Druhá svetová vojna zanechala väčšinu európskych krajín v totálnom chaose a Francúzsko nebolo vonkoncom výnimkou. Počas rokov konfliktov trpela nielen populácia, ale tiež priemysel, ktorý skončil dokonale vyžmýkaný potrebami zbrojenia, a tiež zničený častým bombardovaním. Práve v tejto dobe, ktorú by sme mohli nazvať najväčšou rekonštrukciou Európy, bol dopyt po nákladných automobiloch neskutočne veľký. Konštruktéri domácej automobilky Citroën sa preto pustili do projektu ľahkého úžitkového auta ihneď, ako to bolo možné.
Stála pred nimi však skutočne ťažká úloha - bez akejkoľvek zložitejšej technológie vyrobiť funkčný model, a to v čo najkratšom čase. Ako to už v týchto prípadoch býva, prehrabali všetky pôvodné diely, čo ostali a novinku doslova poskladali. Ako darca orgánov poslúžil najmä predvojnový model Traction Avant, ktorý so svojou koncepciou pohonu predných kolies a nezávislým zavesením podvozku spôsobil absolútnu senzáciu.
Z tak úžasných dielikov mohla vzniknúť iba rovnako skvelá skladačka, a preto sa nový model H zaradil medzi najinovatívnejšie autá histórie. Hranatá dodávka bola totiž prvým nákladným autom so samonosnou karosériou, bez typických výstuh, ktoré nahradilo práve rebrovanie vonkajších plechov. Tie boli totiž nielen jednoduchšie na výrobu, než klasické ladne tvarované karosérie vtedajších áut, ale dodávali karosérii tiež potrebnú tuhosť. Okrem svojho typického zovňajšku sa však nový Citroën pýšil tiež nezávislým zavesením kolies, hrebeňovým riadením, bočnými dverami v nakladacom priestore a tiež skvelou nosnosťou atakujúcou hranicu 1,5 tony. Vďaka pohonu predných kolies bola navyše ložná plocha dokonale rovná a hlavne veľmi nízka, vďaka čomu bolo auto využívané napríklad aj na prevoz koní.
Ihneď po svojom predstavení zožala táto „vlnkovaná“ nádhera obrovský úspech a vďaka jej nasadeniu takmer vo všetkých štátnych i súkromných podnikoch sa zakrátko stala každodennou súčasťou francúzskej dopravy. Počas 34 rokov jej produkcie zišlo z výrobných liniek vo Francúzsku a Belgicku takmer pol milióna kusov, ktoré od začiatku do konca vyzerali takmer úplne rovnako. Pohon týchto vozidiel vo Francúzsku prezývaných šalátový kôš či prasací rypák zabezpečovali benzínové motorizácie s objemom 1,6 a 1,9 litra a tiež poriadne hlučný diesel, ktorý s rovnakým výkonom ponúkol trochu vyšší krútiaci moment. Nezaťažená dodávka tak mohla svižne uháňať až stovkou, čomu napomáhali aj dobré jazdné vlastnosti podvozku.
V rámci osláv sedemdesiatky tohto unikátneho vozidla si francúzska automobilka určite pripravila niečo špeciálne, avšak na to si budeme asi musieť ešte chvíľku počkať. Nečakal však talentovaný dizajnér David Obendorfer, ktorý s pomocou talianskej spoločnosti FC Automobili stvoril unikátny retro kit, vďaka ktorému sa legenda môže vrátiť späť na cesty. Stavebnica používa pre základ modernej reinkarnácie aktuálny model Citroën Jumper, ktorý pretvára pomocou vlnitých panelov a ikonických svetlometov. V pláne pritom nie je len štandardná celoplechová dodávka, ale tiež verzia s oknami, „odťahovka“ či obytná verzia. Celkový počet týchto retro krásavíc by mal byť len 70 kusov a všetky prestavby budú realizované výhradne v sídle talianskej spoločnosti.
