Futbalové súťaže v regióne štartujú už tento víkend. Do Horúceho kresla sme si preto pozvali predsedu Oblastného futbalového zväzu Žilina Igora Krška.
V Horúcom kresle s moderátorom Michalom Filekom.
Skončili sa MS vo futbale. Čo poviete, vyhrali Nemci zaslúžene?
Pre mňa boli favoritmi od začiatku. Potvrdili to, čo som od nich očakával. Čakal som, že sa dostanú minimálne do finále. Vyhrali úplne zaslúžene, nikto s tým nemôže mať problém. Boli jednoznačne najstabilnejším tímom s najvyrovnanejším kádrom.
Nemecko by mohlo byť vzorom aj pre náš futbal?
Ja sa rád držím pri zemi. Áno, treba si povedať, že Nemecko je náš vzor. Treba povedať, že aj im trvalo roky, aby nastavili systém fungovania nielen futbalu, ale aj štátu. Po vojne bolo Nemecko zničené. Trvalo im desaťročia, kým sa dostali tam, kde sú. Dnes sú úspechy Nemecka viditeľné, ale dosiahli ich dlhodobou koncepčnou prácou. To potrebujeme aj my. Nemôže sa tu stratégia športu meniť podľa toho, kto je práve pri moci.
Ste vyštudovaný železničiar. Ako ste sa dostali k futbalu?
Priviedol ma k nemu môj otec. Zobral ma za ruku, ešte som ani rozprávať nevedel, a už som stál na ihrisku. Za vzťah k futbalu vďačím hlavne jemu. Pretavilo sa to do toho, že od futbalistu, cez rozhodcu a funkcionára som dnes v pozícii v ObFZ, ale aj SsFZ. Za vzťah k železniciam vďačím zase starému otcovi, ktorý bol tak isto železničiarom.
Na akej úrovni ste hrávali?
Hrával som v súťažiach v ObFZ, takže ich poznám veľmi dobre. Aj ako rozhodca som pískal v tých súťažiach. Poznám veľmi dobre situáciu a problémy, ktoré súvisia so životom vo futbale na dedinách.
Zastávate aj vysokú manažérsku funkciu. Zvládate popri tom aj prácu futbalového funkcionára?
Oblastný futbalový zväz nie je o Igorovi Krškovi. Mám okolo seba, v komisiách a vo výkonnom výbore ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť. Keby to tak nebolo, určite by som nestíhal. Pred voľbami som mal dilemu, či do toho ísť. Je to časovo náročné, ale funkcia predsedu je o manažovaní ľudí a procesov, menej už o samotnom výkone. Na to mám profesionálneho zamestnanca Milana Matejčíka, ktorý zvláda úlohy dennej agendy. Dôležité rozhodnutia sú na výkonnom výbore.
Aké povinnosti vám vyplývajú z funkcie podpredsedu SsFZ?
Oblastný futbalový zväz Žilina je najväčším v rámci SsFZ. Je nepísaným pravidlom, že predseda ObFZ je zároveň vo výkonnom výbore SsFZ. Som podpredsedom SsFZ za severnú časť.
Poznáte futbalový život detailne. S akými najväčšími problémami sa boria kluby v našom regióne?
Ja som na kluby v našom regióne hrdý. Na to, že dokážu v tomto systéme a pri týchto podmienkach v obciach a mestách fungovať. Treba si uvedomiť, že najväčšími sponzormi futbalu sú miestne samosprávy. Keby tie nedávali do futbalu peniaze, tak by bol veľký problém s udržateľnosťou futbalu. Keď som si pozrel štatistiky, tak v stredoregióne jedine tri oblasti z deviatich nemali úbytok družstiev – Žilina, Dolný Kubín a Martin. V južnej časti stredoregiónu bol znížený počet mládežníckych družstiev o 169. To je obrovské množstvo klubov, ktoré z nejakých dôvodov ukončili svoju činnosť. My sme si zadefinovali ako jednu z podmienok účasti v I. a II. triede dospelých povinnosť mať mládežnícke družstvo. Možno sa zdá, že kluby do niečoho nútime. Ale ak by sme to neurobili, je otázka, či nepôjdeme cestou mínus 169 mládežníckych družstiev. To si vynásobte číslom 15, toľko je v družstve v priemere detí a pýtam sa, čo im ponúkneme, keď im nedáme možnosť hrať futbal alebo robiť iný šport? Čo im zostáva? Internet, Facebook, prechádzky po meste, alkohol, drogy! Pýtam sa, čo je lacnejšie?
