Opatrenia spojené s koronakrízou ovplyvnili väčšinu hromadných podujatí, trhov a jarmokov, na ktorých zvyčajne ponúkajú svoj tovar trhovníci a drobní výrobcovia. Nakoľko samosprávy a organizátori väčšinu podujatí zrušili, mnohí z nich zostali niekoľko mesiacov úplne bez príjmov a riešia existenčné problémy. Zlepšiť situáciu nepomohli ani protesty, ktoré zorganizovali v Bratislave a ďalšie vyjednávania, o ktoré sa pokúšali na ministerstvách či úrade vlády.
Čomu sa venujete a čo zvyknete ponúkať na jarmokoch?
Moje pôvodné povolanie je úplne iné ako to, čo robím dnes. A takýchto ako som ja je medzi nami veľa. Šli sme jednoducho za tým, čo nás bavilo. V jednej krásnej starej
pivnici, v zemianskej usadlosti, pestujem huby. Nielen hlivy ustricovité, ktoré sú u nás najbežnejšie, ale takisto shi-take, ktorá sa ku nám dostala z Číny. Ako jediný na
Slovensku pestujem hubu rei-shi. Okrem toho som začal vyrábať a predávať na jarmokoch z týchto húb aj ďalšie výrobky pre ľudí, ktorí majú záujem o slovenský
sortiment.
Tejto činnosti sa venujete na plný úväzok?
Väčšina ľudí sa tejto práci venuje naplno, niektorí popri ďalšej práci ako koníčku.
Akým spôsobom ovplyvnila koronakríza život ľudí, ktorí sa živia trhovým predajom?
Je to tragédia pre tento spôsob obživy. Títo ľudia sa živia veľmi špecifickým spôsobom a len čo prišli tieto obmedzujúce opatrenia, veľmi ich to zasiahlo. Rovnako, ako keď sa pozatvárali obchody okrem potravín, dotklo sa to aj jarmočníkov. Tých to však zasiahlo ešte nešťastnejšie. Kamenné obchody boli otvorené do konca marca, ale jarmočníci skončili vianočnými trhmi, potom prišla očakávaná dvoj- až trojmesačná prestávka, na ktorú sa po veľmi silných vianočných trhoch tešíme a prvý mesiac oddychujeme. Počas druhého mesiaca sa však už pripravujeme na veľkonočnú sezónu, ktorá sa zväčša začína už na konci marca. Pripravujeme ručne vyrobený veľkonočný tovar, ktorý skutočne kúpite len na trhoch.
Tento rok sa tie výrobky na trhy vlastne nedostali. Čo sa s nimi stalo?
Napríklad veľkonočné kraslice boli ešte ten lepší prípad. Tie vydržia do budúcej sezóny. Sú ale horšie veci, ktorých hodnotu nik nezaplatí. Predstavte si napečené medovníkové kraslice, čokoládové pochutiny, jednoducho výrobky podliehajúce záruke, ktoré je potrebné predať do dátumu spotreby. To bola tragédia. Jarmočníci
museli riešiť situáciu s takouto stratou. Dva až tri mesiace nemohli nič robiť. Len platili odvody a namiesto toho, aby začali zarábať, museli svoje produkty začať vyhadzovať.
Aká veľká je skupina ľudí, ktorí prišli o zárobok alebo išli do mínusu?
Jarmočníci nie sú organizovaní, ale 8 – 10 000 ich môže byť kedykoľvek. Ďalšia veľká skupina ľudí sú podnikatelia so zábavou, rôzne lunaparky a podobne, ktorých sa táto situácia týka a aj organizátori podujatí. Nesmieme zabudnúť ani na ich rodinných príslušníkov. A najväčšou skupinou medzi nami sú živnostníci, ktorí riadne platia odvody a dane. Potom sú medzi nami rôzni invalidní dôchodcovia. Títo ľudia dokážu vytvoriť prekrásne veci. Niečo im chýba, majú nejaký hendikep, ale zasa v niečom sú veľmi
šikovní. Často je to pre nich otázka prežitia, pretože invalidné dôchodky nie sú veľmi vysoké. Poslednou skupinou sú mamičky na materských dovolenkách. Tiež je to
pre nich spôsob realizácie a pomoci.
Nie je jednou z možností aj predaj výrobkov cez internet?
Určite je to jedna z možností. Ale je iné, keď vyrábate tie výrobky na kvantitu a keď predávate ručné výrobky napríklad s vôňou, ktorú musíte cítiť, rovnako z materiálu, ktorý potrebujete chytiť do rúk. Jednoducho nie každý výrobok je ideálne predávať cez internet. Štát poskytol pomoc tým, ktorí prišli o príjem kvôli opatreniam súvisiacich s koronakrízou.
Dotýkalo sa to aj jarmočníkov?
Táto pomoc je určená na prežitie. Nemôžem povedať, že by sme neboli vďační. Áno, pomohla prežiť. Potom sú ďalšie skupiny, ktoré majú nejaké malé príjmy – invalidné dôchodky, materské. Boli odbití tým, že majú príjmy. Tým sa pomoc štátu nedostala. My nechceme sedieť doma, aby nám štát pomáhal minimom. My potrebujeme pracovať, aby sme si normálne zarobili. To, čo nám dá štát, to nám nezabezpečí náš životný štýl, ktorý máme tak radi.
Už ste boli medzičasom na nejakom jarmoku alebo je to ešte stále problém?
Jarmoky nie je problém za dodržania určitých hygienických podmienok usporiadať. Ľudia sú od seba dosť rozptýlení, návštevnosť je polovičná, maximálne dvojtretinová.
Ľudia majú stále rešpekt pred hromadnými podujatiami. Aj bezpečnosť predaja je jednoduchšie dodržať. Jarmočník svoj tovar ukáže, predstaví, nie je potrebné všetko chytať do rúk. Hygienické opatrenia treba dodržiavať, ale treba sa aj zabaviť, stretávať, vidieť nejaké svetielko na konci. Vedieť, že za určitých opatrení si môžeme vydýchnuť, ísť na jarmok, popočúvať dobrú hudbu, pretože tieto veci sú nám na Slovensku veľmi blízke.
Prečo ste zvolili ako protest blokovanie diaľnice?
Všetko, čo som doteraz povedal, sme sa snažili komunikovať na úrovni ministerstiev aj úradu vlády. Zhodli sme sa, že protest je úplne krajné riešenie. Na tom sme sa zhodli všetci deviati. Nepomohli však listy, telefonáty, vôbec nič. Nikto sa o nás nikde nezmienil. Všetci riešili problémy s futbalistami, s fitkami, ale nikto si nevšimol žiadneho jarmočníka. Možno je to aj preto, že žiadny jarmočník nie je poslanec ani minister. Jediná vec, ktorá sa nám podarila, bola, že minister hospodárstva Richard Sulík nám vyslovil podporu, ale zároveň nám nevedel v našej situácii pomôcť. My sme mu vysvetľovali, že je potrebné nás prirovnať k hypermarketom, pretože ich podmienky vieme dodržať. Ale nikto nás nechcel počúvať. Museli sme na seba upozorniť.
