Kamenná Poruba postupuje do I. triedy, svoje pocity z celkovej sezóny nám predostrel tréner mužstva Ján Strhár: „Určite cítime radosť, pretože človek to nezažíva každý deň. Ako som sa dozvedel, Kamenná Poruba postupuje vyššie po 13 rokoch, ja som pri mužstve tretí rok, takže sa teším, že sme dosiahli postup. Určitý paradox však je, že končím pri mužstve.“
Samotný Strhár je hrajúcim trénerom, hráva na stopérskom poste. V posledných dvoch stretnutiach nenastúpil pre svalové problémy. Nečakané rozhodnutie svojho odchodu zdôvodnil nasledovne: „Napriek tomu, že prežívame eufóriu a postupujeme, ale vysvitlo to tak, že kombinácia hrajúci tréner a kabína nie je dobrá konštalácia. Momentálne vedenie hľadá trénera. Je to šťastie cez slzy, keď človek odchádza po úspechu, ale komunikovali sme s vedením a prišli sme na to, že toto bude najrozumnejšie riešenie.“
Postup sa rodil aj tŕnistou cestou, ktorá niekedy narážala na vnútorné problémy hráčskej kabíny: „Zo začiatku hráči nepochopili, že hrať o postup s 11 hráčmi sa nedá. Slúži im ku cti, že chceli všetci hrať, ale nastúpiť môže len 11 hráčov. Nastali prípady, že hráč bol urazený, ak nenastúpil a toto naštrbovalo kabínu. Z individualít by som rád vyzdvihol v obrane Jozefa Dubeňa, v strede Richarda Kadáka a vpredu to v poslednej dobe sypalo Rastislavovi Verešovi. Snažili sme sa ísť do zápasu ako jeden kolektív, celé mužstvo útočí a celé bráni.“ Kamenná Poruba podávala vyrovnané výkony, no nevyhla sa aj menšej minikríze: „Krízu sme mali v strednej časti, kde sme získali tri remízy po sebe. Dali sme šancu súperom, našťastie, nás nepredbehli. Ako som spomínal, nie je ľahké hrať o postup, to sa prejavilo aj u ostatných mužstiev.“
A posledné slovo trénera Jána Strhára v službách Kamennej Poruby: „Veľmi rád by som sa poďakoval vedeniu za dôveru, zároveň ľuďom, čo fandili mne ako trénerovi, ale aj celému mužstvu. Myslím, že sme sa im odvďačili najlepším spôsobom.“
