V prvom rade sa chceme opýtať ako sa to celé začalo. Hrávali ste predtým futbal?
Asi väčšina tých, čo praktizujú freestyle, hrávali predtým klasický futbal. Hrával som na pozícii krajný záložník a vždy som bol na triky a finty, bola to taká moja zábavka. No tréneri takéto „srandičky“ nechceli veľmi vidieť. Futbal je viac o taktike a s tými trikmi tam človek moc nepochodí. Aj keď myslím, že sa mi celkom darilo, musel som s futbalom prestať kvôli zdravotným problémom. Postupne som začal viac a viac trénovať práve freestyle a už som pri ňom ostal. Venujem sa mu ôsmy rok, z toho posledné dva sa tým dokážem uživiť. Človek sa musí obracať, ale dá sa to.
Takže futbal už ani rekreačne?
Raz za čas si idem zahrať, ale potom cítim, že mám vytuhnuté nohy. Na freestyle to nie je dobré, takže ono sa to s tým futbalom nedá úplne spojiť. Aj pohybové vzorce sú pri freestyle a klasickom futbale iné. Zjednodušene – pri futbale stačí behať a kopať do lopty, no freestyle si vyžaduje maximálne sústredenie na loptu, cit a zručnosti, ktoré sa dajú nadobudnúť len časom.
Aké bolo pre vás prejsť od tímového športu k individuálnemu?
V mnohých smeroch lepšie. Do futbalu som dával síce maximum, ale možno som mal smolu na menej ambiciózne tímy. Aj keď som sa na tréningu naozaj snažil, tréner ma koľkokrát do zápasu nepostavil, lebo mal svoju taktiku. Pri freestyle futbale som sám za seba. Koľko tomu človek dá, toľko sa mu vráti. A to je na tom pre mňa najlepšie - vždy sa mi ten tréning vrátil.
Aké má freestyle futbal pravidlá? Ide tam o triky alebo o udržanie si lopty čo najdlhšie na nohe?
Freestyle úplne jasné pravidlá nemá, je skôr rozdelený podľa trikov. Triky od ramien hore sú uppery, od pása dole lowery a triky v sede sa volajú sitdowny. Na súťažiach sa hodnotia tieto skupiny trikov, zostavy a podobne. Pravdaže, súčasťou toho celého je, aby lopta nespadla na zem. Môžete mať skvelú 30-sekundovú zostavu trikov, no ak vám lopta spadne jediný raz, je to vážna chyba a prepadnete sa v hodnotení. Aj čo sa týka kritérií, je to náročné.
Ovládate všetky spomínané triky?
Povedzme, že ak chce človek verejne vystupovať alebo robiť freestyle súťažne, je vhodné ovládať toho čo najviac. Ja mám to šťastie, že ovládam každú túto skupinu. Keď som s tým začínal, myslel som si, že je prirodzené naučiť sa všetky, ale ako starší som pochopil, že nie každý to tak má. Sú freestyleri, ktorí ovládajú jednu skupinu perfektne a ostatné vôbec. Ja som rád, že som v tej komplexnej skupine.
Ktorý trik je najťažší?
Asi zemeguľa, čiže otočenie nohou okolo lopty. Aj vo svete freestylu sa to berie ako jeden z najnáročnejších trikov. Keď ich je viac čistých za sebou, volá sa to combo. Treba byť pri tom mimoriadne sústredený.
Ako najdlhšie ste vydržali mať loptu na nohe?
Keď už človek nadobudne po 2-3 rokoch istotu, cit a zvykne si na loptu, vedel by ju udržať vo vzduchu aj hodinu vkuse. Koníčkov som urobil najviac 2500, ale dalo by sa hockoľko. Vďaka svedomitým tréningom a každodennému kontaktu s loptou dokáže freestyler s loptou naozaj urobiť hocičo. Pri tých trikoch sa môžu pritrafiť aj chyby, ale čo sa týka základov, ide to viac-menej samé. Mojou snahou je to najlepšie spojenie medzi mnou a loptou.
Určite je to veľa o praktizovaní a tréningu. Ako často cvičíte?
Zo začiatku to boli 3 až 4 hodiny denne. Freestyle je hlavne o tom cite a dotyku. Čím je človek dlhšie bez lopty, stráca to a potom nejaký čas trvá, kým ich nadobudne späť. Teraz trénujem v priemere dve hodiny denne, aby som sa udržiaval. Viac nie, pre mňa je momentálne dôležitejšie trénovať na 80 – 90 % priebežne celý rok a nebyť zranený, ako trénovať dva mesiace na 110 % a privodiť si chorobu alebo úraz. Počas toho človek príde o to, čo natrénoval. Najviac to vnímam pri spomínaných zemeguliach - tam už po pár dňoch cítiť stratu citu.
