Na radnici oslávili zlatú svadbu manželia Petejovci, ktorí spojili svoj život manželským zväzkom dňa 12. februára 1972 v Žiline. Narodili sa im tri deti a to dcéra Lucia a synovia Marek a Boris. Prezradili nám aj to, čo je podľa nich receptom na šťastné manželstvo. „Je to hlavne vzájomná tolerancia, schopnosť prepáčiť jeden druhému. Len tak sa to dá byť spolu. Kaderníčka sa ma pýtala, že ako sa dá byť s jedným chlapom 50 rokov. Ale ja hovorím, že aj keď sa vyskytne či dobré, či zlé, tak treba byť spolu a držať za jeden koniec,“ povedala pani Milada Petejová, ktorá sa narodila 7. októbra 1946 v Žiline.
UČILA SLOVENČINU A RUŠTINU
Vyštudovala Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici. V začiatkoch pracovala, ako učiteľka slovenčiny a ruštiny, neskôr pôsobila, ako zástupkyňa riaditeľa a poslednú funkciu vykonávala, ako riaditeľka ZŠ v Bánovej. Vo voľnom čase pôsobila v Žilinskom zmiešanom zbore a reprezentovala Žilinu v domácich i zahraničných súťažiach. V súčasnosti je na starobnom dôchodku.
„Zlomové okamihy v našom manželstve boli narodenie našich detí, ktoré sú nám potešením a radosťou. Následne to boli aj vnúčatá, z ktorých máme obrovskú radosť. Máme ich päť. Ťažké bolo najmä to, že manžel veľa športoval a každý víkend bol preč aj so synmi,“ spomína. Sú ale vlastnosti, ktoré si na ňom nesmierne váži. „Je dobroprajný a veľmi ochotný. Páči sa mi jeho prehľad v živote i vo svete, ale aj to, že vie čokoľvek zorganizovať,“ hovorí s lásku Milada
LÁSKA K ŠPORTU
Manžel pán Ján Peteja sa narodil 20. júna 1947 v Bardejove. Vyštudoval VŠDS v Žiline. V začiatkoch pracoval vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach. Po uzavretí manželstva sa presťahoval do Žiliny a pracoval v Slovene Žilina, potom prestúpil do Slovenského energetického dispečingu v Žiline, kde pracoval ako zmenový dispečer a odtiaľ odišiel do starobného dôchodku. Vo voľnom čase venoval džudu, ktoré sa pre neho stalo celoživotným koníčkom. Bol trojnásobným Akademickým majstrom Slovenska a reprezentant. V džude pôsobil v rôznych funkciách, ako tréner, skúšobný komisár, funkcionár za čo získal rôzne ocenenia a čestné uznania. „Ako východniar som dal na manželkinu radu a presťahoval sa do Žiliny. Najprv sme bývali u svokrovcov, potom sme získali družstevný byt na Vlčinciach. Vďačím jej za to, že pri mojej službe a športovaniu tá ťarcha výchovy detí bola na nej. Výhodou bolo aj to, že ako učiteľka mala prázdniny a mohla sa im plne venovať. Všetci sa dobre učili a majú vysokoškolské vzdelanie. Tešíme sa aj z našich vnúčat. Ani po tých päťdesiatich rokoch by som ju nemenil, vždy sme dokázali nájsť spoločnú reč a vyriešiť všetky problémy,“ povedal o ich manželstve Ján.
