Prečo ste sa rozhodli kandidovať na prezidenta SR? Je to preto, aby ste Ficovi zabránili ovládnuť Slovensko, aby sme sa nestali druhým Bieloruskom?
Slovensko je pekná krajina, žijú tu pracovití ľudia, ale malo by sa im žiť lepšie. Tomuto by som chcel dopomôcť a myslím si, že vzhľadom na svoje skúsenosti by som k tomu aj vedel dopomôcť. Chcel by som zo Slovenska spraviť rešpektovanú krajinu.
Vaše postoje a názory sú veľmi neštandardné, nedarí sa mi ich zaradiť do žiadnej čitateľnej schémy. Váš otec bol náčelníkom štábu Hlinkovej gardy, vy ho na svojom webe obhajujete, vraj tam bol len preto, lebo chcel samostatné Slovensko, čo však celkom nie je pravda. Vy ste na druhej strane v roku 1992 nehlasovali za vznik samostatného štátu, ale o pár rokov ste sa vyjadrili, že Mečiara netreba za jeho porušovania zákonov trestať, lebo sa zaslúžil o vznik samostatného štátu. Za komunizmu ste boli disident, trpeli ste, boli ste aj vo väzení, dnes sa však verejne vyznávate k Rusofilstvu, hoci Putinov režim nesie mnohé znaky autoritatívneho režimu a neslobody. Ficovi chcete zabrániť ovládnuť Slovensko, ale KDH ste kritizovali, že s Ficom nešlo do vlády. Prosím vás, vysvetlite mi to, podľa akej šablóny rozmýšľate?
Moje postoje môžu byť pre niekoho nečitateľné. Skúste ich však hodnotiť podľa toho, kde je v jednotlivých momentoch pravda a štátny záujem Slovenska. Môj otec bol náčelníkom Hlinkovej gardy tri dni, a to vtedy, keď Karol Sidor odmietol pozvanie Hitlera, aby vyhlásil slovenský štát. Hlinkova garda vtedy zachovávala poriadok na Slovensku, pretože sem prichádzali teroristi a štátna moc bola úplne rozvrátená. Otec hlasoval za slovenský štát, keď prišiel Tiso 14. marca do snemu a povedal, že Hitler mu dal ultimátum. Buď Slovensko veľmi rýchlo vyhlási samostatnosť, alebo bude rozdelené medzi Poľsko, Maďarsko a Nemecko. Aký bol najmenej zlý variant? Tak preto hlasovali za slovenský štát. Áno, v roku 1992 KDH nehlasovalo za uznesenie SNR o zvrchovanosti Slovenska a Ústavu SR. Ale veď predsa ja som prvý ohlásil heslo, že chceme v EÚ vlastnú stoličku a hviezdičku. Chcel som, aby Slovensko bolo samostatným členom EÚ. Keď potom ale Vladimír Mečiar začal robiť politiku, nasadol na koňa samostatnosti, viedol Slovensko tak, že by bolo medzinárodne izolované. Bolo jasné, že pri takej politike, akú robil Vladimír Mečiar, by sa Slovensko nedostalo do EÚ, bolo by medzinárodne izolované a každý by si mohol do nás kopnúť. Ja som to pociťoval možno viac než iní práve preto, že som na vlastnej koži zažil dôsledky toho, že aj prvý slovenský štát bol medzinárodne izolovaný. Naša rodina to prežívala veľmi zle, mňa nechceli prijať na strednú ani na vysokú školu. Preto bolo potrebné zlúčiť samostatnosť Slovenska v deväťdesiatych rokoch s medzinárodnou integráciou do EÚ. Paradoxne, aby sme to mohli dosiahnuť, bolo vtedy potrebné hlasovať proti uzneseniu o zvrchovanosti. Bolo potrebné robiť opozíciu Vladimírovi Mečiarovi, vyhrať voľby a to všetko sa nám podarilo. Poznamenávam, že lídrom opozície v rokoch 1993 – 1998 bolo KDH, ktorého som bol predsedom. Vďaka tomu nás prijali do EÚ a stali sme sa úspešnou krajinou. Áno, bola to komplikovaná politika, ale bolo potrebné ju robiť, aby sme úspešne dosiahli samostatnosť.
Spomenuli ste Mečiara. Verejne ste povedali, že Mečiara netreba trestať, pretože doviedol Slovensko k samostatnosti.