Máme na to nastavenú aj legislatívu?
Cítime nedostatok podpory zo strany štátnych orgánov. Všetci rozprávajú o mládeži, ale ja sa pýtam, aké sú konkrétne kroky? My ako ObFZ nedostaneme ani euro, ktoré by sme mohli prerozdeliť družstvám na činnosť. V rámci dobrých vzťahov sme podpísali zmluvu so sponzorom, ktorý aspoň družstvám dospelých materiálne pomôže. Ale toto nie je systém. Toto je o chcení samospráv, priateľov futbalu, podnikateľských subjektov. Ale chýba tu systém financovania športu.
Zákon o športe konečne naberá nejaké kontúry. Otázka je, čo bude obsahovať. Nepoznám jeho detaily. Ale konečne tu bude nejaký legislatívny rámec, aby sa športu pomohlo. Vybudovanie ihrísk, ktoré mnohí kritizovali, bolo výborným nápadom. Sú to jediné novovybudované miesta, kde sa môže športovať. Problémy sú s telocvičňami, športovými halami, účelovými zariadeniami na šport. Zelené plochy, kde sa mohlo športovať, boli predané developerom. To je celospoločenský jav. Pýtam sa, kedy sa spamätáme a začneme investovať do športu? Alebo je pre nás lepšie platiť niekoľkotisícové liečenie alkoholikov, drogovo závislých detí, mládeže? Alebo zainvestujeme, aby sme mladým dali alternatívu?
Štartujete súťaž prípraviek. Aký je to projekt?
Pred časom sme mali v okrese veľmi dobrú dvojičkovú súťaž mladší – starší žiaci. Bolo v nej 14 družstiev. Ale aj z dôvodu, že sme museli dopĺňať krajské súťaže, lebo tam bol nedostatok klubov, nám zostalo málo družstiev, ktoré by mohli hrať túto súťaž. Teraz ideme do súťaže prípraviek práve preto, aby sme tie najmenšie deti dostali do futbalu. Ale je to zase o tom, že musia chcieť najmä kluby. Musí byť v prvom rade záujem od nich. Pokiaľ kluby nepochopia, že to nerobia pre nás, ale pre rozvoj samotných detí a pre rozvoj a propagáciu obce, tak sa nepohneme ďalej.
Diváci z Akadémie Juventus Žilina.
Chápu to kluby?
V posledných rokoch nastal v ponímaní futbalu rapídny skok. Zmenilo sa funkcionárske obsadenie, ale aj prístup obcí, o čom svedčí, že došlo k výraznej modernizácií ihrísk, šatní. Väčšinou to financovali obce, lebo si uvedomili, že ihrisko a areál nereprezentujú len telovýchovné jednoty, ale aj obec ako takú. Roky rokúce bol problém so sociálnymi zariadeniami v Hornom Hričove. Dnes majú jeden krásny, útulný areál. Štiavnik roky rokúce mal hrozné ihrisko, do kopca. Dnes je to o niečom inom. Nededza, Kamenná Poruba, buduje sa v Stráži, Krasňanoch.
Nemecko po neúspechu na Euro 2000 začalo budovať futbalové akadémie, zameralo sa na mládež a dnes sú majstri sveta. Inej cesty asi niet ani u nás.
