Katarína Ledajová vždy túžila pracovať a zároveň cestovať. Tento sen, kde spojila príjemné s užitočným, sa jej splnil na Islande. „Chcela som niekam ísť a Island bol na mojom zozname krajín, ktoré som chcela navštíviť,“ povedala pri našom spoločnom rozhovore. Najskôr sa nakontaktovala na svojho budúceho šéfa, ktorý na Islande vlastnil hotel, reštauráciu a kemp. „Vôbec som nevedela, čo ma čaká, nebola som si istá, do čoho idem,“ prezradila svoje prvotné obavy. „Až tam som zistila, že Islanďania sú pohodoví, pokojní flegmatici.“
NA OSTROVE STRÁVILA TAKMER ROK
Katka mala plán stráviť na Islande jeden rok. A tak sa aj stalo. „Vycestovala som minulý rok v januári,“ povedala. Zamestnala sa a už po prvej výplate si mohla dovoliť ísť spoznávať krajinu. Najskôr pracovala v hoteli, neskôr už len v kempe. „Chcela som byť vonku na vzduchu, preto som si zvolila kemp,“ vyslovila. Katarína striedavo pracovala a spoznávala okolitú krajinu. Dohovorila sa po anglicky. „Všetci hovorili po anglicky. Pravdaže, aj po islandsky, ale ten jazyk sa na mňa veľmi nenalepil.“
GAME OF THRONES
V čase, keď na Island Katarína pricestovala, boli v hoteli, v ktorom pracovala, ubytovaní herci zo seriálu Hra o tróny. „Dva týž-dne okupovali hotel a my sme okolo nich skákali. Bolo to super,“ zaspomínala si na svoje začiatky v cudzej krajine. „Bolo krásne vidieť hercov ako normálnych ľudí a neskôr zamaskovaných.“
SRDEČNÍ ĽUDIA
Nielen z hercov, ale i zo samotných Islanďanov bola Katarína nadšená. „Islanďania ma prekvapili. Majú krásne povahy. Vždy som o Škandinávcoch počúvala, že majú zvláštny humor, že sú čudní, pochmúrni. Preto som si myslela, toto je severská krajina a presne tak nejako to bude aj vyzerať. Ale naopak, boli to srdeční ľudia, otvorení, priateľskí,“ rozhovorila sa o ich povahách a dodala, „nie sú konzervatívni, sú to krásni progresívni ľudia, ktorí sa vedia pekne ľudsky správať. Ich názory sú namieste. Ale to pripisujem aj tej krajine. Sú „pohoďáci“, ktorí sa riadia heslom: Nikdy nevieš, čo sa stane. A je to na nich dennodenne vidieť. Nerobia si z ničoho hlavu, lebo nevedia, kedy napr. vybuchne sopka, príde zemetrasenie a podobne.“ Tým, že je to malá krajina, už po mesiaci sa tam cítite ako doma. „Ľudia sa k vám správajú ako k rodine.“
POČASIE? TROCHU BLÁZNIVÉ
Ostrov je známy svojím premenlivým počasím. No napriek tomu, že bolo počasie viac svieže ako príjemné, jej to neprekážalo. „Aj keď som teplomilnejšia, šla som tam s tým, že si chcem posunúť hranicu,“ prezradila. „Počasie je svetoznáme islandské. Oni majú príslovie, že keď sa ti nepáči počasie, počkaj desať minút, bude ešte horšie. V praxi to vyzerá tak, že počas dňa sa počasie neuveriteľne rýchlo a často premieňa. Čiže zažiješ všetko od krupobitia cez dážď až po slnko s dúhou, a to v priebehu niekoľkých hodín. Mení sa veľmi rýchlo,“ pokračovala. Zima je tam tiež iná. Súvisí to s oceánom, ktorý celkovo prináša iný vzduch. „Dosť tam prší. Domácich často vídať v pršiplášťoch. Tie už majú absolútne módne.“ Práve pršiplášte bolo niečo, čo si Katka z Islandu priniesla i domov. Okrem toho aj sveter s typickým islandským vzorom a asi tri kilá islandskej mliečnej čokolády s karamelom a kúskami soli.