Povedal som to v jednom novinovom rozhovore. Pozrite sa, osoba prezidenta Tisa, ktorá je ďaleko odsúdeniahodnejšia ako Mečiar, je dodnes traumou slovenských dejín. Nepotrebujeme si vyrobiť ďalšiu osobu, o ktorej na jednej strane povieme, že vyhlásil samostatnú Slovenskú republiku, a na druhej strane bol odsúdený. To by znova poškodilo slovenské dejiny.
Únos Kováča mladšieho, Remiášova vražda, samoamnestia. To sú veci, na ktoré treba zabudnúť len preto, že sa Mečiar zaslúžil o samostatné Slovensko?
Nie, to máte pravdu. To sú zločiny, najmä vražda Remiáša, ktoré nemožno len tak nechať. Myslím si, že Mečiar mal byť trestne stíhaný a ak by bol odsúdený, mal dostať amnestiu. Ak by ju prijal, vlastne by tým priznal vinu.
Ktoré hodnoty sú pre vás najdôležitejšie?
Vážim si pravdu, hlásam pravdu a bránim pravdu. To ma doviedlo k tomu, že za komunizmu som obhajoval disidentov, dnes obhajujem a na súdoch zastupujem ľudí, ktorí sú zapísaní v protokoloch ÚPN ako agenti ŠTB. Pretože v rôznych historických okolnostiach, ako sa mení politika, je potrebné záujmy spoločnosti, národa, štátu, obhajovať tak, aby to bolo účinné, aby pravda bola zachovaná, aby štátne záujmy boli zachované, aby boli zachované záujmy ľudí. Vysoko hodnotím rodinu. To je moja hodnota. Už 43 rokov som ženatý, mám štyri deti, osem vnúčat. Keď som bol za komunizmu bez zamestnania, pretože ma vyhodili nielen z advokácie, ale aj ďalších zamestnaní za to, že som pomáhal náboženským aktivistom a disidentom, tak rodinu živila moja manželka, stavebná inžinierka. Mimochodom, tu v Žiline som vtedy zastupoval aj primárku tunajšej nemocnice, doktorku Ryšavú, ktorú podobne vyhodili z primariátu. Okrem týchto osobných hodnôt sú pre mňa dôležité hodnoty národné a štátne. Aby Slovensko bolo rešpektovanou krajinou, aby sa tu ľuďom dobre žilo, aby sme držali spolu.
Ako si spomínate na obdobie komunizmu? Uväznili vás za sviečkovú manifestáciu, boli ste aktívny v Charte 77, vyhodili vás zo zamestnania. Bolo ťažké podstúpiť takúto obeť a nepodľahnúť tlaku režimu?
Nebolo to ťažké, lebo dobro a zlo boli jasne ohraničené. Zlo vystupovalo vo forme polície, ŠTB, zatýkania. Teraz je to niekedy komplikovanejšie rozlíšiť, kde je dobro a kde je zlo. Preto aj moje postoje niekedy môžu vyzerať tak, že driblujem, ale ja si myslím, že idem rovno, ale tie okolnosti driblujú. Mal som pred sebou istú víziu Slovenska. A stále mám víziu, čo by mala táto krajina dosiahnuť, ako by sa mala hýbať dopredu, aké hodnoty by mala vyznávať, aké odsudzovať. Za tým som išiel vtedy a idem aj teraz. Dnes ma to, napríklad, priviedlo do Žiliny.
Nebolo veľa ľudí, ktorí, ako vy, nepodľahli. Riskovali ste veľmi?
Mali sme družstevný byt, ktorý sme získali v sedemdesiatych rokoch, keď som ešte pracoval v advokácii a moja žena ako stavebná inžinierka. Dostali sme mladomanželskú pôžičku. Advokácia ma bavila, baví ma doteraz. Keď ma vyhodili z advokácie, tak som o dva týždne pracoval ako šofér v Doprastave. To ma tiež svojím spôsobom bavilo, nerobilo mi to problém.
Pretože ste mali pred sebou vyšší cieľ?
Skôr ako toto, som to zvládal preto, že som mal okolo seba pevnú rodinu. Vedel som, že keď prídem domov z práce šoféra, tak mi moja žena nebude vyčítať, čo robím, koľko zarábam, ale že v našej rodine sa takmer nič nezmenilo. Ibaže predtým som chodil v obleku a potom v texaskách.
