Ako vysvetliť deťom Vianoce a obdarovávanie darčekmi? Je v poriadku podporovať vieru v Ježiška, ktorý ich nosí, a udržiavať atmosféru okolo toho – napríklad písať mu listy?
Neexistuje na to univerzálna rada alebo kľúč, ale ja by som k tomu pristupovala cez vieru. Záleží, či sú rodičia veriaci alebo nie. Ale je pravda, že je to už tak tradičné, že mnoho rodičov hovorí o Ježiškovi ako o nositeľovi darčekov, aj keď nie sú veriaci. Do určitého veku je v poriadku udržiavať čaro Vianoc a detskú fantáziu v tejto rovine. Deťom treba ponechať svet predstavivosti. Potom v staršom veku im treba vysvetliť skutočnosti, možno v zmysle symboliky, že tak ako Ježiškovi priniesli dary traja králi, tak si i my dávame navzájom darčeky. Darmi oslavovali jeho narodenie a my si to týmto spôsobom pripomíname a oslavujeme s nimi. Takisto však treba dodať, že myšlienkou Vianoc je síce byť obdarovaný, ale najmä sa treba tešiť z toho, že sám niekoho darčekom poteším.
Čo ak má rodič problém s „klamstvom“, i keď s tým najlepším úmyslom?
Chápem, môže to byť morálna dilema. Môžeme si to vysvetliť tak, že každý z nás je v podstate darca, Ježiško alebo Mikuláš. Alebo im v tom pomáhame. Pre deti je toto obdobie rozprávkové a trvá iba pár rokov. Pre zachovanie tohto čarovného obdobia by som to nebrala ako úplné klamstvo. Hovorí sa, že ak niekto daruje zo srdca a nezištne, ani by nemal zverejňovať svoje meno. Možno aj v tom treba hľadať zmysel - že deti dostanú niečo vysnívané alebo to, čo potrebujú, a je jedno ako toho darcu nazývame. Ale chápem aj to, ak sa rodičia k tomu rozhodnú pristúpiť pragmaticky. Rodič má od začiatku hlavne vysvetľovať, že toto je čas o rodinnej pohode a pravý zmysel Vianoc je vzájomná spoločnosť, blízkosť, empatia, hodnoty, pomoc druhým, ohľaduplnosť, trpezlivosť. A to je tiež dar.
Dá sa povedať, v akom období sa dieťa zbavuje viery v Ježiška? Máte skúsenosť s tým, že toto poznanie môže byť do istej miery traumatizujúce alebo tým zvykne dieťa v pohode „preplávať“?
Z vlastnej skúseností a zo skúseností detí viem, že na to postupne prichádzajú samé okolo 9 až 10 roku života. Tak nejak to vytušia. Čo sa týka bolestnej reakcie alebo traumy, záleží, či im to povedia spolužiaci v škole alebo im to vysvetlia doma rodičia. Spolužiaci vedia byť krutí, môžu to povedať tak z mosta do prosta, že na to dieťa zareaguje citlivo. Väčšinou však hrdinsky podotkne: ja som to vedel/vedela. Povedala by som, že tie staršie deti pravda úplne nepoloží, oni sa vždy budú na tie darčeky tešiť. Tak ako na narodeniny, kedy dieťa vie, že dostane darček a že mu ho dajú rodičia, ale ten pocit a moment prekvapenia pretrváva. U malých detí môže byť pravda o Ježiškovi skôr sklamanie, preto aj rodičia varujú starších súrodencov, aby to neprezrádzali. V tom útlom veku by som volila počkať. Ale, samozrejme, keď už na to nejak samé prídu, neživiť v nich nádej a priznať, že to je tradícia, kedy si ľudia dávajú dary navzájom. Treba byť úprimný, no citlivo a pekne im to vysvetliť cez symboliku.
Je teda vhodné posadiť si dieťa a povedať mu to skôr, než to budú spolužiaci?
Áno, myslím že je lepšie sa tomu vyhnúť, najmä ak sú tie deti citlivejšie. Záleží od povahy dieťaťa, ale to musia posúdiť práve rodičia. Oni vedia, aké dieťa doma majú, a ak si myslia, že sa ľahko sklame a je úzkostnejšie, vtedy je ich úlohou vysvetliť mu to. Aby sa vyhlo možnej krutosti či výsmechu zo strany rovesníkov.
Vy si pamätáte ten moment, kedy ste zistili pravdu o Ježiškovi?
Pamätám si, že som bola štvrtáčka a povedali mi to práve kamaráti. Spolužiak mi prezradil, že rodičia si požičajú peniaze v banke a potom za ne kúpia darčeky. Mama mi to vysvetlila tak, ako som už spomenula: že si každý rok pripomíname tradíciu obdarovávania, ako keď traja králi obdarovali Ježiška. Bolo to pre mňa chvíľu sklamanie, ale stále som pri tom stromčeku mala pocit čara. Takže nejaká veľká trauma sa nekonala. Postupom času som sa tešila hlavne na tú rodinnú súdržnosť a spoločný čas počas Vianoc. Ja mám krásne spomienky na detstvo a Vianoce aj vďaka viere v Ježiška, no myslím, že ani neskôr sme s bratom o nič neboli ochudobnení.
