Vnímate nárast žiadosti na školenie trénerov?
Áno, za posledné dva roky sme vyškolili 70 trénerov. Po absolvovaní kurzu sa tréneri pozerajú na futbal už inými očami, dokonca aj na rozhodcov. V minulosti nevraživosť medzi trénerom a rozhodcom bola väčšia, teraz to už tak nie je. Špeciálne sme sa zamerali na mládež. Tá sa nám v okrese Žilina podarila, keď výkladnou skriňou je súťaž prípraviek. Do súťaže sa nám prihlásilo až 24 tímov, čo je výborná štatistika.
Potrebujú dedinské tímy trénerov s určitou licenciou? Nie je to akoby priveľký luxus či zbytočná povinnosť?
Názor, že najmä mládežnícke tímy na dedinách môže trénovať hocikto... Viete, na Slovensku je každý tréner, funkcionár a prakticky všetkému rozumie vrátane futbalu. Deti v prípravkách majú už bežne dvoch trénerov, tie väčšie kluby dokonca až štyroch. Pridanou hodnotou je odozva u ľudí v každej dedine, že sami pochopili túto potrebu mať trénerov s určitou licenciou nie pre splnenie futbalovej administratívy, ale pre rozvoj schopnosti hráčov od útleho detstva.
Vyžaduje veľa obety?
Samozrejme, neustále treba s klubmi komunikovať pri zmenách pravidiel a organizovaní turnajov. Túto pomoc si najviac vážia samotné kluby, pretože naša spolupráca s nimi prináša ovocie pri tých mladých deťoch. Zatiaľ sa nám nestalo, že by kluby odmietli organizovať žiacke či dorastenecké turnaje, pre nich to je obrovská česť. Prichádzajú na mňa myšlienky, že je toho niekedy veľa. Vždy ma nabije energiou radosť nielen prípravkárov, ale aj emócie dorastencov po zisku pohárov i medailí.
Ktoré turnaje organizuje ObFZ Žilina?
Turnaj Teodora Zvaru je náš najväčší i najstarší turnaj, pretože má už viac než 30 rokov. Hrajú ho víťazi jednotlivých tried žiakov a dorastencov, pre každého z nich je to veľká prestíž. Už 21. marca nás v Predmieri čaká turnaj prípraviek Memoriál Jozefa Mikuša, tam chodia z 24 klubov prípraviek 6 najlepších, ktoré hrajú medzi sebou.
Výchove detí sa venujete aj v pracovnom živote. Asi musíte mať nervy zo železa, keďže ste tak dlho učiteľom.
Robím majstra odbornej výchovy v Kysuckom Novom Meste a jednoducho to musíte mať v sebe. Toto povolanie robím vyše 40 rokov a zažil som množstvo pedagógov, no žiadna škola vás nenaučí mať k tomuto povolaniu vzťah, opakujem, musíte to mať v sebe.
Čím si vysvetľujete pokles mužských tímov v oblasti? Je najviac problémový dorastenecký vek a prechod týchto chlapcov k mužom?
Spomínam si ešte ako tréner žiakov Rajeckých Teplíc v druhej lige, že sme hrali proti veľkým mestám s výlučne domácimi hráčmi a dokázali sme im konkurovať. Vnímal som, že záujem a zápal tých detí bol oveľa väčší ako teraz. Pýtam sa aj sám seba, kde sa stráca práve ten zápal pre futbal? Fakt neviem, zrejme tieto deti majú veľa možností a sú viac pohodlnejšie. Rovnako nepodporuje futbal spoločnosť. Hnevá ma, že sa v kluboch neinvestuje do trénerov, ktorí to robia doslova zadarmo. Kiežby bola spoločnosť lepšie nastavená.
Mládež zo žilinskej oblasti patrí medzi to najlepšie na Slovensku. Je to pravda v porovnaní s inými zväzmi?
Máme výbornú spoluprácu s MŠK Žilina, robíme tiež také výbery, ktoré hrajú proti iným zväzom a Žilina je stále na špici, no bez hráčov MŠK. Ja im hovorím našim dedinským hráčom. My sme radi, že tých najlepších MŠK Žilina vezme do ich klubu.
Tešíte sa už na štart jarnej časti?
Áno, stále som fanúšik horských líg. Väčšiu radosť mám zo zápasu III. triedy, keď vidím, ako chlapci popri práci dajú zo seba na ihrisku všetko. Aj sa tam človek zabaví, lebo tam skutočne vidí všeličo. Taktiež som často na turnajoch prípraviek, počas sezóny je to dosť nabité.
Skúste dať osobnú prognózu na rok 2020. Čo vás na jeho konci poteší?
Ťažká otázka. Najspokojnejší by som bol, keby nezanikali tímy na dedinách. Bojím sa však, že k tomu bude dochádzať. Obce nemajú povinnosť tieto činnosti podporovať a je to problém. Kiežby nám tieto čísla na konci roka 2020 neklesali. Naopak, nám sa rozrastajú tímy prípraviek, čo by mohlo ďalej pokračovať.
