Ste vo finále Miss Universe Slovenskej republiky. Aký je to pocit?
Bolo to pre mňa obrovské prekvapenie, pretože od prvého kastingu v Žiline som neočakávala, že postúpim ďalej. To najväčšie som zažila na sústredení v Trnave, kde sa z dvadsiatky dievčat vyberalo dvanásť. Pamätám sa, že som vystúpila vpred a čakala na ortieľ. Keď pani Lakatošová povedala „postupuješ“, pustili sa mi slzy šťastia a nedali sa zastaviť.
S modelingom vraj skúsenosti nemáte. Kto stojí za vaším rozhodnutím ísť na kasting?
To je pravda, modelingu sa nevenujem a nikdy som nič podobné neskúšala. Sama od seba by som na kasting určite nešla, dotlačila ma do toho sestra (úsmev).
A oplatilo sa! Porotu ste zaujali a ste vo finálovej dvanástke. Čo podľa vás zabodovalo?
Porota v tejto súťaži zohľadňuje jednak vonkajšiu krásu, čo je v súťaži krásy prirodzené, ale tiež si myslím, že dievčatá sa musia vedieť vyjadrovať, kultivovane rozprávať. V mojej práci je to samozrejmosťou a myslím si, že práve to bola jedna z vecí, ktorou som porotu zaujala.
Informácia o vašom postupe sa určite rýchlo rozniesla medzi vašich známych. S akými reakciami sa stretávate?
Zo strany rodiny, kolegov aj priateľov mám veľkú podporu, za čo som im veľmi vďačná. Pri tom zhone, ktorý človek pri príprave na finále zažíva, je veľmi príjemné prečítať si SMS, ktorá vás podporí, prečítať si príspevky na Facebooku alebo porozprávať sa o tom všetkom so známymi, rodinou... Momentálne je to pre mňa jeden zo spôsobov, ako relaxujem.
Ste prirodzene krásna. Po kom?
Myslím, že som taký mix oboch rodičov. Niektoré črty mám po mamine, napr. oči a niektoré zas po otcovi - nos. Naši si zvyknú zo mňa uťahovať, že som si z každého vybrala to najlepšie (smiech).
Nejaký recept, ako dobre vyzerať, pre nás nemáte?
Dobrá nálada, tá je na človeku vidieť vždy. Usmievať sa vždy, keď je príležitosť (vnútorná pohoda) a starať sa aj o svoj zovňajšok. Byť vždy a všade upravená... Ale žiadne výnimočné triky zatiaľ nemám.
Momentálne absolvujete rôzne sústredenia. Ako sa vám už Miss Universe stihla „votrieť do života“?
V tomto bode sa chcem veľmi poďakovať môjmu zamestnávateľovi, lebo mi zatiaľ pri žiadnej žiadosti o voľno nepovedal nie a vždy sa mi snažia vychádzať v ústrety. Zmeny pociťujem najmä v tom, že mám skoro nonstop pobalený kufor a čakám na oznámenie, aké „misskovské povinnosti“ ma čakajú. Čiže som sa naučila byť viac prispôsobivá.
Ak si nájdete popri všetkých tých povinnostiach chvíľu voľna, ako ju trávite?
Keďže som zamestnaná, tak mimo sústredení miss chodím každý deň do práce a vo voľnom čase si vychutnávam domácu pohodu a tiež športujem.
Vraj sa venujete fitboxu a pritom vyzeráte veľmi krehko. Ste teda žena s tvrdou náturou?
To závisí od situácie. Na tréningu sa dokážem poriadne „vyhecovať“, k čomu nám pomáha aj tréner. V osobnom živote som našťastie samoobranu využiť ešte nemusela.
Vráťme sa späť k súťaži. Ako vychádzate s ostatnými finalistkami? Nevládne medzi vami rivalita?
Trávime spolu veľmi veľa času, takže sa snažíme tvoriť zohratý tím a vytvárať pohodu aj na sústredeniach a stretnutiach.
V súťaži vystupujete pod číslom 7. Pre mnohých je sedmička šťastným číslom a vaším?
Mojím šťastným číslom je trojka, ale odo dňa, keď nám pridelili súťažné čísla, verím, že to bude aj sedmička (úsmev).
Ste dievča z Predmiera. Nebojíte sa veľkého sveta, do ktorého vám môže výhra v Miss Universe otvoriť dvere?
Často cestujem s rodičmi a priateľmi na rôzne dovolenky a výlety. Napríklad Taliansko som navštívila aj sama, raz dokonca autom, takže myslím si, že zvládnuť „veľký svet“ nebude taký problém.
Finálový večer je tu čo nevidieť (4. apríla). Máte strach?
Samozrejme, obávam sa vystúpenia pred veľkým publikom a ešte k tomu v priamom prenose, ale zároveň sa teším na ďalšiu novú skúsenosť.
Michala Stehlíková
Snímka archív Miss Universe SR, Ivany Mišutkovej