Nemecko je krásny príklad. Treba si však povedať, aké sú podmienky a financovanie športu v Nemecku a u nás. U nás takisto vznikajú akadémie pri kluboch v najvyššej súťaži. Klobúk dole za to, že sa do toho pustili. Princíp je dobrý, ale nemyslím si, že akadémie fungujú tak ako v Nemecku. Trošku ma mrzí, že Žilina je stotisícová aglomerácia a máme tu jediný klub, ktorý rieši mládež. Teraz vzniká druhé združenie – Akadémia Juventus, ktoré bude riešiť mládež. Ale zoberte si Banskú Bystricu, kde sú minimálne štyri kluby, ktoré majú mládežnícke družstvá vo všetkých kategóriách. Myslím si, že rodičia radi podporia klub, ktorý má transparentné financovanie, v ktorom sa deťom venujú. U nás to však nie je financované systémovo.
Majú samotné deti záujem o šport?
Vždy je to otázka ponuky. Keď im ponúknete športovanie, priestor, kolektív, tak áno. Musia tam pre niečo ísť. Niekedy je hranica medzi chcením a nechcením veľmi tenká. Pre chlapca je jednoduchšie sadnúť si za počítač. Ale zavolajme ho hrať futbal, dajme mu priestory, kde ho má hrať, presvedčme ho, že je to o kolektíve, o spoznávaní a hlavne o perspektíve. Bohužiaľ, príchodom vlny elektronizácie a internetizácie všetko, čo bolo vybudované, odišlo. Dnes sa postupne deti vracajú aj k športu. Ale zase je veľa iných športov, ktoré začali z nuly a dnes majú veľmi dobrú základňu. Deti športovať chcú, len musia vedieť prečo a musia mať perspektívu.
Spomínali ste pripravujúci sa zákon o športe. Čo by mal podľa vás obsahovať?
V prvom rade by mal obsahovať povinnosti štátu v oblasti podpory športu a spôsob financovania a prerozdeľovania prostriedkov. Štát si bude musieť povedať, či sa financovanie športu bude robiť spôsobom, že kto si dokáže utrhnúť viac, ktorý šport je momentálne v kurze, alebo to bude podľa členskej základne, alebo sa to bude robiť podľa úspechov, alebo nejaká kombinácia. Ale štát nie je schopný ufinancovať všetkých 168 druhov športov. Asi si budeme musieť vybrať priority, podobne, ako to urobili Holanďania a Chorváti. Bude sa k tomu musieť pristúpiť.
Máte signály, že to k tomu smeruje?
Ja patrím k najviac diskutujúcim členom na konferenciách Slovenského futbalového zväzu. Snažím sa pomenovať problém pravým menom. Tľapkanie po pleciach nám nepomôže. Pri príprave zákona som spolupracoval. Je niekoľko návrhov a teraz sa to kreuje. Každý, kto je pri tvorbe, sa snaží presadiť si svoje veci. Verím tomu, že sa tam niečo dobré prejaví. Bude to aj otázkou politickej vôle povedať niektorým druhom športov, že peniaze pre nich nebudú.
Čo výnosy z lotérií? Prečo nejdú do športu?
Je to o politických rozhodnutiach. Či pôjde všetko cez štátny rozpočet, alebo si povieme, že príjmy z lotérií a od firiem pôjdu do športu. Je to o nastavení systému. V Česku povedali, že určité percentá z lotérií pôjde priamo do športu. U nás idú všetky príjmy do štátneho rozpočtu, kde je veľa ďalších priorít – zdravotníctvo, doprava...
Žiadny zákon dnes neupravuje ani sponzoring športu.
Toto je veľký problém. Myslím si, že by sa uvoľnili ruky financovaniu športu, keby firmy, ktoré odvádzajú dane zo zisku, mohli časť zisku investovať priamo na sponzoring a vedeli by si to odpočítať z nákladov. Aj toto je otázka pre politikov. Ja by som to privítal. Robí sa však opak. Rozhodcovia platili 5 % daň z dohôd. Dnes už musia platiť raz toľko. To sú opatrenia, ktoré sú proti podpore športu.
