Výrazne otriasla celou slovenskou spoločnosťou, neustále zapĺňa titulné strany domácej i zahraničnej tlače a púta pozornosť mnohých vplyvných svetových médií. Vražda investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk a jeho priateľky vyvoláva obrovské emócie, podnecuje k verejným pochodom či otvoreným diskusiám. Jedna z nich sa iba pár dní po smutnej udalosti uskutočnila aj v Žiline. Pozvanie na ňu prijali redaktor RTVS Michal Katuška, novinárka a zakladateľka portálu Omediach.com Miroslava Kernová a vedúci zahraničného spravodajstva denníka SME Matúš Krčmárik.
UDRŽAŤ ŠTANDARDNÝ VZŤAH
„Pokiaľ ide o súčasnú atmosféru v médiách, dá sa to zhrnúť nasledovne. Kým v minulosti bola novinárska práca považovaná za určitú prestížnu vec, dnes je v očiach mnohých ľudí braná úplne inak. Často sa hovorí, že novinári sú zapredaní a tak či tak idú v konečnom dôsledku proti vláde. V takejto nálade je dôveryhodnosť novinárskeho povolania v porovnaní s minulosťou naozaj nižšia,“ hovorí Matúš Krčmárik z denníka SME. Podľa slov novinárky a zakladateľky portálu Omediach.com Miroslavy Kernovej je atmosféra medzi vládnou mocou a novinárskou obcou napätá už dlhodobo. „Je všeobecne známe, že či už premiér, alebo mnoho ďalších politikov jednoducho nemajú radi novinárov. Vedia však, že keď potrebujú k ľuďom dostať informácie, s médiami musia udržiavať aspoň určitý štandardný vzťah. Premiér Robert Fico však dlhodobo degraduje prácu serióznych médií a tých, ktorí upozorňujú na rôzne kauzy či prešľapy. Je fakt, že na tlačových besedách napríklad odpovedá najmä bulvárnym novinárom, naopak, na seriózne médiá často nereaguje,“ vysvetľuje Miroslava Kernová. Podľa Michala Katušku z verejnoprávnej RTVS je vplyv politikov na formovanie verejnej mienky a obrazu, aký majú novinári pred verejnosťou, nepochybne veľký.
HĽADAŤ VÄZBY A PREPOJENIA
Cítiť sa v novinárskej práci slobodne je podľa slov novinárov nevyhnutné. „Pokiaľ by som sa vo svojej práci v RTVS necítil slobodne, v danej inštitúcii by som nepracoval. Dokážem skonštatovať, že do prípravy, tvorby a formovania materiálov nám nikto nezasahuje a rovnako neregistrujem žiadne tlaky či vplyvy. Spravodajský tím je natoľko motivovaný, že pokiaľ by tam niečo také bolo, verejnosť sa to veľmi rýchlo dozvie,“ tvrdí redaktor RTVS, podľa ktorého sú dôležité aspekty slobodnej práce novinára najmä o vytváraní prostredia, ale aj o tom, akým spôsobom stojí za novinármi ich šéf, ako sa s ním môžu radiť a aká je dôvera medzi novinármi a ich nadriadenými. „Cítim sa slobodne, no nemyslím si, že je to tak u všetkých novinárov. Počas toho, ako sledujem médiá, vidím často témy, ktoré „promujú“ danú skupinu. No čitatelia sú natoľko pozorní, že rôzne záujmy dokážu úspešne odhaľovať. V súčasnej dobe tiež vo veľkej miere rezonuje aj téma početných tímov internetových trolov, pred ktorými by mali byť ľudia obozretní,“ upozorňuje novinárka Miroslava Kernová. Investigatívna práca, v ktorej zavraždený novinár Ján Kuciak vynikal, je podľa nej prapodstata novinárskej práce. „Investigatíva je základ a pravý dôvod novinárčiny. To, že dnes sa vo veľkom píšu i bulvárne články, nie je pravá novinárska práca, ale „beh za peniazmi“. Jej prapodstata spočíva v pozeraní sa politikom na prsty a pomoci ľuďom. V rámci investigatívy však nemusí ísť len o odhaľovanie rôznych politických káuz, ale aj o riešenie bežných občianskych záležitostí. Ján Kuciak nebol výrazný novinár, nechodil po diskusiách. On sedel nad papiermi a registrami a fakty vedel unikátne pospájať. Išiel po témach a podarilo sa mu odkryť mnohé veci. Keď sa pozriete na webovú stránku Aktuality.sk, titulky článkov jednoznačne vypovedajú o dosahu na najvyššiu moc,“ podrobne vysvetľuje Miroslava Kernová. Jánovi Kuciakovi sa podľa jej slov vzhľadom na jeho mladý vek podarilo poukázať na veľké veci. Ako ďalej dopĺňa Michal Katuška z RTVS, Ján Kuciak vždy tvrdil, že táto práca má zmysel práve vtedy, pokiaľ sa ide v téme do hĺbky a následne sa niečo zistí.
