Prinášame rozhovor s rakúskou choreografkou Helene Weinzierl, ktorá po úspešnom uvedení v Slovenskom národnom divadle prichádza do Žiliny s tanečným predstavením Democrazy – Ako nakrájať cibuľu bez sĺz. S ňou príde aj jeden z najžiadanejších rakúskych tanečných súborov cieLaroque, ktorý so svojimi predstaveniami precestoval všetky kontinenty. Súbor predstaví 22. apríla o 20. h na Stanici Žilina-Záriečie tanečnú satiru, ktorá sa s vtipom venuje otázkam slobody.
Predstavenie otvára prostredníctvom tanečného a divadelného jazyka aktuálne témy o demokracii, manipulácii a slobode voľby. Čo bolo vašou inšpiráciou?
Pripadá mi zaujímavé a dôležité zaoberať sa otázkami, či vôbec existuje demokracia, a čo vlastne znamená. Inšpiruje ma situácia v Európe, nespokojnosť ľudí a otázka, ako a či môžeme konkrétne dianie ovplyvňovať. Sú v politike medzi jednotlivými stranami jasné rozdiely alebo je to nakoniec aj tak všetko to isté a prehnane globálne? Je dôležité, aby si takéto otázky kládol každý.
Cibuľa je v predstavení Democrazy dôležitým prvkom. Stala sa významnou metaforou predstavenia. Prečo práve cibuľa?
Cibuľa má mnoho vrstiev a s každou vrstvou, ktorú odstránime, sa jej jadro stáva viditeľnejšie a dosiahnuteľnejšie. Vidieť podstatu a pravdu môže byť bolestivé, podobne, ako keď začneme plakať pri krájaní cibule. V predstavení je napríklad scéna, počas ktorej účinkujúci diskutujú o tom, ktorá farba cibule je tá správna. Ako veľmi sú naše názory ovplyvnené a kto vlastne rozhoduje o správnosti farby cibule?
Narodili ste sa a tvoríte v Rakúsku. V súbore cieLaroque spolupracujete so slovenskými a českými tanečníkmi. Ako ste sa dostali k takejto spolupráci?
Pred niekoľkými rokmi mali slovenskí a českí tanečníci vzdelanie v tanci na vyššej úrovni v porovnaní s rakúskymi. Medzitým však úroveň a štandard tanečného vzdelania v Rakúsku tiež pokročili. Pred dvadsiatimi rokmi som sama tancovala a poznala som tanečníkov v Prahe a Bratislave, s ktorými sme mali výborný vzťah a spolupráca pretrváva.
Na Slovensku ste už Democrazy hrali v Slovenskom národnom divadle. Ako si na to spomínate?
Všetko bolo výborne zorganizované, veľmi sme si tam predstavenie užili. Akurát publikum nechcelo míňať peniaze na záchranu demokracie, čo je dôležitou súčasťou predstavenia (smiech). Situácie, keď sa dostávate do kontaktu s publikom, mám veľmi rada. Môže sa udiať čokoľvek. To je to, čo ma baví a udržiava predstavenie stále živým a pulzujúcim.
-rb-
Snímky archív
