa myšlienka zapáčila, veď sa nám podarilo vypredať veľkú sálu Domu odborov.
Takže pred vami je druhý ročník.
Rozhodli sme sa, že budeme pokračovať. Boli by sme veľmi radi, keby sa nám podarilo zopakovať úspech prvého ročníka. Verím, že si už ľudia budú ľahšie hľadať cestu do hľadiska.
Aké zmeny ste prichystali?
Zostali sme verní pôvodnej dramaturgii. Avšak urobili sme zmenu termínu, ktorý sme spred vianočného obdobia posunuli smerom k 17. novembru. Festival totiž vzdáva poctu Karlovi Krylovi ako pesničkárovi a básnikovi, ale dávame si za cieľ tlmočiť aj jeho dlhodobý odkaz a posolstvo, ktoré nám zanechal a ktoré je najaktuálnejšie práve 17. novembra. Druhou zmenou bude to, že sme skrátili celkový čas. Bol to totiž maratón od druhej popoludní do jedenástej večer. Usúdili sme, že diváci preferujú kratšie akcie, takže začneme o piatej a skončíme po desiatej večer. Myslím si, že sa to už bude dať zvládnuť v jednom ťahu.
Aký program ste pre ľudí pripravili?
Ponuka pesničkárov je opäť bohatá. Tradičný folkový prejav zastupuje Peter Janků z Bratislavy, ktorý robí svojím spôsobom angažované, krylovské pesničky. Pepa Nos je predstaviteľom uličného folku, spieva pesničky inklinujúce cez satiru až ku groteske. Sú to však texty, nad ktorými sa dá zamyslieť. Opäť nás vystúpením poteší aj Jan Kryl, ktorý zahrá svoje, ale aj bratove skladby. Tešíme sa aj na známu dámu slovenského folku Zuzanu Homolovú. Vystúpi s muzikantmi, s ktorými tvorí zoskupenie Trojka. Bude to folkovo–folklórne vystúpenie, ktoré bude príjemným spestrením večera. Spomenúť musím aj svoju maličkosť. Zahrám aj nové pesničky, ktoré som zložil v čase od minulých Krylonocí. Ako predstaviteľ domácej scény sa budem snažiť zaujať textami, ktoré budú ťať do živého. Myslím, že práve na takomto fóre je vhodné zahrať pesničky, ktoré glosujú našu súčasnosť, ktorú denno-denne zažívame. Vyvrcholením koncertu bude vystúpenie Mariána Geišberga, ktorý vystúpi so svojimi tradičnými „šansónovými“ pesničkami. Sprevádzať ho bude jeho syn Martin. Celý koncert sa bude niesť v „krylovskej“ muzikantskej polohe a bude blízky aj jeho poetike.
Čím je dnes Kryl aktuálny? Čím môže osloviť našich súčasníkov?
Odkaz Karla Kryla je stále aktuálny. Ani sme si nemysleli, že po toľkých rokoch od pádu komunizmu budeme na Kryla spomínať ako na človeka, ktorý stále glosuje súčasnosť a ktorého texty nám stále rezonujú ako výsostne aktuálne.
Kde presne vnímate ten jeho odkaz?
Vieme o ňom, že bol antikomunista, ale zároveň aj humanista, pacifista a vychádza mi, že aj socialista. Vyznával a hlásal lásku, bol proti vojne a chcel sociálnu spravodlivosť. Bolo zrejmé, že síce komunizmus nemal rád, ale kapitalizmus v tej brutálnej podobe mu tiež neprirástol k srdcu. Svojimi pesničkami a postojmi sa snažil varovať ľudí pred chybami a nástrahami, ktoré nás môžu postretnúť pri prechode z jedného spoločenského systému do druhého. Bohužiaľ sa stalo, že tí, ktorí ho mali počúvať, tak neurobili. Dnes sa ukazuje, že jeho varovania sa naplnili, že sme sa dostali do situácie, kedy si uvedomujeme, že tie všetky neduhy, pred ktorými nás varoval, sa aj naplnili. A dôsledkom je, že ľudia sú veľmi sklamaní z vývoja, ktorým sme sa 24 rokov uberali.
Je Krylov odkaz pesimistický?
Jeho odkaz a pesničky by sme mohli chápať skôr ako nádej a svetlo v dnešnej dobe. Všetci cítime, že sme uponáhľaní, nemáme čas na pekné veci, ženieme sa za vyšším výkonom, ľudia prestávajú byť ľudskí, prestávajú sa starať jeden o druhého a spoločnosť začína stále viac duchovne chudobnieť. Veľa ľudí reflektuje na súčasnosť tak, že nežijú, ako by chceli, ale ženú sa od rána do večera a vlastne ani nevedia za čím.
Takže sklamanie ľudí by sa dalo liečiť návratom k hodnotám, ktoré hlásal Kryl?
Ľudia na Slovensku dnes pociťujú veľkú frustráciu a sklamanie z toho, že po roku 1989, kedy sme odzvonili komunistickej ideológii a tešili sa na slobodu, teraz zisťujú, že veľa vecí sa pokazilo a spoločnosť všeobecne upadá, čo je veľká škoda. Kedysi bolo všetko relatívne stabilné, mohli sme sa oprieť o kvalitu zdravotníctva, školstva, voľno-časové aktivity, šport, kultúru, hoci s prímesou ideológie. Dnes sa všetko meria len peniazmi. Oficiálna línia je, že kultúra, školstvo či zdravotníctvo musí na seba zarobiť, preto treba rušiť oddelenia v nemocniciach, zlučovať triedy v školách či nepodporovať serióznu pôvodnú slovenskú tvorbu, ktorá sa zrovna neprezentuje veľkou show v televízii. Keď sa má robiť rozvoj v hociktorej oblasti, tak všetko naráža na nedostatok prostriedkov. Popri tom však vidíme mnohomiliónové úniky peňazí, ktoré by bohato stačili na to, aby tieto odvetvia fungovali.
Takže, aj keď máme slobodu a relatívny blahobyt, v mnohom zažívame úpadok našej spoločnosti...
Máme tu množstvo luxusných obchodných domov, chodí tu veľa drahých áut, ale počnúc od starostlivosti štátu o občanov, cez infraštruktúru, až po celkové morálne nastavenie celej spoločnosti zaznamenávame kvalitatívny úpadok a zároveň množstvo duchovnej prázdnoty. Vnímam to veľmi intenzívne a myslím si, že nie som sám. Cítim obrovskú absenciu vzorov, žiarivých príkladov, osobností. Česť výnimkám. Veľmi mi vadí, že základné ľudské vlastnosti poctivosť, skromnosť, pracovitosť či slušnosť sa dnes neoceňujú. Naopak, nosí sa agresivita, arogancia, nablýskaná vizáž a čo najviac kriku. Stratili sa lídri, o ktorých sa dá oprieť. Hlavne však ich skutky bez prázdnych slov, pretože krásne sľuby počúvame permanentne. Cítime sa doslova klamaní na každom kroku a, bohužiaľ, práve z toho pramení skepsa a dezilúzia ľudí. Dostali sme sa do bludnej slučky, z ktorej akoby nebolo východisko. A práve o tomto sú Krylonoce s odkazom Karla Kryla. O zažatí svetielok nádeje, o hľadaní návratu k ozajstným hodnotám. O humanizme, pacifizme, antiboľševizme...
Hviezda minulých Krylonocí Jarek Nohavica.
Michal Filek
Snímka archív