Princíp predpokladaného súhlasu sa v právnom poriadku SR uplatňuje v problematike posmrtného darovania ľudských orgánov. Aj taká citlivá oblasť, akou je odber a následná transplantácia ľudských orgánov, buniek alebo tkanív, je upravená legislatívou, ktorá zabezpečuje ochranu, bezpečnosť a práva darcov a príjemcov orgánov.
Existujú dve formy úpravy darcovstva orgánov po smrti. Prvým uplatňovaným je princíp predpokladaného súhlasu. Na základe neho sa predpokladá, že súhlas s posmrtným odberom a následným darovaním orgánov udelil každý, kto odber a darovanie orgánov výslovne neodmietol počas svojho života.
Druhým je princíp informovaného súhlasu, ktorý sa uplatňuje v krajinách ako USA alebo Holandsko. V tomto systéme sa na darovanie orgánov po smrti osoby vyžaduje jej aktívny prístup, tzn. darca musí vyjadriť súhlas s darovaním orgánov po jeho smrti. Ak súhlas neudelil, jeho orgány nebudú predmetom darcovstva, príp. sa bude akceptovať postoj jeho rodiny.
Odobrať ľudský orgán, tkanivo alebo bunky z tela mŕtveho darcu je možné vtedy, ak osoba počas svojho života neurobila písomné vyhlásenie o nesúhlase s odobratím ľudského orgánu, tkaniva alebo buniek po smrti. Súhlas s darovaním orgánov teda nie je potrebný. Potenciálnym darcom orgánov je každý, kto počas svojho života neurobil už spomínané vyhlásenie. Na základe toho je vyhlasujúca osoba zapísaná do tzv. „zoznamu nedarcov,“ ktorý vedie Národná transplantačná organizácia. Vyhlásenie je možné kedykoľvek odvolať. Za osobu, ktorá nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, môže písomné vyhlásenie o nesúhlase s odobratím ľudského orgánu, tkaniva alebo buniek po smrti urobiť jej zákonný zástupca. To sa vzťahuje na prípady maloletých detí alebo osôb s obmedzenou právnou spôsobilosťou. Dosiahnutím plnoletosti dieťaťa stráca takéto vyhlásenie urobené jeho zákonným zástupcom platnosť.
Podmienkou začatia samotného procesu odberu orgánov je nielen preverenie, či potenciálny darca nie je zapísaný v „zozname nedarcov“, ale aj úplná a nezvratná strata všetkých funkcií jeho mozgu (mozgová smrť).
V prípade, že u potenciálneho darcu dôjde k mozgovej smrti, príslušné orgány sú oprávnené začať proces odberu a následnej transplantácie, a to aj bez súhlasu rodinných príslušníkov zosnulého. Ak však rodina odber odmieta, jej rozhodnutie sa v praxi zväčša rešpektuje, aj keď zákon odber umožňuje. Darovanie ľudských orgánov, tkaniva alebo buniek je vždy bezplatné a pozostalým nikdy nevzniká žiadny nárok na akékoľvek finančné odškodnenie. Akýkoľvek takýto odber alebo ich transplantácia s cieľom finančného zisku, majetkového prospechu alebo iného prospechu sú zakázané.
Princíp predpokladaného súhlasu s darovaním orgánov bol do právneho poriadku SR zavedený zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Problematike sa venuje najmä zákon č. 317/2016 Z. z. o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, tkaniva a buniek, ktorý priamo upravuje právo odobrať ľudský orgán, tkanivo a bunky z tela mŕtveho darcu, pokiaľ táto osoba počas svojho života neurobila písomné vyhlásenie o nesúhlase s odberom. Dôvodom prijatia takejto právnej úpravy je, že transplantácie orgánov zachraňujú ľudské životy. Touto právnou úpravou sa sleduje aj zjednodušenie medicínskeho procesu, v ktorom je cenná každá minúta.