Takže sa vie človek zraniť aj pri freestyle futbale?
Ja som mal zranenia práve z pretrénovania, keď som si natiahol šľachu alebo sval. Môže sa tiež stať, že stúpite na loptu, vyvrtnete si koleno alebo členok - to sa stáva pri tých fakt ťažkých zemeguliach. Ale nie je to ako pri futbale, kde do toho vstupujú aj iní hráči. Tých zranení pri freestyle hrozí menej. Naopak, pri freestyle trvajú návraty po chorobe alebo zranení dlhšie – viem to podľa seba.
Ako ľudia vnímajú vašu „one-man šou“?
Mám pozitívne ohlasy, za čo som rád. Ale všeobecne, na Slovensku sú ľudia voči freestyle futbalu ako športu skeptickí. Slovenský fanúšik je skôr konzervatívny, berie len klasický futbal a freestyle vníma ako zábavku. Pritom si nevie predstaviť tú náročnosť, aká za tým stojí. Freestyle je asi desaťkrát náročnejší ako klasický futbal. Je hlavne o sústredení a neustálom trénovaní.
Trénujete sám alebo ste mali niekedy nejakého „parťáka“, prípadne trénera?
Freestyle je mladý šport a na Slovensku ho veľa ľudí nerobí. Preto sú freestyleri väčšinou samoukovia a učia sa z dostupných videí. Keď som ja začínal, neboli žiadni tréneri a tá základňa nebola ani vo svete ktovieako veľká. Skrátka, každý to skúšal na sebe. No teraz, keď už mám skúsenosti, robím ja trénera deťom prostredníctvom rôznych futbalových kempov. Ak ich to zaujíma, viem im dať tipy ako sa triky naučiť.
Povedzte nám k týmto kempom viac. Kde vás môžeme vidieť?
Toto leto to bude tretí ročník, kedy absolvujem kemp s MŠK Žilina. Potom sú to rôzne Proliga kempy, s ktorými spolupracujem a tam deti trénujem celý týždeň. To mám rád, pretože trénujeme intenzívne niekoľko dní a vidím tam progres. A chodím aj na iné lokálne športové kempy. Ostatné roky, čo sa veľkých futbalových klubov týka, spolupracujem len s MŠK Žilina a za iný klub by som už vystupovať nešiel. Toto je naše, domáce, srdcové...
Ak sa chce niekto dostať do freestyle futbalu, ako to má urobiť? Aký je postup, ak chce byť niekto ako vy?
Musí ho to hlavne baviť, bez toho sa to nedá. A nemôže sa nechať odradiť, tá cesta môže byť dlhá. Pri freestyle je dôležitá práve trpezlivosť a vytrénuje vás vo vytrvalosti. Keď sa človek učí, padne mu lopta aj dvestokrát, a až ten dvestoprvý mu vyjde. Ale potom to ide už postupne. Treba do tej lopty stále kopať, aby vedel získať cit, prepojiť telo s nohami. Snažím sa vysvetľovať aj deťom, aby sa nevzdávali hneď na začiatku. A myslím, že to potom vedia pretaviť aj do iných činností v živote, ktorým sa venujú.
No po fyzickej stránke je tiež dobré, keď človek posilňuje, hlavne nohy. Ja som si však rokmi overil, že nie je vhodné dvíhať veľmi ťažké váhy, lebo pri tom sa opäť stráca cit na loptu. Svalovica, presilené nohy, to nerobí dobrotu. Každý si musí ale nájsť ten svoj balans, aj čo sa týka trénovania.
Súťažíte v tejto disciplíne alebo je to vaša ambícia?
Momentálne je na Slovensku a v Česku veľmi málo súťaží, a tie európske sú dostupné len pre tých, ktorí majú za sebou sponzorov. Na Slovensku je to čo sa týka sponzoringu športu bieda, nie to ešte pri tak mladej disciplíne ako je freestyle.