Prednedávnom ste označili ako dobrú právnu normu zákon, ktorý trestá propagáciu homosexuality.
Ruský zákon nie je o zákaze homosexuality. Je o zákaze propagácie homosexuality pred neplnoletými. Prakticky to znamená iba toľko, že v Rusku nie sú možné pochody homosexuálov, ktoré sú možné u nás. Naozaj, propagácia homosexuality pred mládežou nie je dobrá vec. Aj mnohí lekári hovoria, že sú niektorí mladí ľudia, ktorí sú na hrane medzi homosexualitou a heterosexualitou. Homosexualita nie je pre väčšinu príjemný stav a jej propagácia ich môže zvrátiť na stranu homosexuality. Tým sa dostanú do postavenia, že potom celý život nie sú šťastní. A z tohto hľadiska som pochválil ten ruský zákon. V Prahe, kde pochody trvajú už dlhšie, bol samostatný priestor pre pedofilov. Mali tam transparent, propagovali pedofíliu. Nemyslite si, že pochodmi by to skončilo. Nikde na svete to tým neskončilo.
Je homosexualita choroba? Dá sa liečiť?
V žiadnom prípade nie som proti homosexuálom. Mám známych, o ktorých sa to hovorí a sú to veľmi hodnotní ľudia, s ktorými veľmi priateľsky vychádzam. Čiže to nemá nič spoločné s osobným postojom. Na túto otázku neviem odpovedať.
Zmienili ste sa o tom, že kultúra počas slovenského štátu zažívala nevídaný rozvoj. Stojíte si za tým?
Je to moja voľná citácia toho, čo som čítal a čo sa možno dočítať aj teraz. Čítal som to v knihe Jána Roznera Noc po fronte. Ján Rozner bol manžel Zory Jesenskej a keď táto kniha vyšla, získala ocenenie Kniha roka na Slovensku. Nie je to nijaká extrémistická literatúra. Potom, keď sa novinári do mňa pustili, reagoval som na blogu a citoval som renomovaných historikov Milana Zemka a Ivana Kamenca. Stále tvrdím, že túto polemiku o tieto slová som vyhral, lebo som citoval autorov, ktorí sú všeobecne uznávaní.
Aké je dnes podľa vás Slovensko? Naplnili sa očakávania, s ktorými ste v roku 1989 začali budovať demokraciu? Aké sú najväčšie problémy Slovenska, ktoré treba riešiť?
Začali sa napĺňať, pretože Slovensko je samostatné, má svoju stoličku a hviezdičku v EÚ. Pred niekoľkými rokmi Slovensko nazývali Karpatský tiger, boli sme aj ekonomicky veľmi úspešnou krajinou. Teraz ako by sme z tohto vedúceho postavenia v EÚ ustupovali. Šíri sa nedôvera ľudí voči inštitúciám, voči politikom, voči tomu, čo SR robí, a preto si myslím, že v súčasnosti sa očakávania už nenapĺňajú.
Korupcia, rozkrádanie peňazí daňových poplatníkov, nástenkový tender, emisná kauza, platinové sitká, nič sa doteraz nevyšetrilo, nikto nie je potrestaný. Aj kvôli tomu sú ľudia z politiky znechutení. Keď urobia v práci chybu, okamžite dostanú výpoveď a škodu musia nahradiť. Politici urobia miliardové škody a sú v pohode, upracú ich na iné teplé miestečko. Chcete to zmeniť?
Áno. V kauzách, ktoré ste spomenuli, ak by minimálne nebola podaná obžaloba, je to dôvod na odvolanie ministra vnútra. Platí to všeobecne. Som 20 rokov advokát a pozorujem, že musí existovať ťah na bránu v prvom rade od polície. Keď tam ten ťah na bránu nie je, tak sa nič nedosiahne. Keď orgány rozmýšľajú najskôr tak, ako sa niečo nedá urobiť, potom sa nič nedosiahne. Myslím si, že prezident je najlepšie disponovaný právomocami a postavením v štáte, aby na takéto veci upozorňoval a žiadal, aby ten ťah na bránku bol.
Keď som bol ministrom spravodlivosti, zaviedol som inštitút agenta provokatéra. Práve preto, že sa to ukázalo ako účinný nástroj, jeho právomoci sa rozširovali. Každý, kto by mal nejaké spojenie s takouto kauzou, mal by byť odpísaný v kariére v štátnom aparáte. Toto všetko by som ako prezident robil. Keby polícia nepracovala, tak by som ministra vnútra vyzval, aby pritlačili.
