HORNÝ HRIČOV. Od roku 2008 začali v obci vyhľadávať potravu diviaky. Tie sa im podarilo z jednej časti obhospodarovanej pôdy vyhnať, no pred dvoma rokmi tu začali prichádzať jelene a srny. Tie robia vraj horšiu šarapatu ako diviaky a vyvrcholenie prišlo toto leto.
Z ušľachtilých zvierat škodcovia
„Diviak, keď ide po riadku, čo vyhrnie, to zožerie. Ale jeleň to vyhrabe, niečo zožerie a ostatné nechá tak. Z úrody nič nie je,“ sťažuje sa Eduard Králik, ktorý tu so ženou pestuje zeleninu i zemiaky na 35-árovej roli. Dovedna tu pestujú desiati hospodári. Jednému z nich zmizla celá úroda zemiakov behom troch dní.
Najviac vraj škodia ušľachtilé jelene, ktorých tu chodí päť. Miestni si nevedia poradiť, skúšali vraj už všetko možné: provizórne oplôtky, hrkajúce plechovky, tričká s ľudským potom i strašiakov do poľa. „Raz som stretol jeleňa počas bieleho dňa, fučal mi za chrbtom. Snažil som sa ho odplašiť, ale nebál sa. Len sa pokojne otočil a kráčal preč,“ pokračuje pán Králik. Až na túto výnimku, zver je vraj ťažké vystriehnuť. „Chodievam sem už dva týždne o 21.30 h, okolo polnoci idem domov, potom sa sem vraciam o 3. h a som tu do 5. rána. A tie mátohy som tu nevidel! A potom prídem o 6. h a je to rozorané,“ tvrdí. Na druhom konci dediny majú podobný problém, ale s diviačou zverou. „Mám ešte fazuľu a cibuľu, zemiaky mi ale požrali. Namiesto nich je tu burina,“ hovorí obyvateľka Horného Hričova, ktorá je presvedčená, že budúci rok už nič sadiť nebude.
Zver prichádza do dediny, ktorá má jeleňa v erbe, z blízkej hôrky a nebojí sa prejsť ani cez cestu a koľajnice. Obyvateľov to stojí nemálo peňazí. Keď si to prerátali, troch hospodárov postihla škoda vyše 200 eur, štyroch okolo 100 eur a ďalších desať je s menším finančným postihnutím.
Text foto: Na miesto zemiakov tu rastie už burina.
Riešením má byť odstrel
Obyvatelia Horného Hričova sa so svojím problémom obrátili na Obvodný lesný úrad v Žiline, aby povolil poľovníkom znížiť stav zveri. Ako však i nás na úrade informovali, nezmôžu v tejto veci nič robiť. Kto je teda kompetentný? Vedúci Slovenskej poľovníckej komory (SPK) pre okresy Žilina a Bytča, Peter Marčulinec, ozrejmil, že prvoradý je kontakt s miestnym poľovníckym združením. „Tu naozaj štátna správa ani obecná samospráva nemajú kompetencie. Je potrebné bezodkladne nadviazať vzťah s miestnym užívateľom poľovného revíru, aby bolo umožnené zintenzívniť lov, prípadne ho vykonávať v lokalitách, kde škoda vzniká,“ hovorí.
Odstrel zveri sa riadi plánom, ak však obyvateľom vznikajú neprimerané škody, riešením je jeho navýšenie a povolí sa i odstrel mimo kvóty. „Udeje sa to veľmi rýchlo. Naši užívatelia poľovných revírov sú pripravení na takéto veci a veľmi promptne zasahujú,“ dodáva Peter Marčulinec.
Pred trávou uprednostnia zemiaky
Podľa vedúceho miestnej kancelárie SPK by mala zver pocítiť tlak lovu a zmeniť stanovištia. Do dediny však za potravou neprichádza náhodou. „V minulosti bola rozptýlená, lebo veľké poľnohospodárske agropozemky boli rovnomerne obrábané. Dnes je ich drvivá časť obrábaná iba formou trávnatého porastu. Ak sú teda v blízkosti pozemky, ktoré si obhospodarujú občania pre samozásobovanie, majú smolu. Zver pred trávou, ktorá je v ich hierarchii potravy tá posledná, uprednostní zemiaky či kukuricu,“ vysvetľuje Peter Marčulinec.
Druhý faktor je strata plachosti. „Kvantum bicyklov a motorových prostriedkov jazdí po lesoch a poľných cestách. Keď zver zistí, že jej tento rachot neublíži, prestane sa báť. Pach človeka bol pre ňu v minulosti tabu, keď ho zacítila, mizla. Teraz už pre jeleniu zver nič neznamená, a naozaj tragicky to vyzerá pre diviaky, príkladom je žilinský Hájik,“ dodáva.
Veronika Cvinčeková
Snímka autorka
