Najväčšie problémy vám počas nečakaného konca sezóny robili zahraniční hráči a vysporiadanie ich zmluvných záväzkov?
Mali sme v tomto smere určitú disciplínu, prakticky do minulej stredy sme trénovali dvojfázovo a až štvrtok sme sa dozvedeli rozhodnutie. V niektorých kluboch tí zahraniční hráči v panike sadli do lietadla a jednoducho odišli. Nebola to pre nás príjemná situácia, ukončovali sme s nimi zmluvné vzťahy a nikto nemohol očakávať tieto veci. Na každom hráčovi som videl, že sa chcú rýchlo vrátiť domov k svojim rodinám. Riešiť piatich Američanov celý piatok do noci aj s ich agentmi na diaľku bola náročná robota, k tomu sa zatvárali hranice a dostať ich do Ameriky to nešlo len tak.
Aká je situácia so slovenskými hráčmi?
Štatút zmlúv sa snaží byť rovnaký, jedine u dvojice Merešš a Rožánek sme ich podpisovali na dvojročné obdobie pred touto sezónou. Tieto záležitosti budeme riešiť v druhom slede, keď máme ešte ďalšie zasadnutie klubu.
A vy ako tréner?
Ja mám zmluvu na trojročné obdobie, no nikto netuší nasledujúci priebeh. Môj dobrý priateľ povedal krásnu vec, a to ak nastane pandémia, tak v prvom slede padá šport a kultúra, v druhom úrady a školy, treťom výroba. S týmto sa nikto z nás v živote nestretol a terajších pochybností je neúrekom.
Je možné nejak vyhodnotiť sezónou optikou tabuľky, i keď do konca základnej časti ostávalo Žiline odohrať ešte 7 zápasov?
Ťažko hodnotíme sezónu, pretože sme celú snahu smerovali k play – off. Lučenec mal 13 prehier, my tiež toľko a k dobru jeden zápas. Samotná tabuľka je teraz tiež skreslená, lebo Lučenec je tretí a my piaty. Sezóna sa uzatvorila bez konečného umiestnenia tímov, nás môžu tešiť výhry nad Interom či Lučencom, ale aj mrzieť aj mnohé prehry.
Na akej ceste sa ocitol basketbal v Žiline?
Je dobré, že klub sa stabilizoval, i keď ťarcha zodpovednosti je na štyroch partnerov a očakávalo sa, že táto zodpovednosť sa mohla rozdeliť až na desať subjektov. Každému sponzorovi musíme vysloviť úprimné ďakujeme, naši hráči mali vždy výplaty včas, čo v iných kluboch túto sezónu nebolo. Z pohľadu manažmentu bolo v poriadku a zo športovej časti je výborné, že sme sa dostali do ŠH na Rosinkách aj v doobedňajších hodinách. Sme azda jediný klub ligy bez vlastnej haly, no nejak sme to utiahli túto sezónu. Tento rok bola liga tak vyrovnaná, že mohol každý vyhrať s každým.
Kde vidíte najväčšie rezervy?
Urgentne potrebujeme športovú halu nielen pre nás, ale aj iné halové športy v Žiline. Bez toho sa bude veľmi ťažko každý halový šport posúvať ďalej. Vieme, že v Bratislave sa má robiť Národné športové centrum, kde sa má prerobiť hala Pasienky, a tak bude to na samotnej Žiline, VÚC i klubov. Infraštruktúra je katastrofálna a výrazne musí do toho prehovoriť štát, no realita je iná.
Prakticky sa basketbal v meste vyprofiloval ako šport číslo dva po futbale. To je výborná vizitka?
My sa s futbalom nechceme porovnávať, obdivujem progres MŠK Žilina s ich výchovou mládeže a toto nám komplexne chýba v slovenskom basketbale. Teší ma, že ľudia mali z našich zápasov radosť a tlieskali nám po výhre, ale aj po prehre, keď videli srdce či odhodlanie. Predsa oproti futbalu máme jednu výhodu, behom sekúnd sa môže meniť stav stretnutia a hra je tak dynamická, že fanúšika vtiahne do deja.
Kritici vám vyčítajú, že do zostavy nezapracúvate viac žilinských odchovancov. Majú pravdu?
Otázke je ako si klub nastaví filozofiu. Proces adaptácie mladých hráčov k seniorom je teraz náročný, pretože oproti desiatim rokom späť sú títo basketbalisti kvalitatívne na veľmi nízkej úrovni. Som reprezentačný tréner do 20 rokov a veľmi dobre viem, o čom hovorím.
Skúste byť konkrétnejší.
V rámci tréningu potrebujeme dosiahnuť od mládeže aj fyzickú pripravenosť. V Žiline trojica mladých hráčov mala túto sezónu dobrú skúsenosť s mužským basketbalom. Spolupracuje s klubom Viktoria, aby boli herne vyťažení aj v prvej lige. Na toto asi kritici zabúdajú, bol to náš spoločný cieľ, aby mali stále herné nastavenie. Predsa len tímy ako Petržalka mali v prvej lige kvalitu, naša rezerva v nadstavbe vyhrala iba jeden zápas. Čo tým sledujem? Ak niekto bojuje o pozíciu extraligového hráča, tak Pažický, Ďuriš a Turza musia preukázať v prvej lige o mnoho vyššiu kvalitu. Bol som osobne na niektorých zápasoch a komunikoval som s nimi či podávali výkony na potrebnej úrovni. Avšak verím, že príde ich čas a budú hrávať.
Ste si tým istý, že príde ich čas?
Trénoval som Lučenec, zobral som juniora Branislava Pipišku a dostal šancu, že ju chytil výborne a bolo ho na ihrisku cítiť. Behom jednej sezóny sa stal hráčom, ktorý dostal ponuku z Prievidze a tento rok hrával v Komárne. Takých príkladov z mojej trénerskej kariéry vám viac opísať viac. Ak si pozrieme minutáž slovenských hráčov, tak patríme k top trojke s Interom a Lučencom, kde pravidelne v základnej zostave boli dvaja Slováci, pokiaľ boli zdravotne v poriadku. Veľa sa diskutuje o žilinských hráčov, no ja vnímam všetkých slovenských hráčov. Trojica Tot, Rožánek a Merešš je v reprezentácii, dvaja boli súčasťou kádra v zápasoch proti Luxembursku i Islandu.
V metropole severného Slovenska pôsobíte dva a pol roka. Akí sú ľudia v Žiline či samotné mesto?
V prvom rade chcem zakomponovať fanúšikov, lebo stále náš tím povzbudzovali. Mám v Žiline mnoho priateľov, no nikde na Slovensku nie je pozícia trénera obľúbená. Každý dnes vie byť trénerom, no ja mám zo Žiliny veľmi dobrý pocit. Spoznal som nových priateľov, o to ma to viac teší. Mám azda jedinú výčitku na zápchy v meste počas piatkov, lebo dostať sa na tréningy včas bolo umenie. Komplexne je Žilina všestranné športové mesto, rozvíja sa ďalej, žije tu veľa mladých ľudí a bude napredovať.
