Do nemilosti ich dostáva obrovský tlak zo strany ekologickej a environmentálnej loby, no na druhej strane treba objektívne povedať, že za mnohé problémy si môžu automobilky aj samy. Ako už naznačujú udalosti z posledného obdobia, notoricky známa kauza Dieselgate môže byť pokojne aj tou pomyselnou špičkou ľadovca.
Faktom ale je, že veci sa vďaka Dieselgate dali do pohybu. Svetové metropoly, medzi ktorými sa ocitla aj naša Žilina, sa začali postupne „vyhrážať“ bezemisnými zónami či zákazom vjazdu dieselovým autám. Samozrejme, na tento trend reagujú aj samotné automobilky. Férovo treba uznať, že mnohí výrobcovia začali s vývojom „ekologických“ automobilov na alternatívny pohon už mnoho rokov predtým, ako sa rozpútala masívna mediálna „štvanica“. Dnes už zrejme neexistuje žiadny koncern, resp. automobilka, ktorá by na vozidle s alternatívnym pohonom nepracovala. Jasnou demonštráciou sú aj koncepčné vozidlá, predstavené v posledných rokoch na všetkých veľkých svetových autosalónoch. Drvivú väčšinu z nich totiž poháňa elektrická energia, prípadne vodíkové palivové články.
Významným motivátorom pre vývoj elektrických vozidiel je aj samotný dopyt po týchto vozidlách. Najväčšie svetové odbytisko pre nové automobily predstavuje dlhodobo najľudnatejšia krajina sveta. Číňania sú všeobecne zbláznení do nových technológií. Okrem elektromobilov, ktorých masívne rozšírenie podporovala, resp. podporuje aj samotná vláda, sa v tejto krajine tešia mimoriadnej obľube napríklad aj dotykové rozhrania či ovládanie palubných systémov prostredníctvom gest. Najlepším dôkazom „popularity“ elektrických vozidiel v Číne je fakt, že dlhodobo najpredávanejší svetový elektromobil, ktorým bol niekoľko rokov po sebe Nissan Leaf, už nie je lídrom vo svojej kategórii. V prvom kvartáli aktuálneho roka tohto japonského priekopníka totiž predbehol BAIC EC. Že vám názov modelu, ako aj jeho výrobca veľa nepovie, nie je žiadnym prekvapením. Ide vyslovene o lokálny produkt, ktorý si na iných trhoch prakticky nekúpite. BAIC EC však celkom jasne demonštruje obrovskú silu čínskeho trhu.
Posledné udalosti však naznačujú, že Číne elektromobilita spojená s jej masívnym nástupom začína už prerastať cez hlavu. Vláda ale neupustila od ambiciózneho cieľa, aby sa v najbližších rokoch podieľali elektromobily na miestnom automobilovom trhu aspoň 10 – 12 % z celkových tržieb vyprodukovaných v automobilovom priemysle. Čína chce byť jednoducho jasným svetovým lídrom v odvetví vývoja, resp. výroby elektrických vozidiel. Zdá sa, že táto ambícia sa čínskemu priemyslu darí napĺňať prakticky už aj dnes. Pripravovanými zásahmi chce aj preto miestna vláda zamedziť nekontrolovanému šíreniu výrobcov elektrických vozidiel, ktoré má na druhej strane za následok menej efektívnu výrobu, spojenú predovšetkým so spomalením technologického vývoja tohto typu vozidiel. Odvráteným problémom elektromobility, ktorá sa netýka len Číny, ale prakticky väčšiny krajín, je samotný pôvod elektrickej energie, potrebnej na chod infraštruktúry, spojenej s prevádzkou a užívaním elektrických vozidiel. Ruka v ruke s elektrickou energiou v batériách elektromobilov, ktorá pochádza z neekologických zdrojov, sa otvára aj otázka reálneho prínosu tohto typu pohonu na životné prostredie na našej planéte. Ďalší problém predstavujú zatiaľ obmedzené spôsoby recyklácie batérií či celosvetové zásoby vzácnych nerastných surovín, ktoré momentálne využívajú ich výrobu. Reč je predovšetkým o lítiu. Treba však uznať, že existujú krajiny, ktoré majú sofistikovaný a prepracovaný systém nasadenia elektromobilov, resp. vozidiel s alternatívnym pohonom.
Ako príklad môže poslúžiť Nórsko, prípadne Kalifornia v USA.
Smelé plány s budúcou dominanciou vozidiel s elektrickým pohonom môžu významne narušiť v konečnom dôsledku aj ďalšie technológie, resp. inovácie. Svetlá budúcnosť sa predpovedá vodíkovému pohonu s palivovými článkami. V prospech vodíka hovorí okrem nulových emisií aj jeho „dostatok“. Veľkým mínusom je, naopak, chýbajúca infraštruktúra, ktorá výrazne zaostáva aj v porovnaní s rýchlonabíjacími stanicami pre elektromobily. Prvým sériovo vyrábaným vozidlom na elektrický pohon je Toyota Mirai. Na slovenskom trhu si ju ale nekúpite, a to práve „vďaka“ prakticky nulovej infraštruktúre. Najbližšia čerpacia stanica na vodík je až v rakúskej metropole. Palicu však rozhodne netreba lámať ani nad klasickými spaľovacími motormi. Svetlo na konci tunela pre „nenávidené“ diesle reprezentuje napríklad nový a špičkový turbodiesel s objemom 1,5 litra z dielne francúzskeho koncernu PSA. Ďalšou lastovičkou môže byť pripravovaná technológia Skyactiv-X, na ktorej pracuje japonská automobilka Mazda. Zjednodušene možno povedať, že by sme sa v sérii už onedlho mali dočkať benzínového motora s výhodami toho dieselového, čo znie v teoretickej rovine viac ako sľubne. Najväčšiu perspektívu a kompromis medzi elektromobilmi a konvenčným pohonom predstavujú už dnes mimoriadne obľúbené hybridy. Práve hybridnej, resp. plug-in hybridnej technológii predpovedáme zároveň aj najväčší rozmach v časovom horizonte najbližších rokov.
Vráťme sa teraz naspäť k vozidlám s čisto elektrickým pohonom a prenesme sa zároveň domov do slovenskej reality. Medializovaný projekt štátnej dotácie spojený s kúpou elektromobilov, resp. plug-in hybridných vozidiel sa skončil posledným júnovým dňom tohto roka. Z celkovej sumy určenej na takúto podporu sa stihla vyčerpať „len“ väčšia polovica. Inými slovami, ekologické vozidlo si so štátnou podporou zadovážilo cca 700 záujemcov. Hodnotenie, či je to veľa alebo málo, nechávame na vás.
KÚPILI BY STE SI ELEKTROMOBIL?
V nasledovnom prehľade sme pre vás pripravili zoznam aktuálne dostupných automobilov na čisto elektrický pohon spolu s ich štartovacou cenou. V prehľade nenájdete napríklad značku Tesla, ktorá predstavuje pre mnohých synonymum pre elektromobil. Americký výrobca sa v našom prehľade neobjavil z toho dôvodu, že táto značka nemá na slovenskom trhu ešte stále oficiálne zastúpenie. Aj napriek tomu je z čoho vyberať. Výrobcov a ich produkty sme zoradili podľa abecedného poradia.