NECHCEME SA JEJ VZDAŤ
„Investigatívna žurnalistika je dôležitá preto, aby sa medzi ľuďmi, ktorí sú platení z našich financií a mali by pracovať v náš prospech, odhaľovali prepojenia a väzby. Keď som robil rozhovor s bývalým šéfom investigatívy v New York Times, hovoril, že človek dostane na prácu napríklad rok, počas ktorého si môže všetko overovať či rešeršovať. Zhodneme sa snáď v tom, že nejakú investigatívu mať musíme. Hľadáme kompromis, kedy si človek rieši svoje každodenné pracovné veci a popritom si nájde čas aj na skúmanie rôznych zdrojov a určitý rešerš. Investigatívy sa vzdať určite nechceme,“ tvrdí Matúš Krčmárik z denníka SME. Miroslava Kernová neskôr poukazuje aj na osobné skúsenosti s vyšetrovaním polície pri vyhrážkach. „Mám skúsenosť s dlhodobým vyhrážaním. Prvá skúsenosť s políciou bola taká, kedy mi povedali, že na podobné správanie musím byť zvyknutá. Stretla som sa skôr s takým latentným postojom. Viem však aj o skúsenostiach iných novinárov, ktorí poukázali na mnohé kauzy a dostali sa do situácií, kedy sa to ani nezačalo riešiť. Možno si polícia až tak neuvedomuje, na čo sú investigatívni novinári,“ konštatuje Miroslava Kernová. „Sme v atmosfére, kedy určité premisy v spoločnosti hovoria o tom, že polícii sa nedá dôverovať a v mnohých prípadoch nekoná. V polícii je však množstvo šikovných vyšetrovateľov i bežných policajtov, ktorí si robia svoju prácu dobre. Majú isté postupy, riešia mnohé veci, ktoré sa často novinári a verejnosť ani nedozvedia. V tomto prípade ide z mojej strany skôr o zachovanie diskurzu, nie obhajovanie polície. Podľa môjho názoru im niektoré postupy zväzujú ruky a nemajú takú slobodu, akú má novinár, ktorý si ide preverovať veci,“ tvrdí Michal Katuška, podľa ktorého by investigatíva mohla byť polícii nápomocná, novinári majú totiž často oveľa viac informácií.
SKLADAJÚ MOZAIKU
Podľa Miroslavy Kernovej novinári skladajú určitú mozaiku a zistené informácie „dávajú von“. Pri svojej činnosti však musia počítať so zodpovednosťou za to, čo publikujú. „Pri svojej práci som sa pustil do viacerých tém, no pokiaľ by som zverejnil informácie, ku ktorým som sa dopátral, ohrozil by som zamestnancov polície, ktorí pracujú v utajení, alebo by som určitým spôsobom zasiahol do vyšetrovania. Zmyslom novinárskej práce nie je poškodzovať verejnosť, ale to, aby dostávala informácie, na ktoré má právo. Sú tam však isté hranice, ktoré sa neprekračujú,“ upozorňuje redaktor RTVS. „Rozdiel medzi novinármi a vyšetrovaním polície je ten, že ľudia si myslia, že novinár môže zverejniť svoj dojem a nemusí mať dôkazy. Musí ich mať, no dôležité je zverejniť aj ten dojem,“ tvrdí Matúš Krčmárik z denníka SME. Medzinárodná mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) každoročne vydáva správu o slobode médií vo svete, ktorej súčasťou je aj rebríček umiestnenia krajín. Slovensko sa v ňom v roku 2017 umiestnilo na 17. mieste. „Premiér neustále prízvukuje, že novinári sa nemajú prečo sťažovať, majú perfektné podmienky a absolútnu slobodu médií. Ide o rebríček, v ktorom sú zahrnuté i africké krajiny, v ktorých sa novinári neodvážia len tak niečo povedať, pretože ich môžu popraviť,“ vysvetľuje Miroslava Kernová, podľa ktorej sa situácia novinárov v porovnaní s tou spred 4 či 5 rokov vo svete celkovo zhoršila. „Vražda slovenského novinára pritiahla takú veľkú pozornosť aj medzinárodných organizácií práve preto, že tu nastáva otázka, či teraz vôbec môžeme písať o nejakých investigatívnych veciach. Ján Kuciak minulý rok upozorňoval, že mal vyhrážky. Polícia si to 44 dní prehadzovala z oddelenia na oddelenie. Ako bol chránený človek, ktorý oznámil, že sa necíti bezpečne? Kauzy, o ktorých písal, sa teraz zdieľajú v oveľa väčšej miere. Kontaktujú nás zahraniční novinári, ktorí chcú informácie. Vláda sa dostáva do veľkého tlaku, ktorý nezažívala napríklad ani pri protikorupčných pochodoch,“ hovorí novinárka.
MOŽNO ZANECHAL ODKAZ
„Na základe reakcií a vyhlásení novinárskej obce sa novinári touto udalosťou nenechajú zastrašiť a na témach budú pokračovať. Ľudia, ktorí si objednávajú vraždy, robia chyby. Mysleli si, že zabránia, aby informácie prenikli na povrch. No malo to celkom opačný efekt, kedy sa práve upozornilo na texty, ktoré novinár písal. Tento prípad novinárov určitým spôsobom zomkol a rovnako sa ukázala jedna pozitívna vec. Ján Kuciak počas celej doby spolupracoval aj s ostatnými investigatívnymi novinármi,“ konštatuje. Hoci novinári v súčasnosti zomierajú po celom svete, upustenie od investigatívy nehrozí. Investigatívna práca je podľa redaktora denníka SME stále atraktívna aj pre mladých ľudí. „V redakciách, ktoré sa zaoberajú investigatívnou činnosťou, teraz môžu nastať určité zmeny. Možno si zadefinujú nové postupy či zdieľanie informácií. Je možné, že Ján Kuciak, ktorý bol ochotný zdieľať všetky tie informácie cez ďalších novinárov, nám takýmto spôsobom zanechal aj určitý odkaz,“ dodáva na záver Michal Katuška.
