Strelecká radosť Jaroslava Mihálika trvala len niekoľko minút, jeho kontaktný gól prišiel neskoro: „Ťažko sa mi hovorí, gól som si ani neužil. Niekedy sme potrebovali šťastie v koncovke. Postup bol na dosah, bolí to a veľmi,“ vyznal sa mladík, ktorý si v novej sezóne vydobil miesto v základnej zostave Šošonov.
Denis Vavro sa svojej príležitosti zhostil na výbornú, paralizoval ostrostrelca Benka a v 17 rokoch vyrastá pod Dubňom stopér ako lusk: „Rijeka azda dvakrát vystrelila, my dostaneme gól. Hráme celý zápas, ale nič z toho. Osobne som pociťoval menší rešpekt na začiatku zápasu, chytil somprvými prihrávkami, až to zo mňa opadlo,“ vyhlásil sebavedomý chlapec, obranný pilier aj reprezentačnej U 17. „V prvom polčase sme boli silní, skvele pracovali, len tá efektivita. Po zmene strán sme mali nádejnú situáciu, my sme však inkasovali, čo nás poznačilo. Chalani ukázali odhodlanie, vo veľkej miere aj kvalitu. Boli sme lepší ako Rijeka. Čaká nás tvrdá práca, ale s hráčmi, čo majú potenciál,“ vyslal jeden mesidž (odkaz, pozn. red.) na záver, ako hovorí charizmatický Adrián. V nedeľu by výhra v lige o dva góly nad Nitrou znamenala čelo tabuľky, no Šošoni zaostali za očakávaním: „Mali sme šance na 5:4, ale nebolo by to spravodlivé. Potrebovali sme takúto facku, aby si hráči uvedomili, že musia hrať 90 minút naplno. Vypadli sme z pohára, sústredíme sa už len na ligu, chlapci budú musieť tvrdo makať, aby šancu dostali a hlavne si ju výraznejšie vážili. Avšak pozitívom dňa je, že hráči to nezabalili a dreli do konca,“ zhodnotil Adrián Guľa.
J. Mihálik: „Bolí to a veľmi...“
Áno, bolí a viac než veľmi. Rijeka z minima vyťažila maximum, krásny príbeh Európskej ligy sa nateraz uzavrel. Avšak o slovo sa hlási boj o ďalší európsky pokus. Varovným prstom v domácej súťaži bola divoká remíza s Nitrou, kde mužstvo ukázalo dve tváre. Najprv pohodlnosti, neskôr bojovnosti a túžby.
12.08.2013 | 14:46