Narodil sa 8. mája 1961 v Poprade. Od útleho veku, ako každý mladý chlapec, sa venoval loptovým hrám. Mládežnícke časy boli športovo pestré, taká bola doba. Jožko sa venoval aj iným športom – skúša futbal, atletiku, basketbal. No futbal bol jeho koníčkom. Rodina žila v Spišskej Novej Vsi, a tak sa v miestnej Lokomotíve začínali jeho prvé kroky. Rýchlosť, obratnosť a technické fínesy ho predurčovali pre vrcholový futbal. Futbalu a venoval do trinástich rokov, keď ho na dvore pri dome objavil tréner basketbalu pán Viliam Nižník. Výborný výskok a streľba s každej pozície na kôš pána trénera tak upútala, že talentovaného chlapca pozval na tréning. Basketbal dostal prednosť pred futbalom a od roku 1974 rozvíjal svoje schopnosti a talent v TJ Lokomotíva – Bane Spišská Nová Ves. Jeho výkonnostný rast bol obdivuhodný. Ako 16-ročný obliekol juniorský reprezentačný dres Československa.
Po maturite na Gymnáziu v Sp. Novej Vsi prestúpil v roku 1979 do Interu Bratislava. V roku 1980, ako 19-ročný, sa stáva majstrom Československa a v roku 1981 vicemajstrom. V roku 1981 prestúpil do TJ Slávia VŠDS Žiliny, kde začal študovať na Vysokej škole dopravy a spojov. V roku 1985 ukončil štúdium. Po promócii nastúpil na ročnú vojenskú službu v Dukle Olomouc s ktorou v sezóne 1985 – 1986 osadil tretie miesto v Česko-slovenskej basketbalovej lige. Po vojenčine od roku 1986 hral za Sláviu VŠDS Žilina v Česko-slovenskej I. lige. Nastúpil do zamestnania ako technický pracovník – inžinier do žilinskej nemocnice. Bývalý riaditeľ, dnes 87-ročný MUDr. Ladislav Augustín pri príležitosti jubilea si rád zaspomínal na basketbalového virtuóza a pracovitého človeka. Športová kariéra bola bohatá. V československej lige odohral 12 sezón v rokoch 1979 – 1991. V Maďarskej lige v drese Cszepel Budapešť 2 sezóny v rokoch 1991 – 1993. V Slovenskej lige za Sláviu VŠDS Žilinu 3 sezóny v rokoch 1993 – 1996. Ako hráč v štyroch ligových kluboch odohral celkovo 17 ligových sezón. V historickej tabuľke Česko-slovenskej basketbalovej ligy zaznamenal 5 063 bodov a obsadil 25. miesto.
Za reprezentačné družstvo Československa v rokoch 1984 – 1991 odohral 170 zápasov. Ako hráč reprezentácie bol účastníkom troch európskych basketbalových súťaží. V roku 1980 na Majstrovstvách Európy v Aténach 8. miesto a v Ríme na Majstrovstvách Európy v roku 1991 ako kapitán závoďák doviedol družstvo na 6. miesto. Zúčastnil sa 3 ročníkov európskych klubových pohárov v basketbale. Interom Bratislava v roku 1980 a 1981 o pohár európskych majstrov. A so Sláviou VŠDS Žilina v jednom ročníku 1994 – 1995 o FIBA KORAČOV pohár. V rokoch 1988 a 1990 bol zaradený do najlepšej päťky československej ligy. V roku 1990 bol vyhodnotený ako najlepší basketbalista Slovenska. Vrcholovú výkonnosť európskeho formátu dosiahol vďaka poctivej príprave v tréningovom procese. Počas aktívnej činnosti boli jeho tréneri také esá ako Viliam Nižník, Rudolf Stanček, Miroslav Rehák, Milan Rožánek, Bohdan Iljaško, ktorí ho formovali do takej podoby, ako ho poznali fanúšikovia.
Po zanechaní aktívnej činnosti sa venoval trénerskej činnosti. V rokoch 1994 až 1997 pôsobí ako asistent trénera Slávie VŠDS Žilina a od roku 1997 do roku 2000 ako hlavný tréner. V rokoch 1999 až 2001 bol trénerom Slovenskej mužskej reprezentácie basketbalu. Ako funkcionár bol v roku 2003 členom dozornej rady Združenia mužských basketbalových klubov Slovenska.
Za dosiahnuté výsledky v športe obdržal niekoľko vyznamenaní, no najviac si cení ocenenie Československého olympijského výboru za šírenie a propagáciu myšlienok fair-play. Svojej veľkej láske sa venoval do roku 2003.
V roku 2004 sa stal riaditeľom a zároveň predsedom predstavenstva ligového futbalového klubu MŠK Žilina. Od roku 2019 je predsedom predstavenstva futbalového klubu MŠK Žilina. Svojou aktivitou a výsledkami sa zapísal do histórie žilinského športu, veď v Žiline žije a pôsobí 40 rokov. Za všetky úspechy a reprezentáciu Žiliny treba poďakovať Jožkovi – Dodovi, ktorého priatelia familiárne ináč nevolajú ako „DODO“. Rovnako treba poďakovať životnej partnerke Lujse Michulkovej, bývalej slovenskej reprezentantke v basketbale, deťom Filipkovi, Lotke a dcére z prvého manželstva Martinke za vytvorenie rodinného zázemia. Dodo verí, že ich deti sa budú venovať športu a budú kráčať v šľapajach rodičov. K okrúhlemu jubileu želajú oslávencovi veľa zdravia spoluhráči, priatelia, futbalový klub MŠK Žilina a všetci blízki. Oslávencovi poprial veľa zdravia v mene Olympijského klubu Žilina Juraj Straka. Ku gratulácii sa pripája aj naša redakcia.
Juraj Straka - Olympijský klub Žilina