Ako ste spokojný s uplynulou sezónou?
Prebehla úplne štandardne. O postupoch sa musí rozhodovať na ihrisku, nech vyhrá lepší, nech postúpi najlepší, nech vypadne najslabší. Presne tak to v minulej sezóne prebehlo. Nikto nespochybňuje postup Štiavnika, Kamennej Poruby, Krasnian, ani Jablonového. Tu sa veľké výkyvy nevyskytli. Samozrejme, k futbalu patria emócie.
Hovoríte, že treba vytvoriť také podmienky, aby kluby mohli hrať v takých súťažiach, na aké majú podmienky. Čo tým myslíte?
My sme to už zaviedli. Máme stanovené štandardy, ktoré musia kluby spĺňať podľa jednotlivých tried. Jedna vec je infraštruktúra – ihriská, šatne. I. trieda je vrcholová súťaž, tak kluby musia mať šatne, teplú a studenú vodu, kvalitné a ohradené ihrisko, zastrešené striedačky. V roku 2005, keď som bol zvolený, to tak nebolo. Druhá vec je, že sa nám nepodarilo zaviesť licencie. My súťažným poriadkom nútime niektoré kluby hrať súťaže, na ktoré nemajú. Či už finančne, alebo hráčsky. Potom sa nám stávajú paranormálne javy, že sa z druhej ligy odhlásia dve družstvá. Alebo Makov v jednej súťaži postúpil a druhú nedohral. Nie je korektnejšie povedať, že nebudem hrať túto súťaž, lebo nemám dostatok peňazí, ale je tu iné družstvo, ktoré má hráčsky káder aj peniaze, ale hrá nižšiu súťaž, a tak si ich vymeníme? Nie je to dehonestácia súťaže, nie je tým ovplyvnená regulárnosť súťaže. Bolo by to v prospech futbalu.
Aká je práca s mládežou v kluboch v regióne?
Základné, minimálne financie na mládež by mali byť zo systému podpory športu. Ak niekto má silného sponzora, nech hrá aj prvú ligu. Ale na tie základné podmienky musia byť peniaze od štátu. A to sa nedeje. My sme národ, ktorý chce výsledky hneď. Ale to je dlhodobá práca. Kým sa vám z desaťročného chlapca stane 18‑ročný futbalista, to je osem rokov tvrdej roboty. Nie každý má na to trpezlivosť. Výchova žiakov stojí nemalé peniaze. A znášajú to vo veľkej miere rodičia. Ale keď na to príde, rodičom sa z predaja nevráti nič. Okrem toho, že sa dieťa zabezpečí. Máme problém s kvalitnými ľuďmi. Ale nemožno sa tomu ani čudovať. Dnes práca nekončí o druhej a človek nemá celé popoludnie voľné. Dieťa končí školu o jednej a je tu veľké časové vákuum, kedy je bez dozoru. Je problém nájsť človeka, ktorý by mal od tretej do piatej s deťmi tréning. Ešte aby bol aj kvalitný tréner, pedagóg a psychológ.
Nie je to ale problém? Veď prvý tréner by mal byť odborník.
Súhlasím. Ale otázka je, čo sa s tým dá robiť. Najdôležitejšie však je, aby to bol človek, ktorý vie pracovať s deťmi. Mal by byť predovšetkým schopný pedagóg. Môže mať PRO‑licenciu, ale keď nevie pracovať s deťmi, je to na nič. V prvom rade potrebujeme z dieťaťa vychovať človeka, až potom futbalistu. Ak mám vychovať len futbalistu, ktorý to nemá v hlave v poriadku, tak je len otázkou času, kedy s futbalom skončí na svojich mentálnych vlastnostiach. Malo by sa pristúpiť k vytváraniu strediskových obcí, kde by bol platený, kvalifikovaný tréner, ktorý sa bude venovať deťom zo širokého okolia.