Politici hospodária s našimi peniazmi a keď spravia chybu, spôsobia škodu, tak nikto nie je potrestaný. Chýba zodpovednosť a obyčajných ľudí to trápi.
Ako prezident by som na to mohol pritlačiť lepšie, ako ktokoľvek iný, pretože od prezidenta sa to priamo očakáva. Tým, že mám čistý štít, tak by mi ľudia verili a ako právnik by som vedel, ako to urobiť. Viem sa orientovať v spleti zákonov a rôznych štátnych orgánov. Je to však aj problém justície. Vidíte, koľko si prisudzujú sudcovia ako náhradu za nemajetkovú ujmu a koľko prípadne prisudzujú iným. Sudcovia si prisudzujú desaťkrát viacej. Keď už predseda najvyššieho súdu žiada obrovskú náhradu nemajetkovej ujmy, tak ho to diskvalifikuje na takúto funkciu. Mal podať žalobu a žiadať ospravedlnenie a symbolické euro. Tak sa to robí v zahraničí. Ale nie 150-tisíc eur, ako to urobil on.
Budete tlačiť na vyšetrenie Gorily? Ako ste to vnímali?
Áno. Vymenili sa tam politici zo všetkých táborov. Fico tam bol, Dzurinda tam bol, Mikloš tam bol. Ja som odišiel z vrcholovej politiky v roku 2002 po prvej Dzurindovej vláde aj preto, že som videl, akým smerom sa politika pohybuje a nemal som sily, aby som to zastavil. Už ani v KDH som nemal takú podporu ako na začiatku. Pri vyšetrovaní Gorily nebol drive, aby sa to vyšetrilo.
Akým chcete byť prezidentom? Čo znamená, že chcete silné a spravodlivé Slovensko?
Aby obyvatelia Slovenska držali spolu, pokiaľ sa to len dá, aby na Slovensku dobre žili, aby nemuseli chodiť pracovať do zahraničia, aby sa vedeli postaviť prípadnému nátlaku. Silné Slovensko má byť silné aj v tom, že grázlov, ktorí napadli ľudí v Nitre, polícia veľmi rýchlo odhalí a odsúdi. Lenže vyšetrovanie sa začalo až vtedy, keď na to poukázali novinári. Spravodlivé znamená to, aby boli kauzy a najmä korupcia dôsledne vyšetrené.
Rómsky problém je veľmi vypuklý a dlhodobo neriešený. Ako by ste ho riešili vy?
Kým sa bude zmenšovať rozdiel medzi počtom Rómov a bielych, žiadna polícia to neustráži. Treba mať viacej detí. Ja to už plním. Aj medzi Rómami sú rôzni. Treba medzi nimi podchytiť tých, ktorí sú naši a oni účinnejšie vedia riešiť sami tento problém.
Chcete byť silný prezident. Budete žiadať rozšíriť prezidentské právomoci? Napríklad, aby ste mali kompetenciu predkladať zákony?
Túto áno, to je užitočná kompetencia, aby prezident mohol pružnejšie reagovať na nedostatok, ktorý sa vyskytne v spoločnosti. Iné nebudem žiadať, ale ono to príde samo. A to preto, že keď sa vyskytne vládna kríza, tak najľahšie ju môže riešiť prezident, ktorý však často nemá na to kompetenciu. V takom prípade sa stáva, že poslanci veľmi rýchlo rozšíria právomoc prezidenta. To sa stalo, keď padla Radičovej vláda. Vyriešiť to mohol iba prezident, ale ten nemal kompetencie. Tak sa veľmi rýchlo koalícia aj opozícia dohodli a zmenili ústavu. Vtedy sa prakticky prezident stal počas krízy aj šéfom vlády. Modlime sa, aby nebolo treba rozširovať právomoci prezidenta. Ale keď sa vyskytne kríza a nebude sa dať vyriešiť inak, tak rozšíria právomoci prezidenta a prezident to vyrieši.
Právomoci, ktoré dnes prezident má, sú pomerne široké. Otázka je, ako ich uplatňuje. Ako ste chápali nevymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora? Lebo tam prezident rozšíril výklad právomocí.