Ale v tých prvých rokoch som chodil po súťažiach – bol som na Majstrovstvách sveta v Prahe (ČR), som vicemajster Slovenska, dvakrát som bol tretí, vyhral som Moravský pohár v Brne, atď. Ale teraz mám so súťažením útlm, no do konca kariéry by som ešte rád stihol zopár súťaží a zabojoval o dobré výsledky. Súťaže vo freestyle disciplíne ani nemá kto organizačne zastrešovať, pretože v tejto oblasti nefunguje mnoho zväzov. Konkrétne na Slovensku nie je žiaden. Freestyle je taký freestyle, čo sa týka všetkého (smiech). Aj vo svete to organizujú ľudia, ktorých to „len“ baví. Tak to aj vyzerá – môže sa konať desať, jedna alebo tiež žiadna súťaž. Nie je v tom systém ako v iných disciplínach. Je to škoda, freestyle dosť na to trpí. To je ako keby MŠK Žilina hrali raz za mesiac, nemalo by to žiaden zmysel pre hráčov, pre fanúšikov, ani pre sponzorov.
Aké sú vaše nádeje pre tento šport?
Verím, že osloví viac ľudí, keď bude väčšmi na očiach. Do budúcna by som chcel freestyle viac spopularizovať.
Kde si môžeme pozrieť vaše videá?
Mám profil na Instagrame a na Youtube. V dnešnej dobe sú sociálne siete určite dôležité, čo sa týka prezentácie, ale pre mňa bude vždy dôležitejšia realita. Hlavne deťom sa snažím ukazovať, že to nie je len o dokonalých videách, v ktorých všetko vychádza, lebo je to tak postrihané. Ale že k tomu vedie nejaká cesta a aj freestyle je o chybách, cez ktoré sa človek učí. Má vás sceliť vo vytrvalosti, pretože vám tá lopta bude padať, ale vy to naďalej budete skúšať. Jednoducho sa deťom snažím prezentovať realitu, nie úplne to, čo býva prezentované na sociálnych sieťach, lebo nie vždy to je pravda.
VIZITKA
Kto je Jakub Gáplovský (28)?
- rodák z Čičmian
Obľúbená pieseň, keď žonglujete s loptou?
Na vystúpenia rád používam jednu brazílsku pieseň. Čo sa týka trénovania, freestyle je mix futbalu, tanca, gymnastiky a ja mám rád energickejšiu hudbu, ktorá ma dokáže namotivovať a pasuje mi k tomu.
Obľúbený futbalista?
Cristiano Ronaldo. On aj veľa freestylerov inšpiroval k tomuto športu, lebo popri hre rád robil rôzne triky s loptou. A keďže mal od začiatku veľkú popularitu, zasiahlo to veľa ľudí. Aj skrz to je to môj vzor - nielen futbalový, ale celkovo športový.
Obľúbené jedlo?
Keďže som športovec, naozaj veľa jem, niekedy aj viac akoby som mal (smiech). Mám veľa obľúbených jedál, ale povedzme že ázijská kuchyňa mi najviac vyhovuje čo sa týka výživy aj chuti.
Viete si ju aj sám uvariť?
Viem, ale nemám na to moc čas, vždy mi to veľmi dlho trvá. Takže často nevarím.
Najlepší relax?
Rád oddychujem v prírode, aj keď to je tiež aktívnejší relax. Najväčší oddych je pre mňa to, keď nič nerobím. Takže najlepšie zrelaxujem pri filmoch, keď si sadnem, ľahnem a len sa dívam.
Aké ďalšie záľuby máte okrem športu?
Popri freestyle futbale toho moc nestíham a pre mňa je šport kľúčový, venujem sa mu prakticky stále. Ale príroda, zvieratá a čítanie kníh - na to si dokážem nájsť čas.
Vysnívaná destinácia?
Tých je veľa, ale asi Brazília, lebo súvisí s freestylom. Tam sa futbal vyvinul, majú ho tam doslova v DNA. Všetci tam vedia kopať do lopty, robia triky a bavia sa futbalom! Kvôli tomu by som tam rád išiel aj na dlhšie, nielen na dovolenku alebo krátky výlet. Chcel by som s tými ľuďmi nejaký čas pobudnúť a nasať tú atmosféru. Tam to berú tak, ako u nás pred 20 rokmi – keď nemajú čo robiť, vezmú si loptu a hrajú futbal na ulici. To je podľa mňa to najlepšie, čo môže človek urobiť.
My to už máme viac-menej tak, že si človek ide zakopať, keď je to niečím podmienené. Pamätám si však z mladosti, že sme si zazvonili s kamarátmi a išli sme hrať hokej alebo futbal. Tak som aj k športu prišiel. Síce som nebol výnimočne talentovaný, ani atletické dieťa, tým, že sme takto trávili voľný čas, prirodzene to vo mne ostalo. Teraz si už musím aj ja nájsť systém, ale začínal som spontánne. A to deťom chýba. Kým ich človek tréningovo nezorganizuje, je málo detí, čo zoberú loptu a idú si len tak vo voľnom čase zahrať.