Majú ľudia futbal radi? Ako sa vyvíja návštevnosť na štadiónoch?
Futbal je odrazom spoločnosti. Dnes je ponuka trávenia voľných chvíľ oveľa bohatšia ako v minulosti. Predtým bol kostol, hasiči a futbal, a nič viac. Ďalšia vec je, že už sa nepracuje do štrnástej a popoludní si môžem riešiť svoje veci na záhrade, okolo domu. Dnes je na to sobota alebo nedeľa. Veľa ľudí využíva víkend na to, aby sa venovali záhrade, rodine, nákupom. Preto je aj návštevnosť na futbale nižšia. To si treba uvedomiť, ale netreba to hádzať len na kvalitu futbalu. Je to celospoločenský jav, týka sa to divadiel, kín... Ale ak futbal niekto robí s nadšením, ľudia prídu. Ale musia prísť do kultúrneho prostredia, medzi kultúrnych ľudí. Futbal má spájať. Po zápase si treba podať ruku, dať si poldeci.
S akými cieľmi idete do ďalších rokov funkčného obdobia?
Mám pred sebou ďalšie vízie. Podarilo sa nám dotiahnuť sponzora pre kluby. Ďalšia vízia je, aby kluby vedeli, prečo nastupujú pod hlavičkou ObFZ, aby sme mládežníkov udržali v takom počte, v akom sú, a nech sa futbal hrá na ihriskách. Aby vyhral najlepší a prehral najhorší.
Od tohto ročníka nastáva reorganizácia súťaží. Ako sa to dotkne klubov v regióne?
Týka sa to klubov na Slovenskej úrovni a v tretej lige. U nás to bude mať dopad len v tom, že možno viac klubov z vyšších súťaží vypadne. My reorganizáciu súťaží neplánujeme. Máme stabilný počet klubov. Sme jeden z mála okresov, kde máme štyri súťaže. Na toto som hrdý, že sa nám to v tejto dobe darí udržať. Rovnako aj v doraste a u žiakov. Teraz ideme do prípraviek. Cieľom je udržať futbal v dedinách. Verím, že najhoršie obdobie už máme za sebou.
Aký je váš najkrajší zážitok v spojitosti s futbalom?
Mám ich veľmi veľa. Precestoval som veľmi veľa futbalových stánkov. Boli sme v Marseilles a na WC mali turecké záchody. Boli sme na zápase Liverpool – Manchester United. Kamarát mi dal lístky, nevedel som, do akého sektora. Nakúpili sme si dresy FC Liverpool, išli sme na miesto a ľudia si ťukali na hlavy, že čo to robíme. Boli sme totiž v sektore Manchestru. Museli sme veci schovať a celý zápas potichu sedieť. Veľký dojem na mňa urobila infraštruktúra na Islande. Je to malá, asi 120‑tisícová krajina, ale majú neskutočne veľa ihrísk a všade na nich boli deti. Od rána do večera hrali futbal. Ja si neviem predstaviť, že by na hlavnom štadióne trénovali žiačikovia. Tam deti boli ráno na hlavnom ihrisku. Veľmi silný zážitok mám aj zo Štiavnika, kde sa futbalisti vyzbierali na pomoc pre chorého chlapca.
Chystáte so spoločnosťou DOXXBet a Žilinským večerníkom súťaž o najkrajší gól mesiaca. Ako bude prebiehať?
Budeme o tom ešte informovať. Musíme dotiahnuť podrobnosti. Som rád, že sa k nám pridal aj Žilinský večerník a takáto súťaž pomôže k propagácii futbalu. Budem rád, ak sa do súťaže zapojí čo najviac ľudí.
Spečatenie dohody so spoločnosťou DOXXbet.
Michal Filek
Snímky Anna Metlická
