Skôr ako sa dostaneme k týmto aktivitám, povedzte, ako dlho sa venujete záchrane Hričovského hradu?
Ešte pred Hričovským hradom som sa prioritne zaobral založením združenia na Starhrade. Vlastnícke vzťahy to však komplikovali, no i tak som sa mu venoval viac ako desať rokov. Počas nich sa mi podarilo pohnúť zápis hradu do zoznamu národných kultúrnych pamiatok a nakoniec som stál pri zrode Združenia na záchranu Starého hradu - Castrum warna v roku 2018. Medzitým som založil Občianske združenie priateľov Hričovského hradu, kde som predsedom. Obnovujeme nielen Hričovský, ale aj Súľovský hrad a budovu starej školy v Hričovskom Podhradí či historickú mýtnicu v Dolnom Hričove, ktorá je vedená ako kaštieľ. Všetko si to vyžaduje množstvo času aj financií. Ročne napíšem aj 10 projektov, oslovujem remeselníkov na špeciálne práce, horolezcov.
Čo je cieľom rekonštrukcie?
Naším cieľom je zakonzervovať Hričovský hrad a aktivity posunúť do objektov v obci. V nich by mohlo byť múzeum s vystavenými nálezmi z hradu alebo dočasné výstavy.
Máte metalovú kapelu. Prečo vám imponuje tvrdá hudba?
Od 14 rokov hrám na gitaru a k tvrdej hudbe ma to ťahá. Navyše do textov, ktoré píšem okrem hudby, môžem zakomponovať históriu, bytosti z bájnych povier, hradných povestí. Priťahujú ma temné príbehy, duchárčina. Hoci je naša hudba tvrdá, používame mnoho tradičných nástrojov – husle, flauty. V jeseni by mal vyjsť náš album, ktorý to potvrdí.
Prečo sa vaša kapela volá Warna?
Je to historický názov Starhradu. Kapelu som založil s bubeníkom Petrom Pravdíkom. Oboch nás spájala láska k Starhradu, kde sme neustále chodievali. Z pôvodnej zostavy kapely som jediný člen. Terajšia zostava je z roku 2014 - s druhým basákom Jurajom Šimekom a novým bubeníkom Nikolajom Hordinom, ktorý sem v roku 2014 prišiel z Ukrajiny.
Venujete sa renovácii starožitného nábytku. Kde ho zháňate?
Renovácia nábytku mi učarovala už počas štúdia. Neskôr som si doplnil vzdelanie a urobil si certifikát na reštaurovanie nábytku. Nebolo jednoduché ho získať. K starým kúskom sa dostávam cez burzy, kontakty, bazáre. Okrem toho renovujem aj kovové veci - staré pánty, podkovy, lampáše, stoly zo starých šijacích strojov, archeologické nálezy. Pre múzeum som ošetril mince, čo sme našli na Hričove a keďže v múzeu pracujem, ošetrujem nábytky aj tam.
Je ťažké sa po toľkých hodinách práce vzdať sa opravených kúskov?
Som zberateľ, samozrejme, že je mi to ľúto. Aj manželka musí mať pevné nervy, ale tiež pracuje v múzeu, takže dávku pochopenia má. Pôvodne som chcel opravené veci predávať, no ťažko sa tých vecí vzdávam. Čas nad nimi strávený sa vlastne ani nedá reálne premietnuť do nejakej ceny. Chystáme sa ale do pôvodného stavu zrekonštruovať 100-ročný domček, takže verím, že tam sa miesto nájde. Až neskôr sme zistili, že ten dom má úžasnú históriu. Je spojený s rodinou Kiliánovcov. Boli to talianski stavitelia, ktorí na Thurzovu žiadosť prestavali zámok v Bytči. Aj takéto zaujímavosti nám osud prihráva do cesty.
Potrebujete na opravy špeciálne materiály?
Zadovážim si ich cez internet. Veľmi dôležitá je šelaková polytúra. Je to vlastne trus chrobáka, volá sa červec lakový. Je vo forme šupiniek, ktoré sa zalejú liehom. Pod šelak sa ale musí dať buď fermež, čo je prevarený ľanový olej, alebo moridlo.
Moderné je premaľovávať nábytok v provensálskom štýle. Mnohým ľuďom sa to zdá jednoduché a púšťajú sa do toho sami. Páči sa vám to?
Priznám sa, veľmi nie. Častokrát takto ľudia znehodnotia historické kúsky nábytku, ktorého drevo by po ošetrení nádherne vyniklo. Natrú nábytok bielou farbou, trochu ju pootierajú a tvária sa, že ho zreštaurovali. Keby ho potom chceli naozaj zreštaurovať, už sa im to tak ľahko nepodarí. Nemám vzťah k maľovanému nábytku, ale veľmi sa mi páčia staré maľované truhlice. Tie však nechávam v pôvodnom ošúchanom stave, len ich ošetrím fermežou.
Viete rozoznať, z akého obdobia nábytok pochádza, keď o ňom nič neviete?