BARANIE OČI
Keď už sme pri jedle, i ostrovná strava bola zaujímavá. „Islanďania sú hlavne mäsoví. Jedávajú ovce a kone (nízke islandské koníky), tých tam majú veľmi veľa. Okrem toho aj ryby,“ povedala Katarína. Z baraniny robia všetko možné. Tá je u nich na prvom mieste. Z barana pripravujú aj špecialitu. „Sú ňou baranie oči.“ Okrem toho sezónne jedávajú aj malé vtáčiky, ktoré sa volajú puffin (po slovensky mníšik). „Vtáčiky žijú na útesoch, sú čierne, majú farebný zobák a na nohách plutvy. Keď som sa miestnych pýtala, či im to chutí, povedali mi, že ani nie. Na otázku, prečo to teda jedia, som dostala odpoveď, že sa to vždy jedlo.“ Okrem mäsa majú na Islande aj kvalitné mliečne výrobky. Špecialitou je skyr. „Je to druh jogurtu, ktorý je veľmi hustý a robievajú z neho aj dezerty, ktoré podľa toho aj nazývajú – napríklad obmena tiramisu je u nich skyramisu a podobne.“
BEZ AUTA ANI NA KROK
Island je krajina, v ktorej je auto nutnosťou. „Je to hlavný dopravný prostriedok, ktorý vás dovedie všade. Islanďania bez auta neurobia ani krok. Niektorí tiež využívajú na prepravu pri dlhších vzdialenostiach malé lietadlá alebo lode.“ Ona sama pri poznávaní ostrova cestovala autom. Buď stopom, alebo si s kamarátmi, ktorí ju prišli navštíviť, prenajali auto a šli na výlet. „Dalo sa ísť aj autobusom, ale len v hlavnej letnej turistickej sezóne, pretože neskôr už jazdievali autobusy iba málo,“ vysvetlila nám Katka. „Po obvode celého ostrova je vybudovaná jedna diaľnica, z ktorej vedú cesty do jednotlivých mestečiek. U nás by ste ich nazvali dedinami, tam sú to mestá.“ Veď na celom ostrove žije viac ako 330-tisíc obyvateľov, z čoho v hlavnom meste Reykjavík ich je okolo 125-tisíc.
KÚPANIE V PRAMENI
Katarína si počas výletov pozrela mnoho krásnych miest, ktoré ostrov ponúka. Zašla i do vnútrozemia. Tam však, ako prezradila, nie je nič. „Všade je iba čierna zem. Nie je tam čo vidieť. Žiadna vegetácia, iba čistá sopečná krajina. Dokonca tam nechytíte ani signál.“ Po obvode ostrova však bolo na čo pozerať, o čom svedčí aj počet fotografií, ktoré si na Islande Katka spravila. Pozrela si slávne gejzíry, istý čas strávila pri oceáne s čiernym pieskom. „Pravdaže, kúpať sa v ňom nedalo.“ Učarovala jej polárna žiara, ktorú by dokázala pozorovať večne, keby sa dalo. Samozrejme, kúpala sa aj v termálnom prameni v divej prírode. „Predstavte si lúku, jeden kopček a v strede jamu, kde vyviera voda. Sú miesta, kde sa v tej vode dá kúpať, no niekde nie, lebo voda je tam vriaca.“
SME RODINA?
Zaujímavosťou, ktorú si Katka nenechala iba pre seba, je, že Islanďania nemajú normálne priezviská ako napríklad my. „Priezvisko vždy tvoria podľa mena svojho otca (iba málokedy matky) a k menu vždy priradia iba koncovku – muži „sson“ a ženy „dóttir“. Napríklad môj šéf sa volal Arnar a po otcovi, ktorý sa volal Ólaf, získal meno Ólafsson. Arnarov syn sa zasa volal Arnarsson. Keď sa Islanďania zoznamujú, povedzme na večierku alebo na párty, majú appku, cez ktorú zistia, či sú rodina alebo nie.“
NA ISLAND SA VRÁTI
Katarína je momentálne doma, no ako nám povedala, v lete sa na Island plánuje vrátiť. „Ešte sú miesta, ktoré som si nepozrela a chcem to dobehnúť,“ vyslovila. Na záver nášho príjemného rozhovoru prezradila: „Vedela by som si predstaviť tam žiť.“