V tomto prípade to bola otázka politického postoja prezidenta. Tým urobil dosť zlú službu aj budúcim prezidentom v spojení s ústavným súdom, ktorý odobril konanie prezidenta Gašparoviča. Ale tým vytvoril precedens, o ktorý sa môžu zachytiť aj ďalší prezidenti. Novinári sa ma nedávno pýtali, či by som vymenoval Harabina, keď bude znova zvolený do čela súdnej rady. Podľa rozhodnutia ústavného súdu ho teda prezident vlastne nemusí vymenovať.
Keď už teda takáto právomoc rozhodnutím ústavného súdu je, budete ju využívať?
Áno, budem, až kým ju ústavný súd nezmení. Lebo ten môže vydať nové rozhodnutie.
To je dosť nebezpečná situácia. Nepanuje právna neistota?
Áno, je to menšia právna istota, a preto považujem rozhodnutie Gašparoviča o nevymenovaní Čentéša a jeho potvrdenie ústavným súdom za zlé rozhodnutia, lebo znížilo stupeň právnej istoty.
Dnes máme troch kandidátov pôvodom z KDH. Je predpoklad, že si rozdelíte hlasy a ani jeden by nemusel postúpiť do druhého kola.
Trošku vás poopravím. Počul som, že Peter Osuský zastavil kandidatúru a priaznivcom odporučil voliť Radoslava Procházku. Peter Osuský bol kandidátom najliberálnejšej strany SaS a teraz vyzval svojich priaznivcov, aby hlasovali za Procházku. To znamená, že Procházka už nebude celkom konzervatívny kandidát. Tým pádom odhalili o Procházkovi pravdu. Mrzí ma, že Paľo Hrušovský a ja kandidujeme obaja. Práve preto, aby som nevytváral situáciu, že by sa voliči a členovia KDH museli rozhodovať medzi dvoma členmi KDH, vystúpil som. Nehovoriac o tom, že kandidatúru som získal ako nestranícky kandidát, keďže som nazbieral podpisy občanov.
Vráťme sa ešte k vášmu odchodu z KDH. Bol toto jediný dôvod na odchod? Ako sa zmenila politika hnutia od doby, keď ste prestali aktívne vystupovať v straníckych funkciách?
Budem v tejto otázke pomerne zdržanlivý. Áno, už dlhšiu dobu som bol kritický na politiku KDH. Bolo také neurčité a bolo vo vleku ostatných strán, najmä SDKÚ, ako by nevedelo samo formulovať svoje hodnoty, zásady, politiku a líniu, po ktorej ide. Mňa si pozývali vtedy, keď končil snem, takže sme sa traja predsedovia, dvaja bývalí a jeden aktuálny, stretli a pred kamerami sme si podali ruky a demonštrovali sme jednotu. Ale stále viac ma to už nebavilo. Pretože KDH za Mečiarových vlád bolo lídrom opozície. Teraz, hoci má najväčšie preferencie oproti SDKÚ, nevystupuje ako líder tejto pravicovej časti politického spektra. To považujem za nedostatok.
KDH je vaše dieťa. Vyronili ste pri rozlúčke aspoň slzičku?
Nie, nevyronil. Ja som si zvykol, že politika je tvrdá a treba prijímať tvrdé rozhodnutia, aké situácia vyžaduje a netreba sa obzerať dozadu. Treba ísť za svojou víziou. V roku 2000, keď už som nekandidoval na funkciu predsedu, tak to bolo aj preto, že už som necítil dostatočnú podporu na to, aby som mohol vlastné idey uskutočňovať aspoň na 60 %. Už mi to nestálo za to. Ja som nebol odkázaný na funkcie, aby som sa uživil.
Prečo by ľudia mali voliť práve Jána Čarnogurského?
Pretože Ján Čarnogurský má najväčšie skúsenosti zo všetkých kandidátov z rôznych funkcií, poslaneckých aj vládnych. Videl som problémy zhora aj zdola. Mám medzinárodné renomé. Zúčastnil som sa na páde komunizmu. Všetky knihy, ktoré vyšli v Európe a Severnej Amerike o páde komunizmu v Európe, uvádzajú aj moje meno. Mám štátne vyznamenania troch štátov. Ak by som ja bol prezidentom Slovenska, tak si myslím, že by malo Slovensko dobré šance, aby bolo rešpektovanou krajinou.
Michal Filek
Snímky Anna Metlická