Viem už približne odhadnúť vek nábytku a dobu, v ktorej sa používal. Pre biedermayer, okolo roku 1840, je napríklad typická bohatá intarzia na stolíkoch. Štýl alt deutsch, rozšírený okolo roku 1890 charakterizujú stoličky s ratanovým operadlom a sústruženie. Secesia sa vyznačuje jednoduchými tvarmi a rastlinnými motívmi, stoličky tonet boli populárne okolo roku 1910 a typické sú ohýbaným bukovým drevom. Niekedy premýšľam, čo všetko má za sebou taká 200-ročná stolička. K niektorým kúskom zostavujem niečo ako životopis.
Dá sa porovnať kvalita súčasného nábytku s tým historickým?
Je až neuveriteľné, s akým minimom materiálov a nástrojov dokázali naši predkovia vyrobiť taký kvalitný nábytok. Všetko bolo zdobené, aby to bolo nielen funkčné, ale aj pekné na pohľad.
Vypaľovaniu do dreva sa popri všetkých aktivitách venujete kedy?
Dostal som kedysi od rodičov vypaľovačku, úplne obyčajnú, za pár eur. Dlho odpočívala, no zhruba pred 5 rokmi prišiel jej čas. Vypálil som mačku na šperkovnicu a odvtedy robím prakticky veci len na zákazku. Portréty, svadobné fotky, obrázky na darčekové predmety k záľubám. Ešte som neurobil nič pre seba. Je to umenie, ale aj remeslo a to ma na tom baví. Pôvodnú vypaľovačku som už zodral, mám novú, ale rovnako jednoduchú. Doslova za málo peňazí, veľa muziky, teda obrázkov. Je to veľmi náročné na čas a na presnosť. Napríklad pri vypaľovaní oka stačí pohnúť nástrojom a už vám postava škúli. Náprava chyby je zložitá. Drevo môžete vybrúsiť, no už je v ňom priehlbina a nevyzerá to dobre. Tak, ako ženy pri televízii štrikujú, ja vypaľujem. Je to pre mňa aj forma meditácie. Začal som tiež maľovať, veľmi sa mi páči štýl Salvadora Dalího. Drevu ostávam verný aj pri vyrezávaní do kôry - pomôžem akoby naznačeným tvarom v nej vyniknúť.
Nezatriasol sa vám v uplynulých dňoch rebríček hodnôt?
Minulý týždeň sa nám narodil synček Jozef. V našej rodine už štvrtá generácia nesie toto meno. Je pravda, že máme pomerne rušné noci, no sme nesmierne šťastní.
Kto je Jozef Mihálik
Rodinný stav: ženatý, manželka Mária
Vzdelanie: vysokoškolské - odbor muzeológia, stredoškolské - umelecko-remeselné spracovanie dreva
Rebríček záujmov: od minulého týždňa je na prvom mieste suverénne synček Jozef
Na ľuďoch nemám rád: faloš, politické debaty
Naopak, mám rád: úprimnosť, srdečnosť, konštruktívnu kritiku, ochotu pomôcť
Cestovateľský sen splnený: putovanie po rumunských hradoch
Cestovateľský sen nesplnený: putovanie po hradoch v Írsku a návšteva bavorského hradu Neuschwanstein
Od roku 2020 je čestným občanom Dolného Hričova a Dobrovoľníkom roka Žilinského kraja.
Ako si zreštaurovať stoličku či zásuvku
Stoličku rozoberieme, prezrieme poškodenia a natrieme čpavkovou vodou. Necháme pôsobiť a pomocou vody a kartáča odstránime starý náter. Necháme vyschnúť, vybrúsime šmirgľom 80, potom 120 a natrieme šelakom. Necháme zaschnúť, opäť natrieme a prebrúsime 240 brúsnym papierom. Potom z vaty vytvoríme guľôčku, obalíme ju handričkou, namočíme do liehu a jemne 2-krát pretrieme šelak. Necháme preschnúť a postup opakujeme až na plánovanú lesklosť. Vysoký lesk napríklad na šuplíku dosiahneme tak, že odstránime náter čpavkom, prebrúsime papierom 120, natrieme fermežou a následne povrch prebrúsime 120 brúsnym papierom, až vznikne hnedá kašovitá hmota, ktorá vyplní póry a malé nerovnosti. Handričkou utrieme a necháme zaschnúť. Natrieme 2-krát šelakom, po zaschnutí vybrúsime 240 brúsnym papierom, opäť natrieme šelakom, necháme zaschnúť a vybrúsime 240 papierom. Následne si na vatu dáme pemzu - prášok ako zo sépiovej kosti, obalíme handričkou, na povrch dáme lieh, pokvapkáme šelakom a leštíme. Pemza šelak rozotrie a vyplní póry. Vieme docieliť až zrkadlový lesk.
Chcete vyčistiť starožitnú žehličku?
Možno ste našli kdesi na povale či v pivnici starú hrdzavú žehličku – pigľajs. Vyčistíte ju veľmi ľahko. Na 24 hodín ju ponorte do octu a potom drôteným kartáčom vyčistite. Pretrite voskom na kov a môže sa stať ozdobou vášho záhradného altánku či krbovej rímsy. A pravdou je, že podobnú službu ako ocot vám urobia aj colové nápoje.
Autorka: Iveta Frolková, snímky archív J. M.