A čo Mikuláš? Verili ste, že nosí sladkosti do vyčistených čižmičiek?
Takisto. Myslím, že to, že je Mikuláš mama, sme nejak prirodzene pochopili. Jednoducho príde ten vek, dieťa dozrieva a spája si rôzne okolnosti. Keď sa rodičia pred sebou prerieknu, že musia kúpiť to a to, alebo otec ide kúpiť mame darček a dieťa je pri tom. Aj keď to dieťa ako malé prehliadalo, vo vyššom veku začne tušiť.
Veľakrát si deti nájdu schované darčeky ešte pred Vianocami. Môže to byť prvý alarm, že niečo nie je s „kostolným poriadkom“?
Tam by som sa snažila docieliť, aby darčeky nenašli. Pravdaže, ak ich nájdu, začne to deťom dochádzať aj bez vysvetlenia. Avšak už aj keď vedia pravdu o Ježiškovi, je vhodné zachovať to čaro a moment prekvapenia a zabrániť tomu, aby ich našli. Poznám prípady, že si deti našli darčeky skôr a pod stromčekom to bolo pre ne sklamanie, lebo tam mali len to, čo si už našli. Ja keď som bola malá, bývali sme v jednoizbovom byte, čiže nebolo kde schovávať darčeky. Mama nám povedala, že je to jednoducho na nás, no pod stromčekom budeme mať iba to, čo sme objavili. Takže sme vedeli o tej tajomnej hornej poličke, kde sa darčeky nachádzajú, ale nemali sme potrebu to skúmať. Tešili sme sa na moment prekvapenia. Ale niektoré deti potrebujú hľadať a snoriť, a ochudobňujú sa o to vzrušenie pri stromčeku. Na druhej strane sú aj také deti, ktoré sa nevedia dočkať, kedy si na Vianoce rozbalia to, čo si našli. Takže to je individuálne.
Môže dieťa aj nemať rado Vianoce?
Deti môžu Vianoce spájať aj s negatívnymi pocitmi. Pre mňa je veľmi dôležitá rodina, priatelia, príbuzní. Ak to dieťa nezažíva, chápem, že Vianoce berie len materiálne alebo vyslovene negatívne. Ak sa na Vianoce rodičia zvyknú hádať a doma je nepohoda, nemajú prostriedky ani na základné veci, nebodaj sa v rodine stala tragédia, môže ich vyslovene nemať rado. Vtedy by mali do tohto vedome zasiahnuť rodičia, prípadne psychológ, ale záleží aj od ich sociálnej uvedomelosti a zrelosti. Ak sa to totiž nerieši, tento pocit si zvykne človek preniesť aj do dospelosti. V prípade striedavej starostlivosti už takisto nie sú Vianoce tak stmelené, ako by mali byť. Preto aj každé dieťa môže mať iný pohľad na Vianoce.
Jedna univerzálna tradícia neexistuje a v televízii vidíme veľa amerických filmov, kde nosí darčeky Santa Claus. Môže to byť pre dieťa zmätočné ak v ňom naozaj rodina živí vieru v Ježiška?
Stačí reagovať jednoduchým vysvetlením, že tak ako sú ľudia rôzni, majú napríklad odlišnú farbu pleti či jazyk, majú aj odlišné Vianoce. U nás by som určite navrhovala držať sa našich tradícií, ktoré máme na Slovensku, a na americké vianočné filmy reagovať vysvetlením, že tak ako u nás nosí Mikuláš sladkosti, v Amerike nosí darčeky. Takisto majú iné tradičné jedlá a určite by si nedali napríklad zemiakový šalát alebo kapra.
Vo všeobecnosti: aký je váš názor na vieru v Ježiška? Je v poriadku udržiavať ju v mene čara Vianoc?
Nekazila by som to deťom. Je to iba pár rokov, kedy majú šancu to zažívať. Každé obdobie má čosi do seba a vždy sa budú na Vianoce tešiť. O to viac, ak sú presvedčené, že večer príde Ježiško, ale aj potom. To zapaľovanie prskaviek, kým mama všetko pripraví, a cinkanie zvončekom je jednoducho čarovné v každom veku. Keď už budú deti na vysokej škole, budú zas prichádzať domov a radovať sa zo spoločnosti rodiny a všetkých tých drobností a tradícií. Darčeky budú druhoradé. Takže povedať pravdu o Ježiškovi vtedy, keď vyhodnotíme, že už je čas. Veriaci vedia, ako zmysel Vianoc vysvetliť, že hlavným posolstvom je narodenie Ježiša, ktorý veril v dobro ľudí. A v ateistických rodinách to vysvetľovať tak, že je rodina pokope, pomáhame si a preukazujeme si lásku, napríklad aj darmi. Ja to hovorím aj deťom v škole – malo by to byť celý rok, ale buďme k sebe v tomto období milší a láskavejší.
Vizitka
Romana Gacíková, školská psychologička
- pracovala ako terénny psychológ pre Centrum detí a rodiny v Bytči
- školská psychologička v ZŠ Krásno nad Kysucou
- od septembra pôsobí v ZŠ Kysuckom Lieskovci, takisto ako školská psychologička
